Práca novinára ma fascinovala už v mladosti. Do sveta médií som sa dostal v roku 2012, kedy som začal spovedať známe osobnosti zo slovenského a českého šoubiznisu. V týždenníku Život sa sústreďujem práve na rozhovory s celebritami. Tam to však nekončí. Veľmi rád píšem aj o silných príbehoch bežných ľudí, ktoré nielen mňa, ale aj našich čitateľov chytia za srdcia. Chcem a snažím sa, aby moje rozhovory o živote do Života nikdy nestratili ľudskosť.

Roman Wesserle

Pani Renáta Kováčová Kákošová nám napísala veľmi krásny mail: „Toto rande by som rada vyhrala pre syna Teodora. Odmalička miluje med a&nbsp;veci s&nbsp;tým spojené. Z&nbsp;každého výletu je najlepším darčekom med.“ Keď som jej volal so správou, že práve ich príbeh sme vybrali v&nbsp;našej súťaži, úprimne sa potešila. Uvedomovala si totiž, že pre jej syna, ktorý sa narodil s&nbsp;Downovým syndrómom, to bude neopakovateľný zážitok, na ktorý určite nezabudne. A&nbsp;skutočne to tak bolo.

Po pár týždňoch sme sa stretli neďaleko včelieho kráľovstva Martina Nikodýma a&nbsp;už od prvej chvíle nám všetkým bolo jasné, že Teo sa na tento deň veľmi dlho tešil. O&nbsp;pár minút nám moderátor otváral bránu do svojho areálu v&nbsp;prekrásnej scenérii obklopenej lesmi a&nbsp;lúkami. „Milý Teo, vitaj vo včelnici Martinove včely. Ako jeden z&nbsp;prvých návštevníkov uvidíš apidomček. Verím, že sa ti v&nbsp;ňom bude páčiť. Že si v&nbsp;ňom aj trochu oddýchneš. Dúfam, že sa nebojíš včiel,“ začal Martin Nikodým a&nbsp;Teo ihneď s&nbsp;úsmevom reagoval. „Nie!“ vykríkol odvážne a&nbsp;nám sa objavil úsmev na perách. „Tak to je základ. To je dôležité. Poď sa teda pozrieť na moje včielky,“ odpovedala mu televízna hviezda.

Moderátor Tea a&nbsp;jeho mamičku povodil po celom areáli a&nbsp;nechýbal zaujímavý výklad o&nbsp;včielkach a&nbsp;starostlivosti o&nbsp;ne. Teovi vysvetlil, ako sa vyrába med, a&nbsp;všetci sme pochopili, že to vôbec nie je také jednoduché, ako by sa mohlo zdať. „Je tu teraz aktuálne vyše 40&nbsp;rodín, ktoré sa chystám zazimovať – alebo uvidím ešte. Zisťujem totiž, že všetko nad 30&nbsp;rodín je veľmi náročné a&nbsp;ťažko zvládnuteľné. Sme pod Devínskou Kobylou hore nad Devínom vedľa devínskej farmy. Máme tu krásnu znášku jarného medu, máme tu okolo seba kopu agátov a&nbsp;líp, takže za normálnych okolností, keď sa v&nbsp;kalendári nepíše rok 2023, mám nádhernú znášku aj trikrát do roka. Vytáčam med. Tento rok je doslova rok čakania. Čakali sme na agát –&nbsp;nič, čakali sme na lipu –&nbsp;nič. Takže som vytočil iba raz veľmi zúfalé množstvo medu, ktoré s&nbsp;najväčšou pravdepodobnosťou nazvem ročník 2023, ako to robia vinári. A&nbsp;bude to naozaj taká symbolika pre rodinu, pre priateľov. Myslím, že tentoraz sa tento med nedostane nikam do predaja, lebo je ho tak zúfalo málo. Taká je táto sezóna. Ale včielkam sa darí, pre seba majú, ja im vždy beriem len to, čo je navyše. Bol to poučný rok aj pre včelára,“ vysvetlil Martin Nikodým a&nbsp;Teo so zatajeným dychom počúval každé jeho slovo.

Moderátor nám prezradil, že táto sezóna mu skutočne nepriala. „Keby ma to nebavilo, nerobil by som to, ale roboty je s&nbsp;tým naozaj veľa. Zaujímavé a&nbsp;veľmi poučné je na tom to, že tento rok som urobil všetko, čo som mal urobiť, staral som sa, rozširoval som priestor, liečil som včielky, ale znížili mi plat o&nbsp;80&nbsp;percent oproti minulému roku. A&nbsp;môžem to iba prijať. Takže môj zamestnávateľ – alebo ja som im zamestnávateľ? Mám pocit, že ony sú môj zamestnávateľ a&nbsp;ja som ich zamestnanec. No musím byť s&nbsp;týmto platom v&nbsp;pohode.“

Na statku moderátor vytvoril ojedinelý apidomček, ktorý si vyskúšal aj Teo. Strach by ste v&nbsp;jeho očiach hľadali márne. Hoci sa pred novými ľuďmi trochu hanbil, ani na chvíľu sme nezapochybovali, že včielky sú jeho kamarátky a&nbsp;ony to cítia podobne. „Kedysi dávno mali včelári včelíny a&nbsp;mali tam vždy posteľ. Apiterapia funguje roky rokúce. Včelári si tam chodili odpočinúť, ľahnúť, pretože toto je relatívne fyzicky náročná práca. A&nbsp;vôbec si pritom neuvedomovali, že podstupujú terapiu. To znamená vdychovanie včelieho vzduchu. Včielky vytvárajú vnútri v&nbsp;úli sterilné prostredie, a&nbsp;keď človek vdychuje ten vzduch, veľmi to prospieva dýchacím cestám, je to výborné na postkovidové stavy a&nbsp;zároveň tým, že včielka je vibračná bytosť, vibruje na istej frekvencii, ten pokojný bzukot spôsobuje u&nbsp;vystresovaných manažérov a&nbsp;detí s&nbsp;ADHD, že sa upokoja, že ich to doslova stíši. Dokonca by som si trúfol povedať, že harmonizujú ľudskú energiu,“ vysvetľoval Martin Nikodým.

Pri prehliadke úľov a&nbsp;širokého okolia sa včielky s&nbsp;Teom a&nbsp;s&nbsp;nami všetkými zoznamovali. Niektoré prileteli do našej tesnej blízkosti, a&nbsp;čo čert nechcel, jedného človeka aj „pobozkali“. A&nbsp;bol to práve majiteľ včelnice. „Bol som teraz na zákroku. Teraz som bol na ľavej strane a&nbsp;zajtra idem na ten zvyšok. Mal som pocit, že sa mi po päťdesiatke zúžili pery,“ vtipkoval po uštipnutí Martin Nikodým. Včela si totiž vybrala veľmi netradičné miesto, a&nbsp;to rovno jednu stranu pery. Moderátor to však bral športovo a&nbsp;spolu s&nbsp;nami sa na tom zabával. „Všetkých vás tu chránim, aby ste nešli blízko k&nbsp;včelám, a&nbsp;dostanem to ja bez varovania. Niekedy sa to stane. Asi som si nemal dávať ten parfum, keď som odchádzal z&nbsp;domu. Včielky to nemajú rady. Bolí to, ale som na to zvyknutý. Dokonca keď robím prehliadky úľov, niekedy ma to až poteší, že vau, toto je super,“ zasmial sa.

POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

POZRITE, AKO DOPADLO ICH RANDE. FOTKY V GALÉRII

Pani Renáta bola veľmi rada, že jej syn sa ocitol na mieste, ktoré doteraz nevidel. „Teo je veľký medojed. Počas našich výletov všade zbiera med. Je schopný zjesť pohár medu aj za dva týždne. To je veľmi rýchlo. A&nbsp;pravidelne sledujeme Martina Nikodýma. Máme veľmi radi reláciu Milujem Slovensko. Spolu ju pozeráme, však, Teo?“ opýtala sa svojho 21-ročného syna. „Áno,“ usmial sa. Keď som sa ho opýtal, či sa mu na čarovnom mieste páči a&nbsp;či sa nebál včiel, bez váhania odpovedal: „Je tu pekne a&nbsp;nebál som sa.“ Najsilnejším momentom bolo určite ležanie v&nbsp;spomínanom apidomčeku. „Aj som ich videl, aj počul,“ tešil sa Teo. Hoci s&nbsp;komunikáciou mal pre svoj hendikep problém, gestami a&nbsp;výrazom tváre nám neustále dokazoval, že je na správnom mieste a&nbsp;jeho stále detská duša kričí od radosti. „Som veľmi rada, že sme sa tu prešli a&nbsp;videli sme to. Možno vás ešte prídeme pozrieť,“ usmiala sa na moderátora pani Renáta, ktorá myslela na všetko. S&nbsp;Teom priniesli Martinovi Nikodýmovi aj darčeky, ktoré mu síce nezostanú na pamiatku, ale jeho bruško sa poteší. „Od babičky sú to domáce džemíky bez konzervantov. Babička pozdravuje,“ prízvukovala starostlivá mamička. Teo, samozrejme, neodišiel s&nbsp;prázdnymi rukami, moderátor si pre neho pripravil prekvapenie. „Dostal som med. A&nbsp;volá sa jarný. Skúsime ho okoštovať. Dám aj maminetrošičku,“ hovoril tichým hlasom Teo.

Chlapec sleduje každé miesto vo včelnici, je očarený miestom a&nbsp;všetkým, čo vidí a&nbsp;počuje. Pani Renáta ho vychovala sama, no nikdy sa na nič nesťažovala. Synov hendikep prijala, pretože ju poháňalo to najsilnejšie –&nbsp;láska. „Beriem to úplne normálne, iné nepoznám. A&nbsp;som spokojná. Zo začiatku to bolo náročné, ale ja sa nesťažujem. Nie som ten typ. Má to komplikované s&nbsp;existovaním, s&nbsp;vysvetľovaním, so školou, s&nbsp;budúcnosťou, ale je dieťa ako každé iné,“ hovorí s&nbsp;úsmevom a&nbsp;na Teovu adresu nešetrí chválou. „Je veľmi pokojný a&nbsp;málo vymýšľa. A&nbsp;je mimoriadne veselý a&nbsp;spokojný. Zo všetkého sa veľmi teší. Je veľmi priateľský a&nbsp;má rád kamarátov,“ prezrádza na syna a&nbsp;následne zavtipkuje: „Keby mohol, určite by bol sukničkár. Každú chvíľu je zamilovaný do inej. Ale musím povedať, že by veľmi chcel rodinu. Túži po deťoch. Bude to asi tým, že u&nbsp;nás je rodina základ, tak som ho vždy viedla.“

Teo má v&nbsp;Bánovciach, odkiaľ pricestovali do hlavného mesta, kamarátov a&nbsp;kamarátky, bez ktorých si život nevie predstaviť. „Máme v&nbsp;našom meste tanečný krúžok, kde sa stretávame s&nbsp;podobnými deťmi. Od siedmej triedy sú spolu. Je neuveriteľné, ako sa na seba tešia. Bude to tým, že majú obmedzené možnosti na kamarátstva. Majú sa nesmierne radi,“ vysvetlila pani Renáta. Keď sme spolu volali naposledy a&nbsp;spýtal som sa jej na Teove reakcie po príchode domov, nešetrila vďakou. „Trošku sa tam asi hanbil, aj by sa viac porozprával. Ale po návrate sa každému chválil medíkom a&nbsp;fotkami. Medíky ochutnal, ale má ich odložené na poličke,“ uzavrela starostlivá mama.

NIKODÝM čitateľom plní sen: TEA s Downovým syndrómom zobral do svojho včelieho kráľovstva! FOTO

Roman Wesserle

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás

NIKODÝM čitateľom plní sen: TEA s Downovým syndrómom zobral do svojho včelieho kráľovstva! FOTO

Roman Wesserle

Súvisiace články

Legendárni PRIATELIA: Stretnutie našich hercov, ktorí im prepožičali hlasy! Pamätáte si ich?

GÁBORÍKOVCI si užívajú dovolenku na privátnom ostrove: Ivana zverejnila FOTKY ako z katalógu

VALÁBIK sa zveril do rúk dvojročnej dcérky: Konečne vyzeráte k svetu, rypli si do neho ľudia

Autor článku

Roman Wesserle

Výber pre vás