Vyplýva to zo štatistík z dielne Únie miest Slovenska. Táto organizácia v spolupráci s Inštitútom zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR každý týždeň aktualizuje prehľad o zaočkovanosti podľa jednotlivých miest a obcí. Sociálny antropológ Andrej Belák bol po prepuknutí pandémie v rómskej osade v Žehre medzi prvými, ktorí informovali jej obyvateľov o koronavíruse a upokojovali ich. Získal za to ocenenie Biela vrana. Toto ocenenie dostal aj za to, že spoluvytváral plány a postupy, ktoré terénnym pracovníkom pomáhali podchytiť šírenie koronavírusu vo vylúčených komunitách Rómov. Aktuálne pôsobí okrem iného ako expert v organizácii Zdravé regióny, ktorú zriadilo ministerstvo zdravotníctva. Tá má za cieľ znižovať rozdiely medzi zdravím Rómov a Nerómov. Ako uviedol pre Život, iba sedem percent ľudí z vylúčených osád je očkovaných proti kovidu. Vo vyše sto rómskych sídlach, ktoré sú v pôsobnosti Zdravých regiónov, je očkovaných menej ako jedno percento ľudí.

Aj „bieli“ sa boja

Keď sme oslovovali starostov z obcí, kde je veľmi nízka zaočkovanosť, počuli sme aj námietky typu – načo je vlastne dobré zverejňovať mapu zaočkovanosti. Vraj je to hanba pre dedinu, za ktorú však starosta vôbec nemôže. Milovníci literatúry vedia, že v Lomničke v okrese Stará Ľubovňa istý čas žila významná slovenská spisovateľka Terézia Vansová. Dnes je Lomnička jediná rýdzo rómska dedina na Slovensku s 3 600 obyvateľmi. Nájdete tu zopár murovaných domov, v prevahe sú však chatrče, ktoré pôsobia, akoby držali pokope silou vôle. Stavané sú spôsobom na míle vzdialeným moderným technológiám. Stavebník staval z toho, čo mal poruke: z hrdzavých plechov, zo starého dreva s nánosmi niekoľkých náterov a z hliny. V takýchto chatrčiach sa tiesni aj desať-dvadsať ľudí. Miestne ženy perú šaty v potoku.

Keď sa pýtame na očkovanie, starostke Márii Oračkovej do reči veľmi nie je. Hoci tu žije viac ako tritisíc ľudí, očkovaných je len 131 z nich, čo je 3,62 percenta. Samotná starostka chce ísť príkladom, koncom júna podstúpila druhú vakcináciu. Hovorí, že našťastie jej nič nebolo, iba ju trocha pobolievala ruka. „Očkovanie je dobrovoľné, nikoho nemôžeme nútiť. Veď aj medzi vami ‚bielymi‘ je veľa takých, ktorí sa očkovania boja,“ ohradzuje sa. Miestni sú chudobní, žijú iba zo sociálnych dávok, míňať peniaze na autobus, aby sa dostali do vakcinačných centier do väčších miest, bolo preto posledné, na čo mysleli. Starostka je však optimistka, hovorí, že situácia sa pomaly zlepšuje po tom, ako k nim jeden z obvodných lekárov z Podolínca začal cestovať každý piatok a očkovať záujemcov.

Ako pre Život vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová, práve vďaka ambulantným lekárom sa dá zvýšiť zaočkovanosť v odľahlejších oblastiach, kde ľudia majú ťažší prístup k vakcinačným centrám. Záujem o očkovanie v ambulancii však prejavilo zatiaľ iba 596 lekárov.

Článok pokračuje na následujúcej strane