Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Hoci má úctyhodný vek, je v&nbsp;skvelej forme. Každé ráno pláva 45 minút. Donedávna osemkilometrovú trasu z&nbsp;domu do práce a&nbsp;späť zdolával na bicykli. Aktuálne sa však tohto zvyku vzdal pre dopravnú situáciu. Na cestách z&nbsp;roka na rok pribúda áut vrátane kamiónov, cyklisti sú preto oveľa viac ohrození.

Keď nie je v&nbsp;práci, pracuje celé hodiny vo svojej záhrade, večer chytí do rúk palice, pretože sa venuje aj športu nordic walking. Okrem toho každý piatok sa pravidelne stretáva s&nbsp;pánmi v&nbsp;podobnom veku, aby si spolu zahrali nohejbal, len tak pre radosť. Prísne dodržiava pitný režim, ostatných desať rokov však nepije tvrdý alkohol ani pivo, za to si každý deň dožičí kvalitné červené víno. Jeho krédom je: Pohyb je základ zdravia, kto sa pohybuje, ten žije. Ten, kto sa prestane hýbať, zomrie. Za každých okolností sa snaží udržať si pozitívneho ducha. „Je pravda, že moji rovesníci už zomierajú. Chodieva k&nbsp;nám na kúpalisko môj bývalý spolužiak z&nbsp;Banskej Bystrice. Vždy keď príde, povie mi – ten a&nbsp;ten už zomrel. Hovorím mu: Mišo, hovor mi radšej, ten a&nbsp;ten ešte žije.“

Pavel Melicherčík je pri bazéne v Sliači neprehliadnuteľný. Návštevníkom a návštevníčkam sa prihovára, vedie s nimi priateľské dialógy, zdvorilo im radí, aby odložili mobilné telefóny a oddychovali. Zároveň je však povestný svojím zmyslom pre poriadok a disciplínu, na kúpalisku sa často ozýva jeho píšťalka. „Práca plavčíka je aj o psychológii. Na Sliači pracujem už šestnásť rokov a viem odhadnúť každého návštevníka, návštevníčku. Odhadnem na prvý pohľad, akí sú plavci a plavkyne, či môžem očakávať problémy a podobne. Náš bazén je atypický, voda obsahuje veľa železa, keď sa prichlóruje, má železitú farbu. To znamená, že nevidíte na dno. Takých bazénov je málo, preto ako plavčík musím mať periférne videnie. Som ostražitý, keď vidím, že sa niekto váhavo pohybuje okolo bazéna v časti, kde je hlboká voda, zdvorilo ho upozorním, aby radšej prešiel tam, kde je to bezpečnejšie. Prevencia je základ. Za šestnásť rokov sme tu mali trinásť priamych zásahov, tento rok sa napríklad topila 21-ročná žena. Za tri minúty bola v poriadku. Tento rok bol zvlášť náročný, bolo veľmi slnečné počasie, preto sem v niektoré dni prišlo aj osemsto ľudí,“ opisuje nám plavčík, ktorý za päť mesiacov oslávi okrúhle, osemdesiate narodeniny.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Ako vyplýva z&nbsp;jeho rozprávania, celý život sa venuje športu. V&nbsp;roku 1964 skončil štúdium na pedagogickej fakulte, bol učiteľom prírodopisu a&nbsp;telesnej výchovy so zameraním na futbal pre základné aj stredné školy. „Spomínam si na svoje detstvo, trávili sme ho hlavne vonku. Keď som prišiel zo školy, odložil som školskú tašku a&nbsp;išiel na ihrisko. Na fakulte som patril medzi najlepších športovcov. Kolovala o&nbsp;mne vtipná príhoda, ako som si poradil v&nbsp;Nízkych Tatrách. Keď sme sa vybrali na turistický prechod, v&nbsp;tej dobe nebol naporúdzi taký výstroj ako teraz. Po 500 metroch som mal z&nbsp;obuvi na nohách pľuzgiere, musel som sa prezuť do takzvaných žabiek, a&nbsp;tak som v&nbsp;týchto šľapkách zdolal celú trasu.“

Neskôr pracoval v&nbsp;štátnej správe. „V&nbsp;okrese som organizoval všetky športové akcie, prípadne som ich aj komentoval. Ako študent pedagogickej fakulty som hrával ligový futbal. Potom som zase trénoval mladých ľudí. Keďže som mal vždy pozitívny vzťah k&nbsp;plávaniu a&nbsp;absolvoval som štátnice z&nbsp;plávania a&nbsp;prvej pomoci, ako dôchodca som začal pracovať ako plavčík najprv v&nbsp;Kováčovej, potom vo Zvolene a&nbsp;teraz som na Sliači. Mám skúsenosti ako pedagóg, preto som aj dobrý psychológ, je to základná vec, ktorou sa líšim od mladých. Viem komunikovať s&nbsp;každou generáciou a&nbsp;získať si rešpekt. Práca plavčíka, to nie je len prechádzanie sa, ako sa niekto nazdáva. Stačí sekunda a&nbsp;človek príde o&nbsp;život. Celých desať hodín musím byť v&nbsp;strehu.“

Pavel Melicherčík nám vysvetľuje, že v živote sa riadi aj zásadou: Čas je prísť, čas je odísť. „Veľmi rád by som svoje skúsenosti a rady odovzdal mladým, len ich niet.“ Pred dvoma rokmi sa rozhodol po dohode s vedením kúpaliska, že nastal čas dať priestor mladým ľuďom. „Plavčíčka, ktorú som zaúčal, však odišla do Brna, musel som sa uprostred letnej sezóny vrátiť. Tento rok ma požiadali, aby som sa znova ujal práce plavčíka, inak by nemohli otvoriť kúpalisko. Prihlásili sa síce 16-ročné študentky, lenže tie mohli vykonávať ako plavčíčky iba pomocné práce.“ S úsmevom spomína, ako musel na kúpalisku znova uplatňovať skúsenosti pedagóga. „Povedal som im, že keď chcú so mnou pracovať, musia odložiť mobilné telefóny. Nemôžu byť predsa v strehu, keď sa hrajú s mobilom. Dovolil som im však v pravidelných intervaloch počas prestávok mobilný telefón vytiahnuť a hrať sa s ním. Alebo, aby mali pocit dôležitosti, zastúpili ma aj pri bazéne.“

Slovensko má celkovo problém s plavčíkmi a plavčíčkami, mladí ľudia nemajú záujem o túto prácu. Pavel Melicherčík pracuje každý druhý deň, strieda sa s kolegom, ktorý má 70 rokov, je to bývalý ligový hokejista, ktorý hrával po boku Jozefa Golonku.

Keď je teda pri bazéne jeho kolega, on má vtedy voľný deň, venuje sa prácam na svojej záhrade. „Od marca som stále vonku, všetci lekári vám povedia, že vitamín D je dôležitý pre naše zdravie. Ja neužívam vitamínové preparáty, tento vitamín mám vďaka slnku. Možno aj preto som sa vôbec nenakazil kovidom,“ hovorí nám optimisticky naladený plavčík zo Sliača.

Ivan Šulek je prezidentom Slovenskej plaveckej federácie. Sám v&nbsp;mladosti pracoval ako plavčík, dokonca bol medzi prvými na Slovensku, ktorí pri vode dbali o&nbsp;zdravie a&nbsp;bezpečnosť ľudí. „Bohužiaľ, v&nbsp;súčasnosti nie je táto práca pre mladých ľudí finančne atraktívna ani ako brigáda. Dnes, keď inflácia spôsobuje zvyšovanie energetických vstupov, je malá nádej, že prevádzkovatelia zvýšia platy svojich zamestnancov. Som rád, že máme ľudí z&nbsp;radov seniorov, ktorí túto prácu ešte chcú vykonávať. Začínali ešte za éry Československa, sú dobre vyškolení, ich kurzy vyzerali inak ako tie súčasné. Svoju prácu berú veľmi vážne, pretože už pri školení boli učení, že musia byť prísni, ľudia nemôžu pobehovať pri vode kade-tade. Ak takíto seniori pracujú pri ba- zénoch, je to akceptovateľné. Neviem si ich však predstaviť na Šírave, kde sa v&nbsp;priebehu niekoľkých minút dvihnú vlny ako na mori a&nbsp;ľudia majú problém dostať sa na breh.“ Ako ďalej dodáva, na Slovensku je plavčík v&nbsp;seniorskom veku bežným javom, ale predsa len 79-ročný plavčík je prekvapením aj pre neho.

Problém s&nbsp;chýbajúcimi plavčíkmi a&nbsp;plavčíčkami pociťuje aj Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a&nbsp;plavární. Prezident tohto združenia Gabriel Somogyi je zároveň aj riaditeľom v&nbsp;Thermoparku Dunajská Streda. „Spomínam si na časy, keď bola táto práca natoľko atraktívna, že sme si mohli vyberať z&nbsp;množstva uchádzačov a&nbsp;uchádzačiek. Dnes nestačí iba inzerovať, musíme cielene hľadať záujemcov a&nbsp;záujemkyne o&nbsp;túto prácu. Stáva sa nám, že sa hlásia aj takí, ktorí nevedia plávať. Z&nbsp;našej prevádzky odišli do dôchodku dvaja plavčíci, zohnali sme síce náhradu za nich, ale v&nbsp;tomto prípade hovorím o&nbsp;šťastí. Brigádnikov a&nbsp;brigádničky na leto hľadáme už od marca.“

Priemerný slovenský plat plavčíkov nie je známy, v&nbsp;Thermoparku v&nbsp;Dunajskej Strede je to suma približne 800 až 900 eur netto. Slovenská asociácia akvaparkov, kúpalísk a&nbsp;plavární sa snaží docieliť, aby sa zjednotil výcvik plavčíkov a&nbsp;plavčíčok. S&nbsp;cieľom zatraktívniť toto povolanie, budúci rok plánujú zorganizovať súťaž Miss a&nbsp;Mister plavčíčka a&nbsp;plavčík.

Objavili sme plavčíka, ktorý má takmer 80 rokov! Chce odovzdať skúsenosti mladým, nemá komu

Erika Szalayová

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Objavili sme plavčíka, ktorý má takmer 80 rokov! Chce odovzdať skúsenosti mladým, nemá komu

Erika Szalayová

Súvisiace články

Voda na prídel? Dôsledky sucha môžu byť veľmi vážne

Ako si zachovať sviežosť aj vo vyššom veku? Jednoduché pravidlá, ktoré vám zmenia život

Vraždiaci ľadovec: O život prišlo už 6 ľudí, medzi obeťami je aj...

Autor článku

Erika Szalayová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás