Profesionálny riaditeľ

Aj Norbert Kyndl prišiel na gymnázium na Tomášikovej ulici ako štrnásťročný chlapec. „Bolo to prozaické rozhodnutie. Bývali sme na Štrkovci a táto škola sa práve otvorila. Neboli tu ešte žiadne stromy, zeleň,“ hovorí o gymnáziu, ktoré dnes stojí uprostred krásneho parku. „Vtedy to bola len nová, moderná budova uprostred oráčiny. Viacerí spolužiaci zo základnej školy sme sa dohodli, že sem pôjdeme, no nie všetci sa aj dostali,“ konštatuje o gymnáziu, o ktoré je aj dnes veľký záujem.

Norbert Kyndl priznáva, že aj jeho prilákalo niečo, čo je pre študentov veľkým bonusom i dnes – veľký krytý 25-metrový bazén priamo v budove školy. Aj preto sa dnes na tomto gymnáziu plávanie vyučuje ako samostatný predmet. „Bol som plavec, dotiahol som to do vysokoškolskej ligy. Dúfal som, že budem mať kde trénovať, bol to totiž v tom čase jediný školský bazén v Bratislave, gymnázium ma však v tomto sklamalo. Prvé roky totiž bazén vôbec nebol v prevádzke,“ spomína.

Na svojom gymnáziu prežil krásne študentské roky.
Zdroj: Archív N.K.

Možno aj preto tomášičku neopustil ani počas vysokoškolského štúdia a bazén si užíval naplno. Stal sa totiž plavčíkom a bezpečnosť detí strážil celých sedem rokov. Medzitým vyštudoval na vysokej škole ekonómiu, fakultu riadenia. „Dodnes zo žartu hovorím kolegom na poradách, že som profesionálny riaditeľ, pretože som to riadenie aj vyštudoval,“ smeje sa. Špecializoval sa na počítače, ktoré sa vtedy pomaly dostávali aj do našich končín, a preto hneď po promócii zamieril do výpočtového strediska bratislavskej káblovky.

Tvrdí, že práca riaditeľa má zmysel, ak každý rok dokáže priniesť niečo nové.
Zdroj: Mirolsav Miklas

„Strávil som tam júl a august a potom som usúdil, že mi chýbajú prázdniny, a rozhodol som sa skúsiť ísť do školstva,“ hovorí so smiechom.  Ešte pred vojenskou službou nastúpil na strednú ekonomickú školu ako učiteľ matematiky. „S učiteľmi z tomášičky, z ktorých mnohí učili aj mňa, som však bol stále v kontakte, hrávali sme spolu aj futbal. Jeden z nich sa ma raz spýtal – pamätáš si, čo si povedal, keď sme sa vás v maturitnom ročníku pýtali, čím chcete byť? Odpovedal som mu, že si to pamätám veľmi dobre. Povedal som vtedy, že chcem byť učiteľom v tejto škole. Odvetil mi – na čo teda čakáš, môžeš prísť hneď zajtra. Skutočne som sa na druhý deň prihlásil na odbore školstva a nastúpil som na tomášičku. Odvtedy som tu,“ konštatuje. „Len s tými prázdninami mi to nejako nevyšlo, tento rok som bol mimo školy počas leta iba štyri dni,“ hovorí Norbert Kyndl o zložitom manažmente veľkého gymnázia.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia