Prejavila svoju ľudskosť

Začiatkom roka 1912 cestovala Molly so skupinou priateľov multimilionára Johana Jacoba Astora po Egypte. V apríli jej doručili telegram o vážnom ochorení vnuka. Rozhodla sa okamžite odcestovať do Spojených štátov. Prvá loď, ktorá odchádzala do New Yorku, bol Titanic. Molly si kúpila lístok do prvej triedy a ponáhľala sa do francúzskeho Cherbourgu, aby sa mohla nalodiť na parník. Podľa dochovaných spomienok preživších pasažierov osadenstvo prvej triedy sa k Molly nesprávalo prívetivo. Prejavovali jej rovnako málo náklonnosti, ako to zachytil vo filme Titanic režisér Cameron.

Vystihol tiež jej milú, satirickú povahu, ale aj drsný humor a priamočiare názory, čo iritovalo až do stroskotania smotánku na palube. Čajové posedenia a večierky s bohatými pasažiermi ju veľmi nelákali. Často si nedokázala zahryznúť do jazyka a vyslovila nemiestnu poznámku na adresu boháčov. Pre aristokratov bola zbohatlíčka, predstavovala takzvané nové peniaze, no najmä jej dávali pocítiť, že nemala urodzených predkov.

Na rozdiel od nich sa však v čase, keď prišlo v noci zo 14. na 15. apríla ku katastrofe, spomedzi všetkých v prvej triede zachovala najľudskejšie a najodvážnejšie. Po náraze parníka do ľadovca a potom, keď už bolo zrejmé, že sa Titanic potopí, nehľadela na svoju bezpečnosť, ale pomáhala tým menej šťastným z podpalubia dostať sa do záchranných člnov. Jej chladnokrvnosť, odvaha, rozhodnosť spolu s humorom dokázali v danej chvíli zabrániť panike a zúfalstvu a zmierniť aspoň čiastočne strach.

Do člnov sa dostalo minimum cestujúcich druhej a tretej triedy.
Do člnov sa dostalo minimum cestujúcich druhej a tretej triedy.
Zdroj: Archív NMH

Sama nastúpila do záchranného člna č. 6 medzi poslednými. Ona aj námorník Robert Hitchens sa chytili vesiel a vzďaľovali sa od potápajúcej sa lode. Molly však trvala na tom, aby zostali neďaleko klesajúceho plavidla pre prípad, že by niekto z ľadového oceána vyviazol živý a potreboval pomoc. Lenže Hitchens to odmietol. Bál sa, že by mohli veľké vlny spôsobené potápajúcim sa Titanicom stiahnuť ku dnu aj ich čln alebo by sa potopili pod náporom zúfalcov snažiacich sa dostať do plavidla. Molly s jeho postojom nesúhlasila, rozčúlila sa a pohrozila námorníkovi, že ak nezostanú blízko miesta katastrofy, hodí cez palubu jeho. Či sa priblížili k potápajúcej sa lodi, alebo odplávali do bezpečia, nie je známe. Ale pasažieri v tomto záchrannom člne patrili k tým šťastným, ktorí tragédiu luxusného Titanicu prežili.

Všetci preživší ju už potom nenazývali inak než Nepotopiteľná Molly. Nie každý z aristokratov dokázal tak ako Molly potlačiť svoje sebectvo a pomáhať. Väčšina sa starala len o svoju záchranu. Odmietali sa vrátiť po topiacich alebo vziať proti predpísanému počtu navyše zúfalých stroskotancov z ľadovej vody. Ukážku hyenizmu predviedla lady Lucy Duff-Gordonová. Do záchranného plavidla napriek nedostatku miesta s manželom naložili kufre s luxusnou garderóbou. Nesúhlasili, aby z vody vytiahli topiacich, prednosť dostala batožina.

Na palube lode Carpathia, ktorá prišla stroskotancom na pomoc, Mollina aktivita pokračovala. Poobchádzala všetkých zachránených cestujúcich z prvej triedy a vyzbierala od nich peniaze pre chudobných pasažierov z nižších tried. Potom sa pri každom jednom z nich zastavila, aby sa uistila, že sú v teple a majú čo jesť a piť. Tragédia Titanicu ju nenechala ľahostajnou ani po svojom odznení. Založila výbor na zabezpečenie základných potrieb pre preživších, ale aj pozostalých. Mnohým z nich poskytoval neformálne poradenstvo.

Pomáhala až do konca

Katastrofa na Titanicu priniesla Molly Brownovej nečakanú publicitu. Tá jej v neskorších rokoch pomáhala úspešne bojovať za práva žien, pracujúcich, za vzdelávanie detí a odstraňovanie negramotnosti. Stála pri zrode moderného súdnictva pre mladistvých v Amerike. Na jej podnet sa každoročne pripomínala odvaha a statočnosť všetkých, ktorí pomáhali na Titanicu zachraňovať životy. V roku 1914 kandidovala do amerického Senátu, ale po vypuknutí svetového vojnového konfliktu kandidatúru stiahla.

Svoje filantropické aktivity zamerala na pomoc milovanému Francúzsku. Počas prvej svetovej vojny spolupracovala s Americkým výborom pre zničené Francúzsko na jeho obnove. Poskytovala finančnú podporu pre zranených francúzskych a amerických vojakov. A pokiaľ išlo o ňu, po prežitej tragédii si užívala každý jeden deň. Zaoberala sa najmä umením, dokonca v posledných rokoch svojho života hrala v divadle. Nikdy nezabudla na svoje korene a chudobným pomáhala do konca života. Rozdala im takmer celý miliónový majetok, pre seba si nechala len zlomok. Zomrela v spánku v jednom z newyorských hotelov. Príčinou úmrtia bol nádor na mozgu. Pochovaná je na cintoríne v New Yorku vedľa svojho manžela. V roku 1985 ju pridali do Siene slávnych žien v štáte Colorado.

FOTOGRAFIE NEPOTOPITEĽNEJ MOLLY NÁJDETE V GALÉRII
Dom vyzerá navonok obyčajne, vnútri však ukrýva plechovkové kráľovstvo.

Nebudete veriť vlastným očiam! Dom vyzdobený plechovkami od piva vyzerá úžasne

Populárne články
JÁN BUGAJ má seniorský vek, a to 70 rokov, je pozitívny, ale bez príznakov. Celé dni pracuje, hovorí, že sa cíti dobre. Syn mu práve priniesol nákup.

Oravčania sa búria: Sever krajiny zamoril COVID-19, aká je tam skutočná situácia?

Režisér Jiří Menzel (†82)

Slávny otec: Rodinné tajomstvo Jiřího Menzela (†82) vyplávalo na povrch až po jeho smrti

Má naučené, ktorý kus oblečenia sa ku čomu hodí. Na stretnutie prišla oblečená v ružovej blúzke a čiernej sukni. Dáva prednosť neutrálnym farbám a jednoduchým strihom.

Hľadala si prácu, v životopise však neuviedla, že je nevidiaca. Ako sa jej podarilo uspieť?

Pink s rodinou

PINK s manželom šokujú netradičnou záľubou. TOTO dovolia malým deťom?!

Film zachytáva život liečiteľa Jana Mikloláška, ktorého hrá Ivan Trojan.

Šarlatán v Amerike: Do boja o nomináciu na Oscara mieri film Agnieszky Hollandovej

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Ekobilancia avokáda je zdrvujúca. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia