Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Vyplýva to zo štatistík z&nbsp;dielne Únie miest Slovenska. Táto organizácia v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Inštitútom zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR každý týždeň aktualizuje prehľad o&nbsp;zaočkovanosti podľa jednotlivých miest a&nbsp;obcí. Sociálny antropológ Andrej Belák bol po&nbsp;prepuknutí pandémie v&nbsp;rómskej osade v&nbsp;Žehre medzi prvými, ktorí informovali jej obyvateľov o&nbsp;koronavíruse a&nbsp;upokojovali ich. Získal za&nbsp;to ocenenie Biela vrana. Toto ocenenie dostal aj za&nbsp;to, že spoluvytváral plány a&nbsp;postupy, ktoré terénnym pracovníkom pomáhali podchytiť šírenie koronavírusu vo vylúčených komunitách Rómov. Aktuálne pôsobí okrem iného ako expert v&nbsp;organizácii Zdravé regióny, ktorú zriadilo ministerstvo zdravotníctva. Tá má za&nbsp;cieľ znižovať rozdiely medzi zdravím Rómov a&nbsp;Nerómov. Ako uviedol pre Život, iba sedem percent ľudí z&nbsp;vylúčených osád je očkovaných proti kovidu. Vo vyše sto rómskych sídlach, ktoré sú v&nbsp;pôsobnosti Zdravých regiónov, je očkovaných menej ako jedno percento ľudí.

<h3>Aj „bieli“ sa boja</h3>
Keď sme oslovovali starostov z&nbsp;obcí, kde je veľmi nízka zaočkovanosť, počuli sme aj námietky typu – načo je vlastne dobré zverejňovať mapu zaočkovanosti. Vraj je to hanba pre dedinu, za&nbsp;ktorú však starosta vôbec nemôže. Milovníci literatúry vedia, že v&nbsp;Lomničke v&nbsp;okrese Stará Ľubovňa istý čas žila významná slovenská spisovateľka Terézia Vansová. Dnes je Lomnička jediná rýdzo rómska dedina na&nbsp;Slovensku s&nbsp;3&nbsp;600 obyvateľmi. Nájdete tu zopár murovaných domov, v&nbsp;prevahe sú však chatrče, ktoré pôsobia, akoby držali pokope silou vôle. Stavané sú spôsobom na&nbsp;míle vzdialeným moderným technológiám. Stavebník staval z&nbsp;toho, čo mal poruke: z hrdzavých plechov, zo starého dreva s&nbsp;nánosmi niekoľkých náterov a&nbsp;z hliny. V&nbsp;takýchto chatrčiach sa tiesni aj desať-dvadsať ľudí. Miestne ženy perú šaty v&nbsp;potoku.
Keď sa pýtame na&nbsp;očkovanie, starostke Márii Oračkovej do&nbsp;reči veľmi nie je. Hoci tu žije viac ako tritisíc ľudí, očkovaných je len 131 z&nbsp;nich, čo je 3,62 percenta. Samotná starostka chce ísť príkladom, koncom júna podstúpila druhú vakcináciu. Hovorí, že našťastie jej nič nebolo, iba ju trocha pobolievala ruka. „Očkovanie je dobrovoľné, nikoho nemôžeme nútiť. Veď aj medzi vami ‚bielymi‘ je veľa takých, ktorí sa očkovania boja,“ ohradzuje sa. Miestni sú chudobní, žijú iba zo sociálnych dávok, míňať peniaze na&nbsp;autobus, aby sa dostali do&nbsp;vakcinačných centier do&nbsp;väčších miest, bolo preto posledné, na&nbsp;čo mysleli. Starostka je však optimistka, hovorí, že situácia sa pomaly zlepšuje po&nbsp;tom, ako k&nbsp;nim jeden z&nbsp;obvodných lekárov z&nbsp;Podolínca začal cestovať každý piatok a&nbsp;očkovať záujemcov.
Ako pre Život vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová, práve vďaka ambulantným lekárom sa dá zvýšiť zaočkovanosť v&nbsp;odľahlejších oblastiach, kde ľudia majú ťažší prístup k&nbsp;vakcinačným centrám. Záujem o&nbsp;očkovanie v&nbsp;ambulancii však prejavilo zatiaľ iba 596 lekárov.
Článok pokračuje na následujúcej strane

<h3>Ľutovali ho</h3>
V&nbsp;obci Mirkovce v&nbsp;okrese Prešov už skúsenosti so šírením nákazlivej choroby majú. Dedina sa mediálne preslávila pred štrnástimi rokmi, keď jedna z&nbsp;miestnych rómskych žien ušla z&nbsp;nemocnice, hoci bola chorá na&nbsp;tuberkulózu. Dnes však očkovanie proti kovidu Rómovia ignorujú, starosta Marián Engel pri rozhovore s&nbsp;nami netajil rozhorčenie a&nbsp;hnev. „Som veľmi sklamaný z&nbsp;ich prístupu. Zorganizoval som veľké stretnutie, prišlo asi sto Rómov. Vysvetľoval som im – môže sa stať že vás nepustia do&nbsp;obchodu, keď nebudete očkovaní. Lenže táto komunita nemyslí dopredu, ich zaujíma, čo je dnes. Ponúkol som im možnosť, že zariadim, aby do&nbsp;dediny prišiel mobilný očkovací tím, nemuseli by nikam cestovať. O&nbsp;takúto službu prejavilo záujem iba päť Rómov. Nezaujala ich ani očkovacia lotéria. Myslím si, že keby niekto prišiel do&nbsp;dediny týždeň pred vyplácaním sociálnych dávok a&nbsp;ponúkol im päť eur, ak sa dajú očkovať, tak by to zabralo.“
Starosta priznáva, že k&nbsp;antireklame v&nbsp;súvislosti s&nbsp;očkovaním, hoci nechtiac, prispel aj on. „Po&nbsp;druhej dávke som mal zimnicu, ostal som jeden deň doma, rozkríklo sa to po&nbsp;dedine. Keď ma potom Rómovia stretli, ľutovali ma.“ V&nbsp;dedine ochorel na&nbsp;kovid iba jeden Róm, prišli na&nbsp;to pomocou testovania, pacient bol celý čas bezpríznakový. „Oni veria, že Rómovia sú proti kovidu imúnni,“ dodal starosta.
Andrej Belák nám potvrdzuje, že existuje teória, dokonca je populárna medzi niektorými lekármi, že Rómovia majú proti niektorým infekciám zvýšenú imunitu. „Nie je to podrobne preskúmané, ale neexistujú indície, podľa ktorých by bolo rozumné myslieť si to. Vo vylúčených osadách žijú obyvatelia v&nbsp;takých ťažkých podmienkach, že je tam veľa infekcií, mnohé prebiehajú skryto. Telo potláča ich vonkajšie prejavy, aby šetrilo energiu napríklad na&nbsp;rast. Môže sa preto stať, že neskúsený pediater prehliadne, že dieťa je choré. Lenže vo vyššom veku sa to potom všetko prejaví napríklad skoršími civilizačnými ochoreniami.“ V&nbsp;Mir­kovciach žije 1&nbsp;300 obyvateľov. Takmer tisíc z&nbsp;nich sú Rómovia. Očkovaných je 147 miestnych. Starosta sa nazdáva, že sú to prevažne Nerómovia.

<h3>Umierajú mladší</h3>
Ľútosti od&nbsp;Rómov sa dočkal aj starosta Cigeľky. Dedina v&nbsp;okrese Bardejov sa nachádza iba dva kilometre od&nbsp;poľských hraníc. Kataster sa preslávil unikátnym prameňom vody bohatým na&nbsp;minerálne soli a&nbsp;minerály. Evidujú tu 567 obyvateľov, z&nbsp;toho 460 Rómov v&nbsp;osade. „Boja sa, nedôverujú, nechcú, neveria vakcíne,“ opisuje nám navlas rovnakú situáciu ako v&nbsp;iných prevažne rómskych dedinách starosta Cigeľky Ľudovít Kravec.
V&nbsp;začiatkoch pandémie im pravidelne kládol na&nbsp;srdce, že treba dodržiavať hygienické opatrenia ako nosenie rúška, umývanie rúk. „Sám som však ochorel, podobne celá moja rodina, nevieme, kde sme sa mohli nakaziť. Choroba mala u&nbsp;mňa vážnejší priebeh. Cítil som od&nbsp;nich akoby výsmech, aj ma ľutovali, že som im chcel ísť príkladom a&nbsp;sám som ochorel,“ zdôveril sa nám starosta. V&nbsp;dedine podstúpilo vakcináciu zatiaľ len 32 ľudí, je to zaočkovanosť na&nbsp;úrovni 5,13 percenta.
Andrej Belák sa ako antropológ venuje aj zdraviu Rómov. Kvôli jednému zo svojich výskumov býval jeden rok v&nbsp;rómskej osade, naučil sa hovoriť po&nbsp;rómsky. Hovorí, že k&nbsp;nízkemu vnímaniu rizika kovidu v&nbsp;osadách prispieva aj to, že tam skoro nie sú ľudia nad 65 rokov. Rómovia sa pre zlé životné podmienky totiž dožívajú nižšieho veku než majorita. „Znamená to, že pri prepočte na&nbsp;obyvateľa je v&nbsp;osadách menej hospitalizácií a&nbsp;menej úmrtí než vo väčšinovej populácii. Pri nízkych celkových počtoch je potom ťažšie všimnúť si to, čo dosť jednoznačne vidíme v&nbsp;našich dátach – v&nbsp;rovnakých vekových kategóriách majú osady v&nbsp;porovnaní s&nbsp;majoritnou populáciou naopak viac hospitalizovaných aj úmrtí.“ Znamená to, že v&nbsp;rómskych osadách zomiera na&nbsp;kovid viac mladších ľudí než v&nbsp;majoritnej spoločnosti.
Článok pokračuje na následujúcej strane

<h3>Nahé deti</h3>
S&nbsp;vedcom Andrejom Belákom, ktorý pracuje v&nbsp;Ústave etnológie a&nbsp;sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied, sa rozprávame aj o&nbsp;zdraví Rómov vo všeobecnosti. Zdravotný stav tejto komunity úzko súvisí s&nbsp;chudobou, v&nbsp;ktorej žijú. „Videl som miesta, kde rodiny nemajú absolútne nič. Behali tam nahé deti, o&nbsp;ktorých štát nevedel. Na&nbsp;mnohých miestach, v&nbsp;mnohých rodinách je to tretí svet. Na&nbsp;druhej strane, okolo osád je veľa mýtov. Drvivá väčšina rodín sa snaží z&nbsp;mála prežívať s&nbsp;optimistickým pohľadom do&nbsp;budúcnosti. V&nbsp;tradičnejších komunitách na&nbsp;vidieku vládne obrovská solidarita medzi rodinami. Ich zdravie priamo poškodzujú materiálne podmienky a&nbsp;psychická záťaž. Stresom trpia hlavne ženy, pretože na&nbsp;ich pleciach je starostlivosť o&nbsp;deti. Mnohé vedia, že tretí a&nbsp;štvrtý týždeň v&nbsp;mesiaci nebudú mať čo dať deťom jesť. Celkovo Rómovia vo vylúčených osadách majú nízku zdravotnú gramotnosť, nástup civilizačných chorôb sa u&nbsp;nich dostavuje skôr a&nbsp;dožívajú sa aj nižšieho veku.“
Čo sa týka očkovania, reakcie sú podľa neho rôzne. Ich prvotný prístup k&nbsp;novinkám je sledovať, ako si s&nbsp;tým poradí majorita. „Uvedomujúc si svoju nízku gramotnosť, pokúšajú sa, pochopiteľne, pozerať v&nbsp;prvom rade na&nbsp;to, ako k&nbsp;zdravotným problémom pristupujú ľudia mimo osád. A&nbsp;trvalo veľmi dlho, kým sa majorita zjednotila. A&nbsp;vlastne dodnes nie sú všetci ľudia v&nbsp;prípade očkovania zďaleka zajedno. Nečudujme sa preto, že veľmi pestré názory majú aj vylúčení Rómovia. Boli tu hoaxy, ktoré vznikali priamo v&nbsp;osadách, iné priamo na&nbsp;sociálnych sieťach, mierené na&nbsp;tieto komunity. Kým sa o&nbsp;vakcíny nebijú ľudia mimo osád, nečakajme, že chudobní Rómovia pôjdu príkladom. Väčšina navyše žije pod hranicou chudoby, je pre nich ťažké cestovať do&nbsp;očkovacích centier či do&nbsp;ambulancií lekárov.“
<h3>Električenka ako výhra</h3>
Aktuálne sa v&nbsp;jednotlivých rómskych osadách snažia miestnych motivovať na&nbsp;očkovanie aj terénni pracovníci z&nbsp;organizácie Zdravé regióny. V&nbsp;snahe o&nbsp;vyššiu vakcináciu spolupracujú pri nízkoprahovom mobilnom očkovaní. „Osady navštevujú zdravotníci s&nbsp;miestnymi terénnymi pracovníkmi, ktorým Rómovia dôverujú. Prídeme dva týždne pred samotným očkovaním, vysvetľujeme, debatujeme. Občas sa stretneme aj s&nbsp;prudšími prvými reakciami. Ale vo všeobecnosti vidíme, že keď sa dajú zaočkovať prvé desiatky miestnych ľudí, potom sa to preklopí,“ hovorí vedec Andrej Belák.
Ako nás informovali z&nbsp;Únie miest Slovenska, niektoré samosprávy prichádzajú s&nbsp;vlastnými iniciatívami, aby motivovali ľudí na očkovanie. Mesto Hlohovec spustilo vlastnú videokampaň. Verejnosti sa prostredníctvom sociálnych sietí mesta prihovorili známi ľudia z&nbsp;Hlohovca – fotograf Ladislav Struhár, vysokoškolský pedagóg a&nbsp;vedec František Duchoň, učiteľka a&nbsp;športová lektorka Zuzana Kamenčíková, gvardián františkánskeho kláštora kňaz Jeremiáš aj všeobecný lekár Lukáš Vančo. Cieľom týchto videí bolo povedať ľudom, že aj oni patria k&nbsp;tým, ktorí sa dali zaočkovať v&nbsp;záujme ochrany zdravia seba a&nbsp;svojich rodín, v&nbsp;snahe znovu slobodne cestovať, učiť, pracovať, tvoriť, žiť. Bratislava zase ponúka možnosť vyhrať ročnú električenku na&nbsp;verejnú dopravu v&nbsp;hlavnom meste v&nbsp;hodnote 199 eur. Prihlásiť sa môžu všetci zaočkovaní ľudia nad osemnásť rokov aj bez trvalého pobytu.