Bez pravidiel, bez dokladov, za peniaze na ruku. Napriek prísnemu zákonu je nelegálny zber parožia čoraz obľúbenejším „národným športom“.

Kým krásny hríb nájdený v lese vždy poteší, mocný jelení paroh často ešte viac. V porovnaní s hubárčením je tu však jeden zásadný rozdiel. Keď vás prichytia s jelením zhodeným parožím – zhodom – v ruksaku, hrozí vám veľký problém. Zákon o poľovníctve hovorí, že ich možno zbierať len s povolením, ostatným hrozí pokuta až do 3 000 eur. Napriek tomu ide o čoraz obľúbenejšiu formu, ako si slušne privyrobiť. Keď sa nelegálnemu zberačovi takýto „úlovok“ podarí šťastne dopraviť až domov, zaujímavé peniaze má prakticky vo vrecku. Stačí len kontaktovať niekoho z početnej konkurencie výkupcov a licitovať o cene. Keď ich má viac, mnohí sú dokonca ochotní pricestovať po ne aj zo vzdialenejších kútov republiky.

Z inzerátov sme si náhodne vybrali troch výkupcov s tým, že máme parožie na predaj. Ani jeden od nás nepožadoval žiadny doklad. Vraj nemajú prečo skúmať, či sme parožie nadobudli legálne, alebo nie. Za kilogram ponúkali od 16 do 19 eur. Obchod prebieha z ruky do ruky, zhody sú následne so ziskom predávané najmä do Nemecka. Bez toho, aby za ne štát zinkasoval jediné euro na dani.

Ideálne trasy

Kým sprísnený zákon o odpadoch znemožňuje zberačom železného šrotu inkasovať peniaze v hotovosti, ale iba na bankový účet alebo poštovou poukážkou a výkupcovia sú povinní odvádzať daň, v prípade jeleních parohov, zdá sa, kontrola prakticky neexistuje. Rozhodne pritom nejde o zanedbateľné peniaze.

Výkup parožia prebieha zväčša bez dokladov, z ruky do ruky.
Výkup parožia prebieha zväčša bez dokladov, z ruky do ruky.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Vždy je to o šťastí, hoci čím lepšie poznáte život zveri, tým je väčšia šanca, že nájdete viac parohov. Chodí sa ku krmelcom a ležoviskám, pričom je ideálne nájsť trasy medzi jeleňou „spálňou“ a „kuchyňou“. Keď zhadzujú parohy, šetria si energiu a mimo týchto trás veľmi nechodia,“ vysvetľuje človek, ktorý má so zberačmi pomerne bohaté skúsenosti. „Úlovok“ tých najšikovnejších rozhodne nie je na zahodenie. „Niektorí ľudia chodia po lese celé roky a neobjavili ani paroh, ale sú aj takí, čo za sezónu nájdu až sto kíl parožia. Samozrejme, závisí to aj toho, koľko zberačov a jeleňov sa v danom revíri pohybuje,“ dodáva.

Cena stúpa

Poľovník s 30-ročnou praxou Jozef Sklenka hovorí, že nelegálny zber jeleních zhodov je dnes národným športom bez akýchkoľvek pravidiel. Revírom okolo obce Ihráč v Kremnických vrchoch sa podľa jeho slov potulujú zberači z okolitých dedín až po žarnovický okres. Ich najväčšou motiváciou je stále stúpajúca cena parožia. „Kým v osemdesiatych rokoch sa platilo 120 korún za kilo, dnes je to okolo 20 eur. Cena rastie aj s tým, ako ubúda vysokej zveri. Ešte za bývalého režimu to fungovalo tak, že keď sa v lese našli pekné parohy, ľudia ich doniesli horárovi a ten im ich vymenil napríklad za dva páry menších. Dnes niečo také neexistuje. Zberači často bezohľadne štvú a naháňajú zver,“ hnevá sa.

Dlhoročný poľovník Jozef Sklenka hovorí, že zber zhodov je dnes národný šport bez pravidiel.
Dlhoročný poľovník Jozef Sklenka hovorí, že zber zhodov je dnes národný šport bez pravidiel.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Na papieri prísny zákon podľa neho v praxi prakticky nefunguje. „Čo zmôže poľovná stráž, keď v lese narazí na ľudí v štyroch terénnych autách? Za celý čas, čo som poľovníkom, sa nepamätám, že by niekoho exemplárne potrestali. Keby aspoň parohy ostávali na Slovensku, ale väčšina z nich ide na vývoz. Prichádzame o veľa,“ neverí veľmi, že sa v dohľadnom čase situácia zlepší.

Ministerstvo zmeny neplánuje

S otázkami, či o probléme vedia a či plánujú sprísnenie kontroly pri výkupe parožia, sme sa obrátili aj na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Nič nové sme sa však nedozvedeli. „Zhody parožia patria užívateľovi poľovného revíru a je zakázané ponechať si ich bez jeho súhlasu. Podľa zákona o poľovníctve je člen poľovníckej stráže pri plnení úloh oprávnený zastaviť v poľovnom revíri dopravný prostriedok na vykonanie kontroly osôb a priestorov dopravného prostriedku, ak je dôvodné podozrenie, že osoby nachádzajúce sa vo vozidle lovili zver bez povolenia na lov zveri, alebo prevážajú neoprávnene privlastnenú zver, alebo neoprávnene privlastnené zhody parožia. Na tento účel môže požadovať od osôb predloženie dokladu totožnosti, povolenia na lov zveri alebo zberu parožia zveri, dokladu o pôvode zveri a dokladu oprávňujúceho na jazdu po lesných cestách. Zákon o poľovníctve v súčasnosti nerieši výkupcov zhodov. Individuálny kontrolný mechanizmus považuje ministerstvo za adekvátny,“ informoval nás hovorca rezortu pôdohospodárstva Peter Hajnala.

Rastúci paroh je obalený jemnou citlivou kožou, takzvaným lykom.
Rastúci paroh je obalený jemnou citlivou kožou, takzvaným lykom.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Pýcha aj zbraň

Vývin jelenieho parožia je výsledkom zložitého fyziologického procesu, ktorý súvisí s činnosťou pohlavných žliaz. U mladých jedincov sa začína vyvíjať v šiestom mesiaci života, v počiatočnej podobe má väčšinou tvar ihlíc. Po prvýkrát ho zhadzujú zvyčajne v 24. mesiaci života, s pribúdajúcim vekom jeleňov sa zbavovanie týchto kostených útvarov posúva do stále skoršieho obdobia. Na čele im ostanú po zhodení výbežky, takzvané pučnice, na ktorých začnú rásť nové parohy. U dospelých samcov trvá vývoj parožia približne štyri mesiace, najväčšiu mohutnosť dosahuje medzi 12. a 14. rokom veku. Najsilnejšie a najstaršie jedince ich začínajú zhadzovať vo februári a v marci, tí mladší a slabší sa ich zbavujú až do polovice mája.

Prvé parožie má tvar ihlíc (vľavo). Maximálnu hmotnosť dosahuje parožie v 12. až 14. roku života jeleňa (vpravo).
Prvé parožie má tvar ihlíc (vľavo). Maximálnu hmotnosť dosahuje parožie v 12. až 14. roku života jeleňa (vpravo).
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Parohy majú dôležitú funkciu najmä počas ruje, keď ich jelene používajú v súbojoch o samice, alebo na udržanie si sociálneho postavenia v čriede. Pre poľovníkov predstavujú zhody cenný informačný zdroj pri určovaní stavu a početnosti jelenej populácie. Keďže sú však stále zaujímavejšie na kšeft, v lese ich ostáva len minimum.

Zákon na smiech?

Vášnivý hubár Miro sa nepovažuje za bezohľadného zberača. Hovorí, že miluje pobyt v prírode, kde strávil už tisícky hodín. Do hory chodí s rodinou za oddychom a nie preto, aby „pásol“ po jeleních parohoch. Keď nejaké zhody objaví, je to preňho akýsi bonus, väčšinou ich rozdá. Zákon, ktorý stavia ľudí bez povolenia na úroveň pytliakov, považuje za absurdný. Minimálne v prípade tých „normálnych“, čo nepreháňajú zver.

Nezákonný zber jeleních zhodov vyvoláva vášnivé diskusie.
Nezákonný zber jeleních zhodov vyvoláva vášnivé diskusie.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

„Komu ublížim, že zoberiem parohy? Veď v prírode zhnijú, rozložia sa. To už môžeme rovno zakázať zber húb alebo lesných plodov, lebo aj vtedy môžeme vyrušovať lesnú zver. V niektorých kantónoch Švajčiarska funguje zber zhodov tak, že povolenie si môže kúpiť každý turista. Ak nájde parožie, odovzdá ho na lesnej správe, kde mu zaň zaplatia podľa cenníka. Takto predchádzajú aj nelegálnemu obchodovaniu. Tieto opatrenia by bohato postačili aj u nás. Namiesto toho tu však máme zákon hovoriaci o tom, že sa zberači bez povolenia dopúšťajú trestného činu pytliactva. To je na smiech,“ myslí si.

Liek na všetko

Kým v našich podmienkach slúžia jelenie zhody ako trofej či pri výrobe dekoratívnych predmetov a štýlového nábytku, v Ázii ich už vyše dve tisícročia využívajú pri tradičnej orientálnej medicíne. Najviac cenené sú mäkké parohy – takzvané panty získané z jeleňov druhov sika, maral, wapiti alebo axis. Nejde o zhody, nevyzreté parohy sa odrezávajú približne v dvoch tretinách ich maximálnej dĺžky. Na tento účel chovajú jelene na farmách.

Najmladšie jelene zhadzujú v polovici mája.
Najmladšie jelene zhadzujú v polovici mája.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Škála ich využitia pri liečení chorôb je naozaj neuveriteľná – od zápalov kostnej drene, osteoporózy, straty vápnika v kostiach, nespavosti, straty pamäti, posilnenia svalstva, hojenia povrchových rán, zníženia tlaku, posilnenia imunity až po neplodnosť, impotenciu, prevenciu starnutia, rakoviny či ochorenia pľúc a pečene. Skrátka, liek takmer na všetko. Najväčším producentom tejto „zázračnej“ medicíny je dnes Južná Kórea s ročným obratom okolo 1,6 miliardy dolárov, ďalšími významnými exportérmi sú Rusko, Čína či Nový Zéland.

Ilustračná snímka

PROMINENTI V RAJKE: Maďarská obec zlákala Žideka i Gregorovú

Populárne články
ĽUDO (vľavo) a RADO (vpravo) PAMPURIKOVCI si v gastrobiznise v metropole východu vybudovali dobré meno.

Bistro na želanie: Bratia sa rozhodli pre spoločný biznis, varia aj podľa počasia

Ilustračná snímka

Recyklácia vo vesmíre: Už vyše pol storočia je súčasťou obežnej dráhy Zeme smetisko

Vyrážky na tvári: Pozrite sa, čo znamenajú! Ich miesto vám napovie, ktorý orgán odľahčiť

Vyrážky na tvári: Pozrite sa, čo znamenajú! Ich miesto vám napovie, ktorý orgán odľahčiť

Manželia Obamovci

Problémy v raji: MICHELLE A BARACK OBAMOVCI priznali manželskú krízu

Iveta je na dcéru veľmi pyšná. Výborne si spolu rozumejú.

IVETA MALACHOVSKÁ túži po vnúčatku: Rázna reakcia dcéry!

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

James Watt vynašiel parný stroj. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia