Osobitý mestský štýl, minimálne dve slovenské naj a starosta s inšpirujúcim životným príbehom. Partizánska Ľupča je obec s hrdou históriou, ktorá sa so zdravým sebavedomím pozerá aj do budúcnosti.

Hoci už dávno odišli, ich duch v tejto obci neďaleko Liptovského Mikuláša žije dodnes. Éru saských Nemcov, ktorí do tejto lokality prišli ťažiť zlato, striebro či antimón, dodnes pripomína miestna architektúra. Práve vďaka týmto prisťahovalcom sa z pôvodnej osady stalo jedno z najstarších baníckych miest na Liptove. Poloha na obchodnej ceste mu priniesla bohatstvo, každé tri týždne sa v ňom konali jarmoky.

Populačný vrchol vtedajšej Nemeckej Ľupče (Partizánskou sa stala v roku 1948), nastal okolo roku 1800, keď v nej žilo asi 3 500 obyvateľov. Obec s mestskými výsadami vtedy predstavovala administratívne centrum stredného Liptova. Pokojné spolunažívanie Nemcov, Slovákov a Židov rôznych náboženských vyznaní narušila najskôr násilná rekatolizácia, spojená s odchodom evanjelickej inteligencie, a potom druhá svetová vojna. Mnohí ľudia nedokázali prekonať zlo, ktoré tento doteraz najväčší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva priniesol, čo sa dotklo najmä nemeckých a židovských osadníkov. Medziľudské vášne však našťastie utíchli a vlani Partizánska Ľupča oslávila 750. výročie od udelenia mestských práv.     

Partizánska Ľupča

Poloha: Žilinský kraj, okres Liptovský Mikuláš, región Liptov

 

Prvá písomná zmienka: 1252

 

Rozloha: 92,4 km²

 

Nadmorská výška: 563 m

 

Počet obyvateľov: 1 270 (k 31. 12. 2020)

 

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):

2012 – 13,92 %

2013 – 13,84 %

2014 – 12,04 %

2015 – 9,50 %

2016 – 8,25 %

2017 – 6,0 %

2018 – 5,26 %                                         

2019 – 4,50 %

2020 – 7,14 %

2021 (máj) – 7,61 %

Mení medicínske zákony

Presne 216 schodov a 62 metrov. Verte alebo nie, práve Partizánska Ľupča sa môže popýšiť najvyšším výhľadom z kostolnej veže na Slovensku. A naozaj stojí za to! Cestou na vrchol Kostola svätého Matúša míňame skupinku stolárov pod vedením majstra Jána Kráľa a kolóniu netopierov, ktoré sa našťastie nedajú vyrušiť.

Starosta Ladislav Balážec s paličkou v ruke nám v najtemnejších zákutiach svieti pod nohy. Vzhľadom na jeho diagnózy je vlastne malý zázrak, že nám dokáže robiť sprievodcu pri tomto nie najľahšom výstupe. Má vrodenú  chybu chrbtice a až do osemnástich rokov žil s jedným stavcom navyše. Operácia spojená s jeho odstránením dopadla tak, že na pol roka úplne ochrnul na nohy. Nevzdal sa však, bojoval, cvičil a po rehabilitácii v Kováčovej dokázal dolné končatiny rozhýbať. Zúžený miechový kanál by mu z medicínskeho hľadiska ani nemal dovoliť chodiť, ale ako starosta s úsmevom dodáva, jeho organizmus si s tým zrejme nejako poradil.

Štatút invalidného dôchodcu si nikdy nepripúšťal. V posledných rokoch sa venoval najmä kultúre, organizoval hudobné festivaly a v Ružomberku prevádzkoval podnik s názvom Kultúrno-spoločenský uzol Panoptikum. S cieľom zmeniť smerovanie svojej obce to skúsil v posledných komunálnych voľbách a stal sa z neho starosta na plný úväzok. Popritom sa s manželkou stará o tri deti a jazdí na elektrobicykli. „Najradšej v teréne,“ zdôrazňuje šibalsky s dôvetkom, že prednedávnom okúsil po páde aj tvrdosť zeme. Tento sympatický muž s dlhými vlasmi je naozaj mimoriadne inšpiratívny.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MALEBNEJ LIPTOVSKEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Chcú byť príkladom

Po jeho nástupe do funkcie sa obec pustila do opravy strechy a rekonštrukcie šatní v škole, ako aj vynovenia domu smútku. Čo je možné, to sa Ľupčania snažia realizovať vo vlastnej réžii. „Týka sa to napríklad opráv výtlkov, o ktoré sa stará päť zamestnancov našej obce. Nedávno zrekonštruovali aj budovu na futbalovom ihrisku, ktorá už spĺňa kritériá 21. storočia. Pracujeme na založení obecnej firmy, aby čo najviac finančných prostriedkov ostalo takpovediac doma,“ vysvetľuje starosta. 

Časť historických domov už prešla skrášľovacím procesom, ale pomerne dosť ich na rekonštrukciu ešte len čaká. Obec patrí do pamiatkovej zóny, čomu zodpovedajú náklady na opravu objektov. „Sú vyššie a, bohužiaľ, na Slovensku to zatiaľ nefunguje tak, že keď sa kladú podmienky, štát zvýšené finančné náklady aj nejako kompenzuje. Práve to je jeden z dôvodov súčasného stavu, na druhej strane chceme, aby si Partizánska Ľupča pôvodný ráz zachovala. Obec sa snaží byť príkladom, prerobili sme jeden zo starých kamenných domov na obecné bývanie a takto budeme pokračovať. Chceme ľuďom ukázať, že takéto rekonštrukcie majú zmysel,“ dodáva Ladislav Balážec.

Popri spustnutých a ošarpaných domoch ho trápi stav tradičných humien, postavených z kamenných stĺpov a dreva. Pri rekonštrukcii strechy ich majitelia narážajú na problém s nákladnou likvidáciou eternitu, a tak ich často radšej nechajú padnúť.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia