Keď mladí z dediny odchádzajú za štúdiom a lepším životom, nemusí to znamenať jej úpadok. Stačí, aby sa našlo niekoľko šikovných ľudí z iných miest či obcí, a krajina opäť ožije. 

Ľudia z Košarísk dochádzajú za prácou do Brezovej pod Bradlom, do Myjavy, do Piešťan. Veľa mladých odišlo študovať a tam, kde chodili do školy, zostali pracovať.

Obec sa chváli, že má kompletnú infraštruktúru. Je tu všetko okrem pošty, ktorú zrušili. Košariská pretína cesta druhej triedy z Vrbového do Brezovej pod Bradlom. Za Štefánika to bývala veľká dedina. No prišli časy, keď bola zasa tichá a akoby zabudnutá.

FOTOGRAFIE Z RODISKA M. R. ŠTEFÁNIKA NÁJDETE V GALÉRII
Košariská

Obec je zložená z deviatich kopaníc.


Poloha: Kopaničiarska obec v okrese Myjava. Dedina leží na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny.


Prvá písomná zmienka: Obec bola v minulosti súčasťou Brezovej pod Bradlom. Po prvý raz sa osamostatnila v roku 1786 za vlády cisára Jozefa II. Z tohto obdobia pochádza aj prvá písomná zmienka o obci. V roku 1790 bola opäť súčasťou Brezovej. Definitívneho osamostatnenia sa Košarišťania dočkali až v roku 1926.


Počet obyvateľov k 31. 12. 2020: 422


Nezamestnanosť v okrese Myjava za jún 2021: 4,55 %

Uponáhľaní stavebníci

Štefan Antol je starostom rodnej dediny Milana Rastislava Štefánika prvé volebné obdobie. Predtým pracoval takmer štvrťstoročie v zásobovaní strojárskeho priemyslu. „S myšlienkou byť starostom som sa pohrával už ako 23-ročný. Žiaľ, ešte som na to nemal vek, aby som sa mohol prihlásiť. Pri predposledných voľbách som nad tým uvažoval a pred tými poslednými som sa odhodlal kandidovať na poslednú chvíľu. Obišiel som pár domov, zohnal som 40 podpisov. Vyhral som len o niekoľko hlasov,“ spomína.

Veci verejné ho zaujímajú odmlada. Bol členom obecného zastupiteľstva. „Chcel som pre obec niečo urobiť. Najprv som dlho váhal, a keď som sa konečne odhodlal kandidovať za starostu, zrazu prišla korona. Riešili sme najmä opatrenia a všetko ostatné zastalo.“

Čo chcel urobiť pre dedinu, keď mal 23, si už nepamätá. „V tom čase sme riešili úplne iné veci než teraz. Moja predchodkyňa urobila kus roboty. Mňa mrzí, že oplotenie cintorína máme v žalostnom stave. Je to miesto posledného odpočinku našich predkov. Zaslúžilo by si lepší vzhľad. V súčasnosti sa stretávame aj so smiešnymi projektovými výzvami, v ktorých je alokovaných 50-tisíc eur pre celé Slovensko. To ani nemuseli vyhlasovať. Aparát ľudí okolo spotrebuje viac. Výzvy nám teraz chodia jedna za druhou. Treba si dobre vybrať a snažiť sa uspieť. Niekedy sa musíme dlho zamýšľať, či zodpovedáme výzvam. Je v nich často kopa podmienok, ktoré sú pre nás nesplniteľné. Napríklad – chceli sme opraviť materskú školu. Nazbierali sme kopu bodov, až sme sa nakoniec dočítali, že škôlka po rekonštrukcii musí mať kapacitu vyššiu o desať detí. To by sme nesplnili,“ vysvetľuje prvý muž Košarísk.

Malou katastrofou pre Košariská je stavebný boom, ktorý priniesla korona. „Sme hodinu cesty od Bratislavy. Pre chalupárov je to prijateľná vzdialenosť. Ceny pozemkov sa u nás od začiatku pandémie výrazne zvýšili. Noví stavebníci by však stavali všetko všade hneď a na povolenia pri tom veľmi nedbajú. Napríklad si podajú žiadosť o stanovisko obce a považujú to za vybavené namiesto toho, aby počkali na odpoveď, v ktorej im dávame na vedomie, čo všetko na to potrebujú. Hnevajú sa na nich aj domáci občania, ktorí sa snažia postupovať poctivo. Nie je to len náš problém. Majú ho aj iné obce na Slovensku.“

V Košariskách sa vďaka korone predali už aj inak nepredajné chalupy. „Tie, ktoré niekoľko rokov stáli, boli za dva týždne preč.“

Najväčšiu popularitu obci robí Milan Rastislav Štefánik. Raz do roka oslavujú výročie jeho narodenia. „Múzeum v Štefánikovom rodnom dome sme prenajali Slovenskému národnému múzeu. Finančný či iný prospech alebo výhodu z toho, že sa tu narodil jeden zo zakladateľov Československa, nemáme. Vláda o nás nezavadí. My voláme im. Chceli by sme zrealizovať prístavbu k Štefánikovmu rodnému domu, na ktorú nám chýba 45-tisíc eur. Budova by mala slúžiť na prednášky a semináre o Štefánikovi aj jeho myšlienkach a cieľoch. Mali sme prísľub od vlády, že nám pomôže, ale zostalo len pri sľuboch.“

Štefan Antol je rozhodnutý kandidovať aj v nasledujúcich komunálnych voľbách. „Starosta by mal absolvovať dve alebo tri volebné obdobia, viac nie. Potom začína byť konzervatívny a príliš upnutý na svoje záujmy.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia