Prvá na francúzskom kráľovskom dvore bola Agnès Sorelová. Narodila sa v roku 1422 v rodine nižšej šľachty vo francúzskom Fromenteau v Touraine. Vyrástla z nej ne­uveriteľne pôvabná žena, ktorá navyše vynikala inteligenciou. Ako mladučká zastávala funkciu čestnej družičky (nižšia pozícia ako dvorná dáma) vojvodkyne Izabely z Lorraine, manželky Reného I. Neapolského. Neskôr slúžila ako dvorná dáma vojvodkyne Izabely Lotrinskej, švagrinej kráľa Karola VII. Historik Joseph Delort o nej v roku 1824 napísal: „Povesť jej pozoruhodnej krásy čoskoro prekročila hranice Touraine a priblížila sa k nekonečnu veľkolepých pánov. Ale tak ako drahokamová koruna nádherného luxusu jej nadpozemský vzhľad bol vhodný len pre kráľa.“

Agnès Sorelová (1422 – 1450)

Stala sa múzou pre mnohé diela. Vyobrazená je napríklad na ľavom krídle Melunského diptychu – Panna a dieťa obklopené anjelmi (okolo 1452 – 1458) od Jeana Fouqueta. Maľba na dreve (93 x 85 cm) sa nachádza v Kráľovskom múzeu umenia v Antverpách.

Kráľova obľúbenkyňa

Keď 20-ročnú Agnès prvýkrát predstavili kráľovi Karolovi VII., okamžite sa rozhodol, že ju chce mať blízko seba. A tak sa Agnès stala dvornou dámou jeho manželky Márie z Anjou, s ktorou mal štrnásť detí. Kráľ bol malý a drobný, nosil silne vystužené tuniky, aby skryl svoju prepadnutú hruď a úzke plecia. Dlhé róby zakrývali jeho podlomené kolená. Napriek tomu medzi mladučkou Agnès s blond vlasmi, bledomodrými očami, uzučkým pásom, nádherne zaoblenými prsami a veľmi bielou pokožkou pomaly vzniklo nielen milenecké puto. Pôvabná Agnès mala na kráľa neuveriteľný vplyv.

Karol VII. Víťazný (1403 – 1461)

Aj keď počiatočné roky jeho kraľovania boli poznačené nerozhodnosťou, jeho vláda sa vo francúzskej histórii považuje za dôležitú. Storočná vojna, ktorá zúrila posledných niekoľkých desaťročí, sa počas jeho vlády definitívne skončila. Za francúzskeho kráľa ho korunovali 17. júla 1429 v katedrále v Remeši za prítomnosti Jany z Arcu, ktorá mu pomohla zvíťaziť nad Angličanmi. Po období plnom napätia so synom Ľudovítom XI., dedičom trónu, a po dlhej chorobe mu infekcia spôsobila absces v ústach. Opuch bol taký veľký, že počas posledných dní nemohol prehltnúť žiadne jedlo ani vodu. Zomrel 22. júla 1461 v Avesnes (Burgundsko).

S kráľom sa verejne ukázala 24. mája 1444 na slávnostiach konferencie Montil‑lès‑Tours, ktorá uzavrela niekoľkoročné prímerie medzi Francúzskom a Anglickom. Odvtedy Agnès vždy stála pri kráľovi, starala sa o jeho dobrú náladu, ovplyvňovala dôležité rozhodnutia a štátne záležitosti. Karol VII. jej venoval rezidenciu Château de ­Loches, miesto, kde ho Jana z Arcu kedysi presvedčila, aby sa stal kráľom. ­Agnès dostala do daru aj niekoľko panstiev či zámok Beauté na rieke Marne neďaleko Paríža spolu s titulom Dame de Beauté (krásna dáma). Popri množstve výhod mala aj veľmi slušné finančné zabezpečenie. A od roku 1444 sa stala prvýkrát v histórii oficiálnou favoritkou s rovnakou nádherou, ako keby bola legitímna manželka.

Pokračovanie na ďalšej strane...