Nemyslí na vek: Legendárna herečka BOŽIDARA TURZONOVOVÁ naďalej hrá a bojuje proti rakovine

Status vdovy je veľmi nepríjemný: TURZONOVOVÁ sa nám zverila s pocitmi: Čo napĺňa jej dni?

Kde berie energiu? BOŽIDARA TURZONOVOVÁ vek nerieši a na pamäti má slová svojho milovaného muža

Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Je 3. február a&nbsp;v&nbsp;Španej Doline vládne priam rozprávkový zimný deň, keď sa slniečko strieda s&nbsp;hustým snežením. V&nbsp;miestnej Historickej škole profesora Jozefa Mistríka praská v&nbsp;kozube drevo a&nbsp;schádza sa zaujímavé osadenstvo v&nbsp;baníckych uniformách. V&nbsp;tomto čase sa tu totiž spájajú hneď tri významné udalosti. Oficiálne sa začína nový školský rok, pripomína sa 102. výročie narodenia slávneho rodáka, jazykovedca a&nbsp;súdneho grafológa, ktorého meno škola nesie (narodený 2.&nbsp;februára), a&nbsp;riaditeľka školy Katarína Lucinkiewiczová zároveň krstí svoju knihu Medená krajina. Slávnostný deň si nemohla nechať ujsť ani jedna z&nbsp;najvýznamnejších slovenských herečiek posledných desaťročí Božidara Turzonovová. „Krstná mama“ historickej školy bola už pri jej otváraní v&nbsp;máji 2015 a&nbsp;aj tentoraz patrí medzi ústredné postavy programu.

Čo vlastne spojilo známu Bratislavčanku s&nbsp;baníckou dedinkou pri Banskej Bystrici? „Najmä ponuka môjho kolegu Miloša Mistríka, samozrejme, aj osobnosť Jozefa Mistríka. Boli sme tu už pred otvorením historickej školy, ale lepšie som sa tu porozhliadla až v&nbsp;čase, keď sme ju uvádzali do života. Je to fascinujúce miesto s&nbsp;veľmi silným geniom loci. Pôvabná knižka Medená krajina tú atmosféru len dotvára. Mala som možnosť oboznámiť sa s&nbsp;ňou ešte pred krstom a&nbsp;je naozaj veľmi kvalitne urobená z&nbsp;každej stránky,“ pochválila Božidara Turzonovová jej autorku. Historická škola s&nbsp;drevenými lavicami, kalamármi a&nbsp;pieckou s&nbsp;netradičnou formou vzdelávania je pre ňu nielen príjemným návratom do mladosti, keď chodila do ľudovej školy a&nbsp;do meštianky, ale aj naplnením odkazu profesora Jozefa Mistríka pre ďalšie generácie. „My si ani neuvedomujeme, akú hlbokú brázdu vo svojej pedagogickej činnosti urobil. Dnes už, bohužiaľ, medzi deťmi vládnu mobily a&nbsp;internet, ktorý spomaľuje ­​myslenie,“ dodáva.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z HISTORICKEJ ŠKOLY V ŠPANEJ DOLINE NÁJDETE V GALÉRII

K&nbsp;celému regiónu má citový vzťah aj z&nbsp;toho dôvodu, že v&nbsp;neďalekej Banskej Bystrici sa na študentskej brigáde zoznámila so svojím životným partnerom Jozefom Adamovičom. Spolu potom pôsobili aj na tamojšej Akadémii umení. Ich manželstvo trvalo 51 rokov až do Adamovičovej smrti v&nbsp;roku 2013. Stále aktívna herečka momentálne účinkuje v&nbsp;komédii Štúdia L+S&nbsp;s&nbsp;názvom Ale, ale, pani plukovníková, na pôde Činohry Slovenského národného divadla sa pripravuje na uvedenie inscenácie Malé ženy. Navyše sa už dlhodobo angažuje v&nbsp;Nadácii Výskum rakoviny. „Nadácia pod vedením pani doktorky Margity Klobušickej tento rok oslavuje tridsiate výročie a&nbsp;myslím, že jej fungovanie je veľmi zmysluplné. Podpora výskumu takýchto chorôb je veľmi dôležitá, ja sama som pred dvoma rokmi prišla o&nbsp;brata pre kovid,“ spomenula Božidara Turzonovová bolestivú stratu blízkeho človeka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Obdivuhodne svieža herecká legenda hrá naplno aj po osemdesiatke. Od jej nástupu do Národného divadla uplynie tento rok už neuveriteľných šesť desaťročí. Ako to robí, že sa stále udržiava vo forme? „V&nbsp;divadle som preto, lebo niekto predsa aj staré baby musí hrať,“ odpovedá s&nbsp;humorom sebe vlastným. Vzápätí ubezpečuje, že žiadne rituály na zázračné omladzovanie nemá. „Nič špeciálne nerobím. Mám rada, keď skoršie vstávam a&nbsp;všade je ticho. Vtedy najlepšie vychutnám noviny a&nbsp;čaj. Človek má v&nbsp;sebe taký vnútorný budík z&nbsp;čias natáčania po celom Československu, keď musel byť ráno o&nbsp;piatej na letisku. Práca ma stále drží a&nbsp;hlavne sa nezapodievam svojím vekom. Dlho vedľa mňa sedávala Vilma Jamnická (tá sa dožila úctyhodných 101 rokov, pozn. red.), ktorá hovorila, že gratulovať dáme po štyridsiatke je nezdvorilé,“ zaspomína si.

Po lekároch nebehá, a&nbsp;ako s&nbsp;úsmevom dodáva, ani nemôže, lebo by jej určite našli nejakú chorobu. Dokáže ešte vo svojom veku plánovať a&nbsp;snívať? „Uvedomujem si stále, že ma niečo presahuje, práca a&nbsp;rodina ma veľmi napĺňajú. Milujem svoje dcéry, vnúčatá a&nbsp;sestru tým skôr, že som okrem brata prišla aj o&nbsp;manžela a&nbsp;status vdovy je veľmi nepríjemný. Venujem sa teda svojim najbližším a&nbsp;snažím sa nič si nenamýšľať. Manžel vždy hovoril, že veci nie sú, ako ty chceš, ale ako majú byť,“ ponúka ďalšiu zaujímavú myšlienku nestarnúca herečka. Kým jej staršia dcéra Andrea žije s&nbsp;manželom veľvyslancom v&nbsp;gruzínskom Tbilisi, k&nbsp;mladšej Lucii má v&nbsp;Bratislave oveľa bližšie. Od prvej má štyri už dospelé vnúčatá, od druhej dve – Sofiu (16) a&nbsp;Maxima (7). „Bola by som veľmi rada, keby Maxim mohol prísť sem do historickej školy a&nbsp;zažiť jej úžasnú atmosféru,“ zaželá si jeho starká.

Autorka a&nbsp;zároveň riaditeľka Historickej školy profesora Jozefa Mistríka Katarína Lucinkiewiczová využila na tvorbu svojho knižného diela obdobie pandémie. „Pomohlo mi pri tom viacero skvelých ľudí, ktorí sa venujú histórii Španej Doliny. Nosnou myšlienkou bolo vytvoriť príbeh, ktorý by súvisel s&nbsp;týmto miestom, bol čitateľsky stráviteľný a&nbsp;zároveň nebol zavádzajúci. Preto mi záležalo na tom, aby historické fakty mali svoju váhu,“ prezradila autorka rozprávkovo-náučnej knihy. V&nbsp;nej sa snaží spojiť príbehy dvoch hrdinov – lesného škriatka a&nbsp;starého múdreho potkana. „Deti by knihu mali čítať spolu s&nbsp;rodičmi, lebo sú v&nbsp;nej niektoré pojmy, ktoré je potrebné vysvetliť. Niečo nové sa však pri čítaní knižky určite dozvedia aj dospelí,“ je presvedčená Katarína Lucinkiewiczová. Medenú krajinu chce ponúknuť aj do knižníc základných škôl, aby sa deti so základmi histórie miestneho baníctva oboznámili ešte pred tým, ako navštívia historickú školu v&nbsp;rámci interaktívno-edukačného programu.

Medená krajina má byť prvým dielikom knižnej trilógie, ktorá sa neskôr presunie do ďalších banských miest. Pri písaní plánovaných kníh Zlatá krajina – Kremnica a&nbsp;Strieborná krajina – Banská Štiavnica by mali dostať priestor miestni autori, ktorí sa venujú histórii v&nbsp;danej lokalite. „Mňa poteší, keď sa na ich premostení budem môcť podieľať svojimi ilustráciami,“ dodáva Katarína Lucinkiewiczová.

Aj keď Historická škola profesora Jozefa Mistríka, založená jej majiteľom a&nbsp;nadšencom Jánom Piškom, funguje bez zriaďovateľa (na báze občianskeho združenia) a&nbsp;na prevádzku si musí zarobiť sama, vďaka podporovateľom deťom stále ponúka jedinečné vzdelávacie zážitky a&nbsp;myslí dokonca na ambiciózne rozvojové projekty. Jedným z&nbsp;nich je plán vybudovať štôlňu v&nbsp;tesnom susedstve školy. Návštevníci by sa v&nbsp;nej mohli oboznámiť s&nbsp;miestnymi minerálmi ako malachit, azurit, ale aj s&nbsp;banskými škriatkami. Či a&nbsp;kedy sa podarí atraktívne podzemné priestory vybudovať a&nbsp;sprístupniť, bude závisieť najmä od financií. 