Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Ivan Hronec má v&nbsp;tejto malebnej obci v&nbsp;Poltárskom okrese silné korene, žil tu jeho starý otec so starou mamou a&nbsp;dodnes tu žijú aj jeho rodičia. S&nbsp;manželkou sem preto chodil pomerne často, a&nbsp;hoci pôsobia v&nbsp;Bratislave, obaja majú k&nbsp;tomuto kraju hlboký vzťah. Tomu, že sa toto puto ešte viac upevnilo, pomohla šťastná náhoda počas pandémie. „Všetci sme vtedy v&nbsp;‚domácom väzení‘ robili veci, na ktoré predtým nebol čas. Tak som na portáli nehnuteľností narazila na budovu bývalej školy v&nbsp;Kokave nad Rimavicou, o&nbsp;ktorej sme vedeli, že je v&nbsp;zúfalom stave. Trápilo nás to. Zrazu bola na predaj, preto sme vyvinuli maximálne úsilie, aby sa nám ju podarilo získať,“ vracia sa Silvia Hroncová do roku 2020. Keď Ivanovým rodičom povedali o&nbsp;svojom pláne vybudovať zo starej ruiny kultúrno-vzdelávacie centrum so zameraním na sklársku tradíciu, tým od dojatia vbehli slzy do očí.

Kokavu nad Rimavicou zasiahol v&nbsp;roku 1911 ničivý požiar, počas ktorého ľahli popolom aj vtedajšie cirkevné školy. Priestor pre potreby vybudovania nového vzdelávacieho zariadenia ponúkol podnikateľ Karol Knöpfler a&nbsp;v&nbsp;septembri 1913 už doň prúdili prví žiaci. Štátna ľudová škola zmenila od školského roka 1922/23 svoj štatút na štátnu meštiansku školu. Až druhá svetová vojna jej fungovanie načas prerušila. Počas SNP v&nbsp;nej boli ubytovaní partizáni, potom sa jej zmocnili Nemci a&nbsp;zriadili v&nbsp;nej bitúnok a&nbsp;konzerváreň mäsa. V&nbsp;budove sa opäť začalo učiť na jar 1945, o&nbsp;desať rokov neskôr v&nbsp;obci postavili novú školu a&nbsp;do pôvodnej umiestnili detský domov pre vojnové a&nbsp;opustené siroty. Od roku 1957 budova opäť slúžila na vzdelávacie účely v&nbsp;podobe lesníckej majstrovskej školy, neskôr v&nbsp;nej zriadili účelové zariadenie pre robotníkov lesného a&nbsp;vodného hospodárstva. Po revolúcii v&nbsp;roku 1989 sa objekt dostal do súkromných rúk. Zriadili v&nbsp;ňom mototechnu, sklad, sýpku. Postupne chátral.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K PREMENE HISTORICKÉHO OBJEKTU NÁJDETE V GALÉRII

Stojíme v&nbsp;miestnosti s&nbsp;obrovskou nástennou kolážou z&nbsp;desiatok fotografií. Dokumentujú všetko, čo sa v&nbsp;týchto historických priestoroch odohralo od začiatku rekonštrukcie v&nbsp;roku 2020 až do dnešných dní. „Oslovili sme nezamestnaných, či by neprišli pomôcť. Musím ich pochváliť za dobre urobenú a&nbsp;poctivú prácu. Rovnako mladých dobrovoľníkov z&nbsp;Bratislavy, ktorých sem následne priviedol syn, či manželom Zdenkovi a&nbsp;Anne Matušiakovcom. Tí nás tu zastupujú v&nbsp;čase neprítomnosti,“ hovorí s&nbsp;vďačnosťou Silvia Hroncová. Areál Starej školy, ako tento priestor oficiálne nazvali, je podľa nej jedným z&nbsp;dvoch jedinečných objektov na území Kokavy nad Rimavicou. „Tým prvým je bývalý klasicistický kaštieľ, ktorý však, bohužiaľ, zrejme úplne schátra,“ obáva sa žena, ktorá si záchranou Starej školy splnila dlhodobý sen. Na začiatku tejto misie to však žiadna romantika nebola. V&nbsp;prvej fáze, keď pomohla aj obec, z&nbsp;areálu vyviezli 70&nbsp;kontajnerov haraburdia, všade bolo plno špiny. Do roka sa podarilo priestory vyčistiť, hlavná fáza rekonštrukcie však ešte len príde a&nbsp;vzhľadom na veľkosť objektu to bude veľmi dlhý proces. „My sme chceli v&nbsp;každom prípade sprístupniť Starú školu už od začiatku ako verejný priestor, ktorý si môže pozrieť každý,“ vysvetľuje Silvia Hroncová svoje pohnútky využiť minulý rok ešte nedokončený interiér na výstavu Príbeh skla&nbsp;I –&nbsp;Pocta sklárskej tradícii v&nbsp;regióne Gemer –&nbsp;Malohont, ktorá tento rok pokračuje druhou časťou. Premiéru tu už má za sebou aj koncertné vystúpenie a&nbsp;Hroncovci sú radi, že ľudia sa s&nbsp;týmto priestorom začínajú stotožňovať.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

S&nbsp;kultúrou na najvyššej profesionálnej úrovni má Silvia Hroncová bohaté skúsenosti. Pôsobila v&nbsp;Národnom divadle v&nbsp;Prahe a&nbsp;v&nbsp;Bratislave, v&nbsp;Divadelnom ústave, dnes je generálnou riaditeľnou mediálnej spoločnosti. „Ku kultúre má blízko celá naša rodina. Syn sa po desiatich rokoch štúdií vrátil zo Spojeného kráľovstva a&nbsp;v&nbsp;našej spoločnosti pracuje ako kreatívny riaditeľ. Jeho manželka pracovala vo Veľkej Británii v&nbsp;dome súčasného umenia, jednom z&nbsp;najkvalitnejších v&nbsp;krajine. Dali sme dokopy všetky naše skúsenosti, čo nám pomáha pri realizácii tohto projektu. Vieme, čo a&nbsp;ako chceme robiť, pričom nechceme nič uponáhľať,“ zdôrazňuje. Všetko cenné, čo v&nbsp;budove školy ostalo, chcú majitelia zachovať a&nbsp;plánujú citlivo doplniť ďalšie časti interiéru. Nový a&nbsp;moderný je grafický dizajn školy, ktorý sa objavil napríklad na pekných tričkách.

Ťažidlá, „mucháre“, Zlatá Zuzana

Vo výstavných priestoroch nájdete hneď niekoľko sklárskych špecialít, ktoré tento región preslávili. Napríklad ťažidlá s&nbsp;fotografiou, medzi ktorými nechýba podobizeň M.&nbsp;R.&nbsp;Štefánika či T.&nbsp;G.&nbsp;Masaryka, alebo zaujímavú zbierku „muchárov“ –&nbsp;svojráznych sklených mucholapiek, do ktorých naliali sladkú tekutinu a&nbsp;otravný hmyz sa potom zachytil vo vnútornom žliabku. Chýbať nesmie ani malá expozícia legendárnych pohárov so značkou Zlatá Zuzana zo Zlatna, ktoré už od 50.&nbsp;rokov zdobili azda každú domácnosť v&nbsp;socialistickom Československu. Aj toto by malo prispieť k&nbsp;oživeniu tradície. Majitelia Starej školy už oslovili viacero okolitých obcí s&nbsp;cieľom poprepájať sklársku históriu v&nbsp;regióne a&nbsp;vytvoriť z&nbsp;nej jedinečný celok pre zážitkovú turistiku.

Okrem samotnej budovy Starej školy patria do areálu ďalšie objekty, s&nbsp;ktorými majú majitelia smelé plány. Takzvaný hangár už prerobili na trojizbové zázemie s&nbsp;malým výskumným centrom a&nbsp;ateliérom, kde fotografujú historické sklo, pribudnúť by mala aj rezidenčná miestnosť s&nbsp;dvoma apartmánmi. V&nbsp;pláne je výstavba penziónu, keďže ubytovacie kapacity v&nbsp;tomto regióne nie sú veľmi rozvinuté. Starú historickú šopu chcú majitelia v&nbsp;spolupráci s&nbsp;miestnou oblastnou organizáciou cestovného ruchu premeniť na sezónne informačné centrum, aj vonkajší priestor by mal prejsť zásadnou premenou. „Jednou z&nbsp;možností je vybudovanie vodnej plochy či detského ihriska, aby tu mohli návštevníci stráviť aj celý deň, dobre sa cítili a&nbsp;delili sa o&nbsp;tento priestor. Naším cieľom je kultivovať, vzdelávať ľudí v&nbsp;tomto regióne a&nbsp;zároveň posilniť cestovný ruch. Je totiž veľká škoda, že sa tento krásny nedotknutý a&nbsp;autentický kraj zatiaľ nedarí veľmi zviditeľniť,“ dodáva Silvia Hroncová.

Jedným z&nbsp;pokračovateľov sklárskej tradície v&nbsp;Kokave nad Rimavicou je aj Ľubomír Záň, ktorého dielňa sa nachádza len niekoľko krokov od budovy Starej školy. Aktivity manželov Hroncovcov vníma viac ako pozitívne. „Pokiaľ sa im takýmto spôsobom podarí zviditeľniť toto remeslo, samozrejme, pomôže to aj nám. Je obdivuhodné, že sa do niečoho takého pustili, tobôž keď zrejme nepôjde o&nbsp;zárobkovú činnosť. Tento región je úzko spojený so sklárstvom a&nbsp;ostáva dúfať, že si v&nbsp;areáli novovzniknutého kultúrneho stánku nájde svoje miesto,“ dodáva Ľubomír Záň. Po dlhoročnom pôsobení v&nbsp;poltárskych sklárňach sa osamostatnil a&nbsp;v&nbsp;roku 2008 prešiel na súkromné podnikanie. Začal s&nbsp;výrobou sklených pilníčkov, malá rodinná firma postupne prešla na zušľachťovanie skla a&nbsp;doplnkový sortiment z&nbsp;krištáľového skla. Moderné dekorácie tvoria aj lepené Swarovského kryštáliky, na požiadavku zákazníka gravírujú rôzne symboly s&nbsp;venovaním či už v&nbsp;rámci významných jubileí, firemných akcií, alebo prezentácie miest a&nbsp;obcí. Svoje výrobky exportujú z&nbsp;Kokavy najmä na Balkán.