Výlet do lesa budúcnosti dnes vďaka moderným technológiám už nie je problém. Ako však vyzerala divočina Európy pred šesťtisíc rokmi, kým do nej zasiahla ľudská ruka?

Približne takto, uvádza nás Michal Wiezik do dubiny Gavurky neďaleko obce Dobrá Niva. Tento unikátny chránený areál je podľa docenta Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene jednou z posledných ukážok toho, ako vyzerala praveká nížinná krajina. „Mala špecifickú štruktúru, ktorá evokuje skôr park, ale človek v nej nezohrával významnú úlohu. Dôvodom, prečo tu nevznikol hustý prales, boli obrovské stáda vtedajších bylinožravcov. Od praturov, koní či dvoch druhov zubrov. Stepné boli dvakrát väčšie kolosy v porovnaní s dnešnými zubrami lesnými,“ vysvetľuje ekológ. Adekvátne vyzerali aj vtedajšie predátory, ktoré by sme na prechádzke zrejme stretnúť nechceli.

Gavurky sú oblasťou pripomínajúcou pravek. Kedysi
Gavurky sú oblasťou pripomínajúcou pravek. Kedysi
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Slovenské safari

Pred šiestimi tisíckami rokov ešte človek do prírody výraznejšie nezasahoval. Ako lovec naháňal v lese korisť, pokiaľ sa ňou nestal sám. Príležitostí na takéto osudové stretnutie viac ako dosť. „Okrem svoriek vlkov a možno až tonu vážiacich medveďov križovali slovenskú divočinu aj leopardy, levy, v dávnejších časoch dokonca nosorožce či slony. Druhová bohatosť veľkých cicavcov mohla byť na našom území ešte väčšia, ako je dnes v Afrike,“ hovorí Michal Wiezik.

Pratur je predkom všetkých domácich plemien
Pratur je predkom všetkých domácich plemien
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Na zvolenskej Technickej univerzite sa dnes pýšia najmodernejšou virtuálnou jaskyňou s 3D technológiou, kde môžete nasimulovať podobu lesa budúcnosti po rôznych zásahoch človekom. „Pokiaľ by to bolo možné, ja by som sa radšej vybral do praveku. Určite by som bol nadšený,“ nepochybuje Michal Wiezik. Keď že s technickým pokrokom zasa až tak ďaleko nie sme, musí si nateraz vystačiť s vedeckými odhadmi a istou dávkou predstavivosti.

Obry z fotografií

Za klasickým dávnovekým pralesom sa treba vybrať do hôr. „Rástli tam stromy s rozmermi, aké si dnes ťažko dokážeme predstaviť. Jedle s priemerom kmeňa tri metre neboli žiadnou výnimkou,“ odhaduje Michal Wiezik. Takýchto susedov mohla mať aj limba v Kôprovej doline, zrejme najstarší a stále rastúci slovenský strom, ktorého vek sa odhaduje na dvetisíc rokov. Na skutočné lesné obry s pravekými rozmermi už narazíme skôr iba na obrázkoch, najmä z amerického kontinentu.

Tento sekvojovec v Amerike už to má tiež zrátané
Tento sekvojovec v Amerike už to má tiež zrátané
Zdroj: Internet

Známy zoológ Gregg Losinski z Yellowstonského národného parku nám poslal unikátne zábery lesných robotníkov z minulého storočia. Ich pracovné čaty sa s jedným gigantickým stromom morili aj tri týždne, kým sa im ho podarilo zoťať. Skôr ako fotomontáž sa zdá peň sekvojovca, na ktorom sedí chlapík pripomínajúci mravca. „Jeho výšku odhadujem na 120 metrov. Možno si podobne ako ja položíte otázku, ako mohol niekto takýto majestátny strom vôbec zoťať, v minulosti však ľudia uvažovali trocha inak. Drevorubači boli akoby pioniermi, ktorí bojovali so ,zlou‘ divočinou v záujme rozšírenia hraníc civilizácie. Dnes by sme ich považovali za barbarov, ale vtedy to boli hrdinovia,“ hovorí Michal Wiezik.

Takto vyzeral boj amerických lesníkov „so zlou“
Takto vyzeral boj amerických lesníkov „so zlou“
Zdroj: Archív G.L.

Návrat zubra

Dobrým signálom je podľa neho fakt, že najmä v západnej Európe začína byť po divočine spoločenský dopyt. „Návrat k pôvodným lesom, parky, kde vypúšťajú divé kone, spätné šľachtenie pratura, rozširovanie zubra. To všetko môžu byť atrakcie pre ľudí, ktoré majú potenciál si na seba aj zarobiť,“ predpokladá. Návrat zubra je už realitou aj na Slovensku. Dlhú tradíciu má jeho chov v zvernici v Topoľčiankach, dnes už žije jedna črieda vo voľnej prírode v Národnom parku Poloniny na východe republiky.

Za našimi severnými hranicami sa už stali zubry dokonca hitom internetu. V Bielovežskom národnom parku ich sledujú online a stránku denne navštívi okolo dvadsaťtisíc ľudí. „Ja som mal to šťastie vidieť zubry naživo v parku Bieščady, kde je stádo s počtom niekoľko sto kusov. Je to obrovský zážitok, ktorý dáva lesu úplne iný rozmer,“ odporúča ekológ návštevu v ríši znovuzrodených bylinožravcov.

Zubor lesný sa vrátil do slovenskej prírody aj
Zubor lesný sa vrátil do slovenskej prírody aj
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Dunajská veľryba

Kým zubry a možno aj iní obyvatelia dávnych pralesov sa môžu tešiť na návrat do voľnej prírody, mnohí pôvodní obyvatelia slovenských riek to už majú definitívne zrátané. Nie je to pritom tak dávno, čo z Dunaja definitívne zmizli miestne „veľryby“ vyzy. „Boli to až osem metrov dlhé ryby, ktoré sem priplávali sa trieť. Chodili v takých množstvách, že na niektorých miestach dokázali vyliať Dunaj z brehov. Napriek tomu, že ich pre výborné mäso a kaviár vo veľkom lovili delami či harpúnami, prežili v rieke až do postavenia Železných vrát. Regulácia a prerušenie toku postavením priehrad mali na ekosystém katastrofálny vplyv,“ hovorí Michal Wiezik. Poukazuje na zdokumentovanú štúdiu jednej z neregulovaných riek v Amerike, kde tiahnu lososy. „Keď z tamojších vôd zmiznú, celý okolitý ekosystém postupne príde o jediný zdroj fosforu. Nie okamžite, ale o sto alebo dvesto rokov sa to prejaví aj na suchozemských spoločenstvách v širšom okolí rieky. Nemôžeme oddeliť rieku od brehu či les od močiara, lebo všetko je prepojené,“ vysvetľuje.

Docent z Technickej univerzity vo Zvolene Michal
Docent z Technickej univerzity vo Zvolene Michal
Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Návrat do praveku“ si v prípade riečnych tokov momentálne nevie predstaviť. „Ak sa to stane, tak zrejme vo vzdialenejšej budúcnosti. Možno sa vtedy zmení myslenie ľudí, možno nájdu nový energetický zdroj a hydroelektrárne prestanú byť zaujímavé. Už dnes existujú v bohatších krajinách projekty, kde zregulované rieky nechávajú opäť voľne meandrovať. To sú však zatiaľ iba ojedinelé pokusy.“

Poslať emailom
Diskusia ()
Ilustračná snímka

Je ZUZANA ČAPUTOVÁ módna ikona? Desať naj outfitov našej prezidentky v roku 2020

Populárne články
Ilustračná snímka

Sklenaříková odložila modeling bokom: Za tento rozprávkový hotel získala ocenenie

Je takmer zázrak, že také obrovské dielo, ako je hlavný oltár z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného dreva, prežil na svojom mieste takmer päť storočí. Kostol pritom niekoľkokrát horel. Oltár vážne poškodila iba červotoč, napriek tomu sa zachoval v plnej kráse.

Klenot klenotov: Bazilika sv. Jakuba ukrýva jednu z našich najcennejších historických pamiatok

Ilustračná snímka

Dvanásť horoskopov pre všetky znamenia. Čo vás čaká a neminie od 22. do 28. januára?

Brian Austin Green

Na Megan Fox rýchlo zabudol: BRIAN AUSTIN GREEN randí s touto kráskou

Donald Trump

Trump sa Bidenovej inaugurácie nezúčastnil, v Oválnej pracovni mu však nechal list

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Pach chlóru svedčí o čistej vode v bazéne. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia