Peter Ličák

Ani najstarší pamätníci si nespomínajú, kedy naposledy mali východniari také veľké obavy zo zimy a&nbsp;z&nbsp;jej skorého príchodu, ako majú teraz. Vo všetkých dedinách, ktoré sme pri príprave tejto sondy aktuálneho problému navštívili, považujú za jedinú istotu drevárne, kôlne, stodoly vrchovato zaplnené drevom. Najlepšie tým tvrdým, ktoré má najväčšiu výhrevnosť. Keď som pre túto reportáž robil fotografie, mal som silné nutkanie dodať grafikom len čiernobiele snímky, lebo téma mi veľmi pripomínala povojnové časy Slovenska, keď o&nbsp;mnohé celkom bežné veci potrebné na život bola veľká núdza. Presne tak je to dnes v&nbsp;niektorých regiónoch s&nbsp;obyčajným palivovým drevom. Čiernobiela by sa v&nbsp;tejto situácii a&nbsp;k&nbsp;tejto téme hodila lepšie než snímky so žiariacou pohľadnicovou azúrovomodrou oblohou.

Zdravotná sestra Anna Mitrišinová (42) žije s&nbsp;manželom a&nbsp;dvoma synmi v&nbsp;horskej dedine Banské na polceste medzi Vranovom nad Topľou a&nbsp;Herľanmi, známymi studeným gejzírom. Obec je zo všetkých strán zovretá lesmi Slanských vrchov, a&nbsp;hoci jej stred je v&nbsp;neveľkej nadmorskej výške 326 metrov, lesy tu vytvárajú v&nbsp;porovnaní s&nbsp;inými zemplínskymi dedinami drsnejšiu klímu. „My sme už začali vykurovaciu sezónu, teraz na prelome septembra a&nbsp;októbra si večer prikurujú už vo všetkých domoch, lebo noci v&nbsp;našich horských končinách bývajú chladné, nočné teploty sú niekedy aj okolo nuly. V&nbsp;obci máme zavedený plyn, ale používame ho len na varenie, dom si vykurujeme tým najklasickejším spôsobom – drevom. Na vykurovaciu sezónu potrebujeme 25 priestorových metrov dreva, kúpili sme si ho už na jar. Za fúru s&nbsp;desiatimi metrami sme vtedy zaplatili 350 eur. Dnes by sme sme už zaplatili za takú fúru o&nbsp;sto eur viac. Stále kupujeme metrovicu, aj pri jej pílení a&nbsp;štiepaní sa dobre zahrejeme,“ hovorí o&nbsp;prípravách na blížiacu sa zimu pani Mitrišinová z&nbsp;dediny v&nbsp;Slanských vrchoch.

Je to už trinásť rokov, čo sa Marián Mikolaj (51) dal na podnikanie s&nbsp;palivovým drevom. Predtým si odkrútil osemnásť rokov v&nbsp;prešovských Závodoch priemyselnej automatizácie Křižík-Dukla, začínal tam ako robotník, skončil ako majster jednej z&nbsp;dielní. Keď firma redukovala výrobu i&nbsp;počty zamestnancov, uvažoval, čo ďalej, kde by sa mohol uchytiť. „V&nbsp;pravej chvíli som si uvedomil, že dedo bol v&nbsp;šarišskej dedinke Ratvaj vychýreným furmanom, celý život prežil v&nbsp;lesoch Čergova pri približovaní a&nbsp;zvážaní dreva, tak hádam by som sa mohol dať aj ja takou cestou. Bývam síce v&nbsp;Terni, ale priestory na prenájom som našiel na poľnohospodárskom družstve v&nbsp;Záhradnom, kde som umiestnil štiepačku dreva, zamestnal dvoch ľudí, kúpil nákladné auto a&nbsp;začal som pre ľudí z&nbsp;okolia chystať palivové drevo na zimu,“ spomína na podnikateľské začiatky Marián Mikolaj.

Drevo so svojimi spolupracovníkmi aj sám ťaží v&nbsp;súkromných lesoch Čergova, ktoré si prenajíma od urbárskych spoločnosti. Tie vlastnia v&nbsp;tomto pohorí, rozprestierajúcom sa na území okresov Prešov, Sabinov, Bardejov a&nbsp;Stará Ľubovňa, okolo tisíc hektárov lesov. „Ťažíme drevo, o&nbsp;aké majú záujem naši zákazníci, ľudia dávajú prednosť tvrdému drevu z&nbsp;listnatých stromov, výbornú výhrevnosť má buk, javor, jaseň. Keď som začínal v&nbsp;roku 2007, kupoval som drevo v&nbsp;lesoch o&nbsp;polovicu lacnejšie než teraz. Cenu štiepaného dreva som radikálne nezdvihol, nechcem zneužívať situáciu, keď je po dreve veľký dopyt, priestorový meter predávam za 75 eur. Ale aj ja mám veľké obavy zo zimy, už teraz mi behá mráz po chrbte, keď si pomyslím, aká faktúra mi príde za elektrickú energiu,“ zamýšľa sa výrobca palivového dreva zo Záhradného.

Na zimu zásobil tvrdým štiepaným drevom už viac ako 500&nbsp;domácností. Zákazníkov má od dedín spod východných svahov horského masívu Branisko až po mesto Giraltovce v&nbsp;okrese Svidník a&nbsp;Raslavice v&nbsp;Bardejovskom okrese. „Palivového dreva treba v&nbsp;časoch energetickej krízy čoraz viac, ja už mám drevo, ktoré ešte rastie v&nbsp;lese, vypredané až do marca budúceho roka. Paradoxne, jeho ťažba sa v&nbsp;posledných piatich rokoch sústavne znižuje, lebo v&nbsp;lesoch nemá kto robiť. Nie je to ľahká robota, ale drina. Profesionálneho piliara dnes nenájdete ani lupou, chlapi z&nbsp;lesov odišli do ľahšej roboty, najmä na stavbu diaľnic. A&nbsp;dreva treba čoraz viac a&nbsp;viac,“ konštatuje živnostník Marián Mikolaj zo šarišskej dediny spod Lysej stráže, kužeľovitého kopca vulkanického pôvodu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Drevenica manželov Krolákovcov v&nbsp;horskej dedine Osturňa na Zamagurí s&nbsp;Belianskymi Tatrami za humnami je od základov po strechu obložená na milimeter presne narezanými klátikmi dreva. Od jari do prvého snehu, ktorý poväčšine len akosi tak nesmelo, opatrne popráši najdlhšiu dedinu na Slovensku, žijú v&nbsp;Osturni, na zimu sa vracajú do pohodlia bytu v&nbsp;tatranských Smokovcoch. „Ako vidíte, dreva máme habadej, ale nekúpili sme ani jeden klátik. Je to drevo z&nbsp;našej vlastnej produkcie, od miestnej urbárskej spoločnosti sme kúpili drevo len raz – toľko, aby sme mali zásobu na niekoľko zím. Je to taká železná rezerva, na kúrenie nám stačí drevo zo starých ovocných stromov zo záhrady, ktoré už dožili svoj život. Aj teraz som pred niekoľkými dňami spílil a&nbsp;porezal dva ovocné stromy, z&nbsp;ktorých som získal dobré dva priestorové metre kvalitného dreva, to nám postačí na niekoľko zimných víkendov, keď prídeme skontrolovať moju rodnú chalupu, či je všetko v&nbsp;poriadku. S&nbsp;manželkou veríme prísloviu, že šťastie praje pripraveným,“ pripomenul nám starú pravdu pán Krolák (80).

Zhánka za palivovým drevom je aj v&nbsp;dedinách v&nbsp;okolí Národného parku Slovenský raj. Jeho správa to predvídala, a&nbsp;tak už koncom júna jej riaditeľ Tomáš Dražil poslal list starostom týchto obcí, aby správe národného parku poskytli orientačné informácie o&nbsp;tom, aký dopyt po palivovom dreve predpokladajú. „O&nbsp;tieto informácie sme požiadali starostov na základe záujmu Ministerstva životného prostredia SR, ktoré pri reforme národných parkov deklarovalo, že chce naďalej umožniť obyvateľom, aby mohli získať z&nbsp;lesov národného parku palivové drevo. Do úvahy prichádzajú dve možnosti – samovýrobou alebo kúpou dreva v&nbsp;lesných skladoch,“ hovorí vedúci odboru starostlivosti o&nbsp;ekosystémy a&nbsp;referent pre strategický rozvoj Národného parku Slovenský raj Ing. Michal Tomčík.

Pri samovýrobe si ľudia sami na vlastné náklady nachystajú v&nbsp;lese ihličnaté či listnaté drevo, je to predovšetkým haluzina alebo zostatkové drevo po ťažbe v&nbsp;lese. Cena sa v&nbsp;prípade samovýroby pohybuje od 0,89&nbsp;eura po 10,80&nbsp;eura, záleží na kvalite dreva aj náročnosti jeho prípravy. V&nbsp;lesných skladoch bude v&nbsp;ponuke drevo dlhé štyri metre s&nbsp;priemerom od sedem do päťdesiat centimetrov, odvoz si zákazníci zabezpečia sami.

„V&nbsp;lesoch Slovenského raja dnes máme štyri ťažiarske skupiny v&nbsp;lesných obvodoch Smižany, Hrabušice a&nbsp;v&nbsp;južnej časti pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Takže palivového dreva by malo byť dosť,“ konštatuje lesný inžinier Michal Tomčík. Národné parky môžu drevo z&nbsp;ťažby vo svojich lesoch predávať len prostredníctvom štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky, zatiaľ sa však Správe Národného parku Slovenský raj nepodarilo s&nbsp;týmto štátnym podnikom dohodnúť na predaji dreva obyvateľom, hoci o&nbsp;tom rokujú už od apríla. Rozhodnutie je teraz na dohode ministerstva životného prostredia a&nbsp;ministerstva pôdohospodárstva. Ako to dopadne, je vo hviezdach, lebo každý rezort má na predaj dreva z&nbsp;národných parkov iný názor.

Spišská dedina Slovinky leží v&nbsp;zovretí lesov Slovenského rudohoria, nečudo, že v&nbsp;úzkej doline Slovinského potoka bývajú už na konci septembra v&nbsp;noci teploty okolo nuly. „Podvečer už musíme zakúriť, kým svieti slnko, je príjemne, ale noci sú už chladné, treba nám dom aspoň temperovať. Dreva máme na zimu dosť, toho tvrdého, ktoré má najväčšiu výhrevnosť. Ako člen urbárskej spoločnosti si kupujem drevo priamo v&nbsp;dedine, cena je normálna, neláme rekordy. Aká zima nás čaká, nevieme, predpovede meteorológov sa dosť rôznia, jedni nás varujú, že bude tuhá, iní upokojujú, že nič dramatické sa s&nbsp;počasím neudeje, tak o&nbsp;pár týždňov budeme vedieť, ktorí majú pravdu,“ hovorí baník Jozef Hudák.

Do majetku Prešova patrí aj 1&nbsp;300&nbsp;hektárov lesov v&nbsp;listnatých lokalitách Borkút, Vydumanec, Šidlovec, ihličnaté lesy má metropola Šariša aj v&nbsp;chotári obce Šindliar. O&nbsp;toto zelené bohatstvo sa stará akciová spoločnosť Technické služby mesta Prešov prostredníctvom svojej prevádzky Mestské lesy Prešov.

„Aby tieto lesy neboli stratovou záležitosťou, musíme ročne vyťažiť a&nbsp;predať sedemtisíc kubických metrov dreva. Kvalitnejšie výrezy predávame pre nábytkársky priemysel, z&nbsp;málo kvalitného dreva pripravujeme klátiky na kúrenie. Palivové drevo, o&nbsp;ktoré je túto jeseň enormný záujem, sme začali ponúkať domácnostiam pred štyrmi rokmi. Ako ukazuje aj súčasný dopyt po štiepanom dreve, bolo to veľmi dobré rozhodnutie. Ale ani toto množstvo dreva nestačí, ľudia prepadli panike. Keby si objednávali drevo na jednu zimu a&nbsp;nie na dve-tri, ušlo by sa každému. Ľudia majú záujem predovšetkým o&nbsp;bukové a&nbsp;hrabové drevo, ale to sú len predsudky, že je najvýhrevnejšie, treba ich presviedčať, že takú istú výhrevnosť má drevo z&nbsp;jaseňa či javora,“ hovorí o&nbsp;skúsenostiach so zákazníkmi vedúci prevádzky mestských lesov Juraj Hurný (55).

Núdza o drevo na zimu: Ceny sa šplhajú do výšin a nie je vôbec isté, že ho dostanete

Peter Ličák

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Núdza o drevo na zimu: Ceny sa šplhajú do výšin a nie je vôbec isté, že ho dostanete

Peter Ličák

Súvisiace články

Tvorivé dielne v Galérii umelcov Spiša si cez prázdniny užili desiatky detí: Čo si odniesli?

Dedičný údel: Bývalí baníci zo SLOVINIEK dnes razia tunely v Česku, vo Švédsku a v Nemecku

Prinavracajú život a smiech do opustených dreveníc: Tieto slovenské chalupy sú hotový raj!

Navštívili sme perlu kúpeľníctva našich severných susedov: V zime sú rajom lyžiarov!

Svoj sľub nedodržal: Neuveríte, akej zberateľskej vášni MAREK NOVOTNÝ úplne prepadol

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás