Mária Mišovičová

„Hlava mi zatiaľ funguje, iba telo ma neposlúcha,“ vyjadril sa pred filmovým a&nbsp;divadelným kritikom Andrém Asséom počas rozhovorov pri príprave jeho biografickej knižky v&nbsp;roku 2001. Aj vo vysokom veku tvrdil, že má stále veľa práce, no stíha čoraz menej: „Pretože starnem a&nbsp;bude sa to ešte zhoršovať. A&nbsp;potom príde čas, keď budem naozaj nanič.“

S&nbsp;treťou manželkou Marianne, bývalou automobilovou pretekárkou, žili vo vilke pri mestečku Uzès na juhu Francúzska obklopení prírodou. Bol to pre neho požehnaný čas. Neďaleko terasy domu sa doďaleka rozprestierala lesostep, na druhej strane údolie so stromami a&nbsp;skalami. „Spôsobuje mi veľkú radosť počúvať vtáky, cítiť sviežosť, to ma nadchýna. Sú to drobné šťastíčka a&nbsp;ja sa z&nbsp;nich nesmierne teším.“ Miloval manuálnu prácu: „Zbožňujem drevo, je to moja vášeň a&nbsp;úžasne rád sa ho dotýkam.“

Neľutoval, že v&nbsp;roku 1975 opustil Paríž, filmovanie, takmer päťdesiatročnú hereckú prácu. O&nbsp;živote v&nbsp;Paríži sa vyjadril, že to bolo pre neho utrpenie. V&nbsp;pokročilom veku chcel žiť inak. „Ani pri sledovaní filmu v&nbsp;kine by som nebol šťastnejší. Pozorovať v&nbsp;záhrade slimáka je omnoho zaujímavejšie ako nejaký ospevovaný film. Milujem tento kraj, jeho vôňu, prechádzky po lesostepi, keď cítim tymian, rozmarín, mätu...“ Obdivuhodné, ako sa v&nbsp;seniorskom veku snažil nájsť vôľu žiť. Najmä keď ho do večnosti predišli dve z&nbsp;jeho troch detí. Jeseň života preto nebola pre neho najšťastnejšia. Nebol optimista, skôr bol ustarostený. Priznal si to aj sám: „Nikdy som nebol veľmi veselý, dokonca som premýšľal aj o&nbsp;samovražde.“ Najmä po násilnej smrti milovanej dcéry Marie: „Vtedy som chcel zomrieť.“

Narodil sa v&nbsp;dedine Piolenc na francúzskom juhu. Detstvo však prežil v&nbsp;neďalekom mestečku Pont-Saint-Esprit, kde bol jeho otec Raoul Trintignant starostom. Boli zámožná malomeštianska rodina a&nbsp;jeho kamarátmi boli najmä deti významných ľudí. „V&nbsp;škole mi to dali pocítiť, trochu ma to trápilo, ale zvykol som si.“ Okrem starostovania sa jeho otec venoval aj remeslu a&nbsp;roľníčil. „Bol cukrár, piekol rôzne sladké múčniky, varil nákypy. Okrem toho so strýkmi pracoval vo vinohrade, dorábali víno.“ Matku Claire mal trochu svojráznu s&nbsp;umeleckými sklonmi. Považovali ju za výstrednú, pretože bola milovníčka divadla. Chcela sa stať herečkou tragédkou. V&nbsp;tom čase však umenie nebolo v&nbsp;obľube a&nbsp;ona nemala odvahu prekročiť hranicu medzi amatérskym a&nbsp;profesionálnym divadlom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Jean-Louis bol druhé dieťa, mal o&nbsp;dva roky staršieho brata. Bolo to krehké chlapča a&nbsp;on ho mal veľmi rád: „Keď sme boli malí, jedol som spolu s&nbsp;ním jeho lieky, ktoré som nepotreboval. Chcel som ho posmeliť, aby ich prehltol.“ Zomrel v&nbsp;štyridsiatich štyroch rokoch na rakovinu pľúc. Jeho matka bola pri druhom tehotenstve presvedčená, že porodí dcéru. Neprijala, že má opäť syna a&nbsp;do piatich rokov ho obliekala ako dievčatko: „Nechcela si pripustiť, že ním nie som a&nbsp;vychovávala ma ako dcéru. Zvláštne, nie?“

Po základnej škole zmaturoval na lýceu v&nbsp;Avignone a&nbsp;pôvodne rozmýšľal o&nbsp;dráhe právnika. Dokonca začal študovať na právnickej fakulte v&nbsp;Aix-en-Provence. Pred paragrafmi však dostalo prednosť divadlo. V&nbsp;roku 1950 odišiel do Paríža, zapísal sa na Vysokú školu kinematografickú a&nbsp;popritom navštevoval herecké divadelné kurzy. Jeho cieľom bolo stať sa divadelným hercom a&nbsp;filmovým režisérom. Po ukončení vysokej školy mohol pracovať ako pomocný režisér. Jean-Louis však pokračoval v&nbsp;hereckom vzdelávaní, aj keď od začiatku sa prejavoval jeho výrazný nedostatok, ktorým bola plachosť: „Zajakával som sa, hrával som so sklonenou hlavou a&nbsp;spolužiaci sa mi posmievali.“

Profesori boli veľmi prísni a&nbsp;na svoju adresu si vypočul nelichotivé slová s&nbsp;ironickým podtónom: „Chcete sa stať, samozrejme, hercom, však? Na to naozaj nemáte dostatočné predpoklady.“ Ale dopredu ho hnala túžba po javisku. Plachosti sa postupne zbavoval na tréningoch v&nbsp;divadelných kurzoch. Trénoval na postavách, ktoré neboli určené pre neho. Najmä na starcoch. Napríklad sa naučil text postavy Don Diego z&nbsp;hry Cid a&nbsp;ten si neustále opakoval.

Medzi vyučovaním robil rôzne drobné práce a&nbsp;dokázal vyžiť aj z&nbsp;trochy peňazí. S&nbsp;priateľom zbierali šampiňóny, okolo polnoci ich v&nbsp;košoch priniesli do tržnice a&nbsp;tam ich do štvrtej či piatej ráno odovzdávali predavačom. Na železničnej stanici vykladal vagóny, v&nbsp;kaviarni zbieral šálky po hosťoch. Po absolvovaní hereckých kurzov robil štatistu v&nbsp;Národnom ľudovom divadle. Tam videl na javisku aj populárneho Gérarda Philipa, pri ktorom publikum burácalo. Jean-Louis Trintignant si naňho zaspomínal: „Bol skvelý, výnimočný človek. Zdalo sa nemožné hrať tak ako on. Mal fyzickú krásu, až to vyrážalo dych. Nikdy nehral mechanicky. Naopak, bol vynaliezavý a&nbsp;veľmi odvážny.“

Nové veci v&nbsp;predstaveniach skúšal aj Jean-Louis. V&nbsp;roku 1951 sa objavil na divadelných doskách v&nbsp;hrách Mária Stuartová od Fridricha Schillera či Don Juan od Molièra. Režiséri v&nbsp;divadle si začali uvedomovať jeho charizmu, sympatický, hoci ešte stále plachý zjav a&nbsp;nezameniteľný hlas. Po štyroch rokoch ho objavil aj film. V&nbsp;roku 1955 debutoval pred kamerou v&nbsp;snímke Keby všetci chlapi sveta. Predtým to skúšal na konkurzoch rozličných filmov, ale asi v&nbsp;desiatich neuspel, pretože „mal som oveľa radšej divadlo a&nbsp;o&nbsp;filmové úlohy som sa netrhal“.

Slávu mu však priniesla o&nbsp;rok neskôr filmová dráma Rogera Vadima ... a&nbsp;Boh stvoril ženu. V&nbsp;nej si zahral s&nbsp;legendárnou Brigitte Bardotovou. Zaujímavé, ako po rokoch s&nbsp;úsmevom vysvetlil, prečo prijal túto rolu: „Začínal som byť známym hercom, no keď prišla táto ponuka, nič na nej ma nenadchlo; ani scenár, ani to, že budem partnerom Bardotovej. Prvýkrát mi však ponúkli slušný honorár a tak ako neskôr v mojej kariére, hlavným dôvodom bola moja chamtivosť.“&nbsp;S&nbsp;Brigitte Bardotovou prežil ľúbostný vzťah, hoci bola v&nbsp;tom čase manželkou Rogera Vadima. Slávnu herečku upútala jeho plachosť, uzavretosť, spomínala, že ju naučil počúvať klasickú hudbu a&nbsp;nocovať na pláži na teplom piesku.

Režisér manželkinu neveru toleroval, čo nebol prípad manželky Jeana-Louisa. Aj on bol v&nbsp;tom čase ženatý s&nbsp;herečkou Stéphane Audronovou, ktorá po zverejnení manželovho romániku požiadala o&nbsp;rozvod po necelom roku manželstva. Natáčanie filmu, o&nbsp;ktorom šli chýry, že je presiaknutý erotikou, a&nbsp;milenecká romanca boli vďačným sústom pre novinárov. Stal sa z&nbsp;nich najfotografovanejší pár a&nbsp;mladý herec mediálny tlak neznášal práve najlepšie: „Nikdy som netúžil byť stredobodom pozornosti novinárov. Svoje povolanie som chcel robiť nenápadne, takpovediac anonymne.“ Sľubne sa rozbiehajúcu hereckú kariéru a&nbsp;vzťah s&nbsp;Brigitte Bardotovou prerušila vojenská služba a&nbsp;vojna v&nbsp;Alžírsku.

Z&nbsp;vojny sa vrátil úplne zničený. Odslúžil si 28 mesiacov, čo bolo veľa. Dostal aj tri mesiace navyše, pretože bol často vo väzení. V&nbsp;tom čase sa začal zaujímať o&nbsp;politiku, bol proti alžírskej vojne. Zapojil sa do niekoľkých akcií na pomoc Alžírčanom a&nbsp;spoznal ľudí, ktorí mu porozprávali hrozné veci o&nbsp;mučení. Mal 25 rokov, päť rokov mal totiž odklad pre štúdium práva, a&nbsp;začal sa búriť. To vysvetľuje tie tri mesiace navyše. Bolo to pre neho také kruté, že z&nbsp;toho ochorel. Priznal, že keby musel zostať na vojne dlhšie, určite by dezertoval. Keď si vyzliekol uniformu, chcel skončiť aj s&nbsp;herectvom. V&nbsp;armáde začal fotografovať a&nbsp;pomýšľal, že sa po návrate domov bude venovať tomuto povolaniu. V&nbsp;tom čase však vo francúzskom filme nastúpila Nová vlna a&nbsp;tá ho stiahla.

Počas hereckej kariéry si zahral vo vyše 130 filmoch. Obrovský úspech mu priniesla rola ovdoveného automobilového pretekára vo filme Muž a&nbsp;žena režiséra Clauda Leloucha. Získal za ňu cenu Zlatá palma na festivale v&nbsp;Cannes. Bola mu možno o&nbsp;to bližšia, že jeho dvaja strýkovia boli úspešní automobiloví pretekári a&nbsp;tomuto športu sa venoval aj samotný herec. Jazdil napríklad vo vytrvalostných 24-hodinových pretekoch Le Mans. K&nbsp;ďalším filmom, ktoré ho vyniesli na piedestál, patrí snímka Z. Na festivale v&nbsp;Cannes mu priniesla cenu pre najlepšieho herca. Na medzinárodnom filmovom festivale Berlinale mu udelili Strieborného medveďa za Muža, ktorý luže. Na sklonku kariéry si užíval úspech vo filme Láska, za ktorý dostal Cézara. Zahral si aj v&nbsp;divácky úspešných filmoch Nebezpečné známosti, Konformista, Poviedka o&nbsp;policajtovi, Peniaze tých druhých, Vášeň lásky, Pod paľbou, Tri farby: Červená, Mesto stratených detí...

Hoci na filmovej scéne žal Jean-Louis Trintignant úspech, verný zostával divadlu a&nbsp;roly na divadelných doskách považoval za skutočnú hereckú prácu. Láskou k&nbsp;divadlu ovplyvnil aj dcéru Marie. Spoločne naštudovali hru Samuela Benchetrita Hra na peróne a&nbsp;uvádzali ju na dvojročnom turné po Francúzsku. Marie sa narodila v&nbsp;jeho druhom manželstve s&nbsp;Nadine Marquandrovou, scenáristkou a&nbsp;režisérkou. Zosobášili sa v&nbsp;roku 1960. Krátko po svadbe sa im narodil syn Vincent, o&nbsp;dva roky neskôr pribudla do rodiny dcéra Marie a&nbsp;po šiestich rokoch ďalšia dcéra Pauline. Po niekoľkých mesiacoch dievčatko zomrelo. V&nbsp;tom čase natáčal Jean-Louis v&nbsp;Ríme film Konformista. Ráno, keď odchádzal na filmovanie, šiel malú dcérku pobozkať. Ležala v&nbsp;postieľke a&nbsp;bola mŕtva. Príčinou bol syndróm náhleho úmrtia novorodenca.

Najhoršie z&nbsp;celej rodiny prežívala túto tragickú udalosť Marie. Na nejaký čas dokonca prestala rozprávať. Netušila, že ju čaká podobný tragický osud. Jean-Louis k&nbsp;dcére Marie cítil nesmiernu lásku otca, a&nbsp;ona bola šťastná, keď sa s&nbsp;ním mohla podeliť o&nbsp;svoje radosti. S&nbsp;trápeniami sa naňho neobracala. Ako 5-ročnej jej povedal krásnu vetu: „Skús nerobiť hlúposti, pretože by som nikdy nenašiel odvahu vyhrešiť ťa.“ A&nbsp;ona naozaj hlúpos­ti nikdy nestvárala. Otcovi spôsobovala obrovskú radosť, rovnako aj jej štyria synovia.

Jean-Louis Trintignant však priznával, že nebol práve najlepším starým otcom: „Zaujímam sa o&nbsp;vnúčatá, ale tak stredne. Páči sa mi, keď vidím, ako rastú, no to je všetko. Chýba mi tá starootcovská trpezlivosť.“ O&nbsp;synovi Vincentovi sa často nezmieňoval, boli však v&nbsp;neustálom kontakte. Ten sa uplatnil pri filme ako asistent. Hoci s&nbsp;Marie mal láskyplný vzťah a&nbsp;spájala ich aj herecká profesia, keď sa zoznámila s&nbsp;rockovým hudobníkom Bertrandom Cantatom, len sa bezmocne prizeral, ako sa jeho milovaná dcéra rúti do záhuby. Nielen, že bol ženatý, jeho manželke sa práve narodilo druhé dieťa, no mal za sebou aj divokú minulosť. Jean-Louis bol proti tomuto vzťahu, no Marie ho nepočúvala. Po niekoľkomesačnom chodení s&nbsp;Bertrandom našli v&nbsp;roku 2003 Marie mŕtvu v&nbsp;hotelovej izbe v&nbsp;litovskom Vilniuse. Hudobník priznal, že sa pohádali, niekoľkokrát ju udrel do tváre a&nbsp;nahnevaný odišiel.

Príčinou smrti 41-ročnej herečky boli údery do hlavy a následne opuch mozgu. Súd smrť Marie kvalifikoval ako neúmyselné zabitie a rocker skončil na osem rokov za mrežami. Vtedy sa jej otcovi zrútil svet. Utiahol sa na juh Francúzska a&nbsp;v&nbsp;mestečku Uzès žil až do svojho skonu. Filmovanie odmietal, rovnako hrať na divadelných doskách v&nbsp;Paríži. Kým mu zdravie slúžilo, jazdil na motorke, bicykli, prechádzal sa v&nbsp;prírode a&nbsp;venoval sa pestovaniu viniča a&nbsp;výrobe vína. Z&nbsp;dva a&nbsp;pol hektára olivovníkov dával plody lisovať na olivový olej. Jean-Louis Trintignant zomrel vo veku 91 rokov v&nbsp;júni 2022. Už nejaký čas bojoval s&nbsp;rakovinou prostaty. Skonal pokojne vo svojom dome v&nbsp;Uzès obklopený rodinou.

Neverili, že má predpoklady na herectvo: JEAN-LOUIS TRINTIGNANT po smrti dcéry túžil zomrieť...

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Neverili, že má predpoklady na herectvo: JEAN-LOUIS TRINTIGNANT po smrti dcéry túžil zomrieť...

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Úspešný neúspech: ERNEST HENRY SHACKLETON predviedol najväčšiu bojovnosť a vytrvalosť človeka

Magister bez uší: Anglický dobrodruh EDWARD KELLEY sa preslávil najmä podvodmi

Manželova tajná zbraň: CLEMENTINE stála za mnohými politickými úspechmi Winstona Churchilla

Výber pre vás