Na Slovensku ich už dnes chýbajú tisícky a je zrejmé, že pandémia koronavírusu tento stav ešte viac prehĺbi. Ako zvrátiť čoraz zúfalejší nedostatok zdravotných sestier? Zdá sa, že cesta je len jedna.

Čoraz väčšie skupiny z ich prestarnutého stavu odchádzajú do dôchodku a nemá ich kto nahradiť. Až 55 percent absolventiek štúdia ošetrovateľstva nenastúpi do slovenského zdravotníctva, to ich však zúfalo potrebuje. A tak sa nemocnice predháňajú v benefitoch. Napríklad banskobystrická Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta na niektorých oddeleniach ponúka až päťtisícový náborový bonus a ako prvá nemocnica na Slovensku otvorila začiatkom roka 2016 pre deti svojich zamestnancov materskú školu. Záujem bol taký, že museli otvoriť druhú triedu. Funguje od šiestej rána a podľa riaditeľky Mariany Urbáni robia všetko pre to, aby sa prispôsobili časovým možnostiam rodičov.

Táto najväčšia stredoslovenská nemocnica zamestnáva v meste pod Urpínom 750 sestier (až 40 percent z nich vo veku nad 50 rokov) plus takmer 60 pôrodných asistentiek, pričom optimom pre súčasný model je 820 sestier. Preťaženým zdravotníčkam preplácajú ročne až 40-tisíc nadčasových hodín a už teraz sú nútení riešiť situáciu pomocou asistentov. Nielen tam stoja na prahu novej éry, ktorá posunie zdravotnú starostlivosť do novej dimenzie – do čias, keď bude zdravotná sestra na pracovnom trhu skutočný pán.

Prispôsobiť sa dobe

„Súčasný stav je vážny, ale predpovedali sme ho už pred desiatimi rokmi. Úbytok sestier sa deje na pozadí viacerých faktov,“ otvára čoraz horúcejšiu tému námestníčka pre ošetrovateľstvo z Rooseveltovej nemocnice Monika Trnovcová. Okrem reálne nižšieho počtu adeptiek na toto povolanie hrá úlohu jeho psychická a fyzická náročnosť, ktorá si vyžaduje dlhší čas prípravy v zmysle teoretického aj praktického vzdelávania. „Technologický pokrok kladie vyšší nárok na manuálne zručnosti a odbornosť,“ objasňuje s tým, že stanovené kvalifikačné vzdelanie prvého stupňa bakalár má aj z tohto pohľadu svoje racionálne dôvody.

Pravidlo „sestra ako univerzálny vojak“ fungovalo len dovtedy, kým ich bolo dosť. „Mali sme stredné zdravotnícke školy, z ktorých vychádzalo dvetisíc až 2 500 sestier ročne, čo bolo v 80. a 90. rokoch postačujúce. Nemôžeme však čakať, že povolanie sestry ostane na rovnakej úrovni, treba ho prispôsobiť súčasnosti. To isté platí o dnešnej mladej generácii. Nie je lepšia ani horšia v porovnaní s tou našou, ale je iná. S tým sa musíme naučiť žiť,“ hovorí Monika Trnovcová.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME ZDRAVOTNÝCH SESTIER NÁJDETE V GALÉRII

Téma na diskusiu

Zvýšené odborné nároky na sestry spojené s ich nedostatkom nútia kompetentných uvažovať nad tým, ako ich prácu zefektívniť. Najreálnejšou cestou je zrejme podporný personál v podobe zdravotníckych asistentov, ktorí sestry odľahčia pri niektorých úkonoch s pacientmi. „Okolnosti si v blízkej budúcnosti vyžadujú potrebu diskusie o ďalších, nových kategóriách zdravotníckych pracovníkov, ktorí by zastrešovali vybrané činnosti ošetrovateľskej starostlivosti,“ dodáva Monika Trnovcová.

V Rooseveltovej nemocnici už zdravotníckych asistentov využívajú napríklad v ambulanciách, kde spolu so sestrou tvoria jeden tím, rovnako v lôžkovej časti nemocnice. „Mali by sme začať intenzívne hovoriť o tom, ako by malo vyzerať ošetrovateľstvo v blízkej budúcnosti. Zvlášť po tom, čo odliv sestier zintenzívnila situácia okolo pandémie. Do dôchodku nám odišli kolegyne, ktoré by možno ešte rok-dva pracovali. Iné kolegyne sa nevracajú po rodičovskej dovolenke do nemocnice, ale hľadajú miesto v menších zdravotníckych zariadeniach, ambulanciách jednoduchšieho typu bez špecializácie a kontaktu s rizikovou populáciou. Rovnako je to s absolventkami z fakúlt ošetrovateľstva. Skôr či neskôr prídeme do situácie, že sestier bude ešte menej. Preto treba vybudovať taký proces poskytovania zdravotnej starostlivosti, aby sme dokázali všetky činnosti zastrešiť,“ vysvetľuje námestníčka.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia