Mária Mišovičová

Úspešná novinárka, mecenáška, feministka, vynálezkyňa, krásna žena milujúca dobrodružstvo. Všetky tieto prívlastky charakterizujú Nellie Bly, ktorá sa narodila ako Elizabeth Jane Cochranová na predmestí Pittsburghu v&nbsp;rodine bohatého sudcu. Po ňom zrejme zdedila podnikavosť a&nbsp;zmysel pre spravodlivosť. Jej otec začínal ako robotník v&nbsp;mlyne, čoskoro sa stal jeho majiteľom a&nbsp;prikúpil ďalšie mlyny v&nbsp;okolí.

Patrili mu aj viaceré pozemky a&nbsp;nehnuteľnosti. Z&nbsp;prísediaceho sudcu to dotiahol až na krajského a&nbsp;ani v&nbsp;súkromí nelenil. Oženil sa dvakrát, z&nbsp;prvého manželstva mal desať detí, z&nbsp;druhého päť, Nellie bola najmladšia po štyroch bratoch. Bola rodinný miláčik, volali ju Pinky, pretože milovala ružovú farbu a&nbsp;matka jej napriek nevraživosti okolia oblečeného v&nbsp;sivých odevoch zo zrebného plátna odvážne obliekala šaty len v&nbsp;tónoch ružovej.

Šťastné detstvo pominulo, keď mala šesť. Zomrel jej otec, nezanechal závet a&nbsp;takmer všetok majetok pripadol potomkom z&nbsp;jeho prvého zväzku. Zakrátko v&nbsp;domácnosti druhej sudcovej rodiny pocítili nedostatok. Nellina matka sa hroziacu chudobu rozhodla vyriešiť ďalším vydajom. Nebola to šťastná voľba, vzala si alkoholika s&nbsp;násilníckymi sklonmi a&nbsp;po krátkom čase požiadala o&nbsp;rozvod. Nellie túžila po vzdelaní, navštevovala alternatívu našej strednej pedagogickej školy, ale po rodinných peripetiách a&nbsp;pre nedostatok peňazí nedokončila ani prvý ročník.

Mala šestnásť rokov a&nbsp;zasiahla náhoda. V&nbsp;miestnom denníku Pittsburgh Dispatch si prečítala urážlivý stĺpček s&nbsp;názvom Načo sú dobré dievčatá. Autor v&nbsp;ňom tvrdil, že úlohou ženy je iba rodiť deti a&nbsp;starať sa o&nbsp;domácnosť. O&nbsp;vzdelanie a&nbsp;kariéru by sa nemali ani pokúšať, vraj patria k&nbsp;rodinnému kozubu a&nbsp;pracujúcu ženu označil za ohavnosť. Nellie názory autora článku pobúrili natoľko, že do redakcie poslala uštipačnú odpoveď a&nbsp;podpísala sa ako Osamelá sirota. Pýtala sa, prečo by jediným cieľom v&nbsp;živote žien malo byť len manželstvo a&nbsp;podradné práce, keď muži majú toľko možností.

„Vytiahnite z&nbsp;bahna šikovné dievčatá, postrčte ich na rebríku života a&nbsp;budete bohato odmenení,“ zakončila svoj list. Jej reakcia redakciu nadchla až tak, že cez inzerát požiadala Osamelú sirotu, aby sa jej ozvala. Šéfredaktor George Madden jej hneď ponúkol spoluprácu a&nbsp;po dvoch článkoch aj stálu redaktorskú stoličku. Publikovať začala pod pseudonymom Nellie Bly podľa názvu vtedajšieho zľudoveného šlágra skladateľa Stephena Fostera. V&nbsp;19. storočí pracovalo v&nbsp;novinách len zopár žien a&nbsp;všetky používali pseudonym. Podľa dobového spoločenského diktátu nebolo vhodné, aby čitatelia poznali totožnosť autoriek.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Nellie, verná svojim témam, hneď v&nbsp;prvom článku poukázala na to, ako rozvod negatívne ovplyvňuje život žien, a&nbsp;navrhla legislatívnu úpravu. Zrejme sa inšpirovala rozvodom druhého matkinho manželstva. Potom sa zamerala na problémy pracujúcich žien v&nbsp;rôznych továrňach. Na nízke platy, na zúfalo nevyhovujúce podmienky, dokonca sa zamestnala v&nbsp;jednej z&nbsp;fabrík neslávne známej vykorisťovaním detských zamestnancov a&nbsp;opísala nízke mzdy a&nbsp;obrovské zisky továrnika.

Na vlastnej koži chcela zažiť 14-hodinovú zmenu, cítiť pálenie v očiach, trpieť smädom a bodavou bolesťou v chrbte. To, čo zistila a následne publikovala, sa však nepáčilo majiteľom fabrík a viackrát sa sťažovali u vedenia periodika s hrozbou, že stiahnu inzerciu. Nadriadení v&nbsp;redakcii ju od kritických reportáží a&nbsp;mapovania života obyčajných ľudí preradili na „dámske“ témy – mala sa venovať móde, kvetom, záhrade.

Toto ambiciózna Nellie odmietla a&nbsp;presadila si, že ju vyslali ako zahraničnú korešpondentku do Mexika. Mala 21 rokov. Po počiatočných cestopisných článkoch o&nbsp;živote a&nbsp;zvykoch Mexičanov, o&nbsp;ich pohostinnosti, úctivosti a&nbsp;vôni tortily zmenila obsah príspevkov a&nbsp;informovala napríklad o&nbsp;uväznení miestneho novinára, ktorý kritizoval vládu.

Keď poukázala na politické kšeftovanie a&nbsp;korupciu mexickej vlády, vyhrážali sa jej väzením za opovrhovanie režimom diktátora Porfiria Diáza a&nbsp;po polroku ju z&nbsp;krajiny vyhostili. O&nbsp;svojich poznatkoch napísala knihu Šesť mesiacov v&nbsp;Mexiku. Po návrate vedenie redakcie zaradilo túto skúsenú reportérku do spoločenskej rubriky. Vtedy Nellie nechala na stole strohý odkaz: „Odchádzam do New Yorku, držte mi palce!“

Trvalo šesť mesiacov, kým sa na Nellie usmialo v&nbsp;New Yorku šťastie. Dovtedy neúnavne klopala na dvere rôznych redakcií, ale všade ju odmietli. O&nbsp;ženu reportérku záujem nemali. Nakoniec ju zamestnali v&nbsp;denníku New York World, ktorý patril Josephovi Pulitzerovi. Jej prvou úlohou bolo napísať článok o&nbsp;ženskom ústave Blackwell’s&nbsp;Island Madhouse pre duševne choré.

Po predstieraných príznakoch šialenstva na ňu v&nbsp;azylovom dome pre ženy, kde sa dočasne kvôli reportáži ubytovala, zavolali políciu. Tá ju ako adeptku pre blázinec odviezla do spomínaného zariadenia. Pri zbežnej prehliadke sa jej podarilo oklamať posudkového lekára a&nbsp;v&nbsp;zariadení ju prijali pod menom Nellie Brownová. Dostala sa na oddelenie medzi pacientky a&nbsp;peklo, ktoré tam zažila, opísala v&nbsp;roku 1887 v&nbsp;knihe Desať dní v&nbsp;blázinci.

Vtedy 23-ročná reportérka sa za bránami ústavu správala ako v&nbsp;bežnom živote – bez psychiatrických príznakov, napriek tomu k&nbsp;nej pristupovali ako k&nbsp;duševne chorej. Dozorkyne v&nbsp;šatách zdravotných sestier z&nbsp;nej vo vani plnej studenej vody div nezodrali kožu, v&nbsp;tuhej zime musela spolu s&nbsp;ostatnými ženami sedieť niekoľko hodín bez pohybu, rozprávania a&nbsp;najmä rozumného dôvodu na tvrdej lavici bez možnosti oprieť sa. Jedlá varené z&nbsp;plesnivých, podradných surovín konzumovali často bez príboru a&nbsp;zapíjali ich páchnucou vodou. Dozorkyne „pacientky“ týrali, šikanovali, vysmievali sa im, zväzovali ich k&nbsp;sebe lanom, pri kúpaní ich vo vani potápali a&nbsp;najmä celý čas ich systematicky deptali.

K&nbsp;tomu všade špina a&nbsp;potkany. Takže pri takomto zaobchádzaní by ktokoľvek po pár týždňoch – ak nie dňoch – zošalel a&nbsp;stala by sa z&nbsp;neho mentálna i&nbsp;fyzická troska. „Ľutovala som, že pri odchode som nemohla zobrať so sebou aj niektoré z&nbsp;tých nešťastných žien, ktoré tam so mnou žili a&nbsp;trpeli. Som presvedčená, že boli pri zmysloch, tak ako som bola aj ja a&nbsp;stále som,“ napísala neskôr v&nbsp;článku pre New York World. Mnohé z&nbsp;chovankýň v&nbsp;zariadení boli imigrantky a&nbsp;nerozumeli dobre po anglicky alebo to boli staršie chudobné ženy a&nbsp;povedali im, že idú do chudobinca.

Mladú novinárku po desiatich dňoch vyslobodili z&nbsp;ústavu právnici jej zamestnávateľa a&nbsp;o&nbsp;pár dní vyšla prvá zo série reportáží o&nbsp;tomto hrôzostrašnom mieste. O&nbsp;neľudskom zaobchádzaní v&nbsp;sociálnych zariadeniach pre deti i&nbsp;dospelých, ale aj pre duševne chorých sa vo vyšších kruhoch neraz rozprávalo. No iba potichu a&nbsp;za zatvorenými dverami. Nellie Bly o&nbsp;tejto situácii prehovorila nahlas ako prvá. Skutočnosti, ktoré opísala, spôsobili senzáciu, verejnosť i&nbsp;zodpovední uverili a&nbsp;nastalo rozsiahle vyšetrovanie nielen v&nbsp;tomto, ale aj v&nbsp;ďalších zariadeniach.

Nellie dosiahla to, po čom túži každý investigatívny novinár: po celej krajine sa začali zavádzať opatrenia, aby sa už nič podobné nezopakovalo. Obrovský nárast finančných prostriedkov pridelených všetkým sociálnym zariadeniam mal zabrániť tomu, aby sa najímal nevhodný personál, aby nastala preľudnenosť ústavov a&nbsp;mal zamedziť aj neľudskému správaniu personálu. Pokiaľ ide o&nbsp;Nellie Bly, zrodila sa investigatívna hviezda, ktorú milovala celá Amerika.

Spôsobila aj ďalšiu senzáciu a&nbsp;jej obľuba ešte viac vzrástla, keď sa vybrala na dobrodružnú cestu okolo sveta. Inšpirovala sa románom Jula Verna. Na rozdiel od dám vtedajšej doby cestovala naozaj naľahko – nemala lodné kufre ani škatule na klobúky. Zbalila si len cestovné šaty, plášť, spodnú bielizeň a&nbsp;peniaze mala uložené v&nbsp;kapsičke na krku. Na cestu, ktorá merala 40-tisíc kilometrov, sa vydala 14.&nbsp;novembra 1889. Jej trasa viedla cez Anglicko, Francúzsko, Suezský prieplav, Cejlón, Singapur a&nbsp;Japonsko. Planétu obišla za 72 dní, 6 hodín a&nbsp;11 minút, do New Yorku dorazila 25. januára 1890 a&nbsp;niekoľko mesiacov bola držiteľkou svetového rekordu v&nbsp;najrýchlejšej ceste okolo sveta.

Podľa vlastnej štatistiky však Nellie zvládla túto cestu za 56 a&nbsp;pol dňa, šestnásť dní strávila čakaním na spoje, ktoré zmeškala alebo ktoré nakoniec nešli. Väčšinou cestovala sama rôznymi dopravnými prostriedkami: parníkom, člnom, vlakom, rikšou, na koni, somárovi, posledný úsek zo San Francisca do New Yorku sa viezla v&nbsp;špeciálnom vlaku, ktorý jej zabezpečil zamestnávateľ, noviny New York World. Keď v&nbsp;New Jersey na chvíľu vystúpila z&nbsp;vlaku, stanicu obliehali tisíce nadšených ľudí.

Reportérka o&nbsp;svojej dobrodružnej ceste posielala do redakcie telegramy alebo kábelogramy a&nbsp;správy z&nbsp;nich boli najčítanejšími článkami. Ak vlaky alebo lode meškali, v&nbsp;danom meste nakúpila darčeky a&nbsp;odniesla ich deťom do sirotincov, v&nbsp;Kantone navštívila perzské divadlo, ale aj kolóniu malomocných a&nbsp;hneď na začiatku cesty sa stretla so spisovateľom Julom Vernom a&nbsp;jeho pôvabnou manželkou vo francúzskom meste Amiens.

Aj tieto zážitky zachytila v&nbsp;publikácii Kniha Nellie Bly: Cesta okolo sveta za sedemdesiatdva dní.Ani v&nbsp;nasledujúcich rokoch neopustila závažné témy a&nbsp;venovala sa prípadom, v&nbsp;ktorých dominovalo bezprávie alebo chudoba. Písala napríklad o&nbsp;správaní policajtov k&nbsp;ženským väzenkyniam, navrhovala reformy na zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre najchudobnejších. Keď v&nbsp;roku 1894 v&nbsp;Pullmanovom „vozňovom“ impériu štrajkovali tisíce robotníkov proti znižovaniu platov, ako jediná napísala článok z&nbsp;pohľadu štrajkujúcich. A&nbsp;potom opäť prekvapila verejnosť: mala tridsaťjeden a&nbsp;nečakane sa vydala.

Jej nastávajúci bol multimilionár starší o&nbsp;štyridsaťdva rokov, priemyselník Robert Seaman. Prácu vo svete novinových článkov zanechala a&nbsp;stala sa prezidentkou manželovej spoločnosti, ktorá vyrábala smaltovaný riad. Aj tu bola aktívna, dokonca si dala patentovať vlastné vynálezy – kovovú kanvu na mlieko a&nbsp;sud na odpad. Po deviatich rokoch ovdovela, zdedila obrovský majetok, no aj zodpovednosť za tisíce zamestnancov. Jej pracovníci mali slušné platy, rôzne príspevky aj zdravotné poistenie.

Napriek tomu ju niekoľkí dlhoroční členovia vedenia podvádzali a okrádali, nasledovala právna bitka, ktorá viedla k bankrotu spoločnosti. Bezdetná Nellie Bly sa vrátila k novinám. V&nbsp;čase prvej svetovej vojny bola prvou vojnovou korešpondentkou. Počas štyroch rokov vojnového konfliktu sa viackrát dostala na východný front, v&nbsp;zákopoch sa zhovárala s&nbsp;množstvom vojakov a&nbsp;prinášala svedectvá o&nbsp;bojoch. V&nbsp;roku 1916 nastal zvrat aj v&nbsp;jej súkromnom živote.

Adoptovala si chlapčeka, ktorého sa pre rasové predsudky amerických meštiakov – bol totiž polovičný Japonec – nedarilo umiestniť do pestúnskej starostlivosti. Podporovala aj niekoľko ďalších detí v&nbsp;mestskom sirotinci, ako reportérka prostredníctvom svojej pravidelnej rubriky v&nbsp;novinách New York Journal American pomáhala vdovám a&nbsp;nemajetným ženám nájsť si prácu alebo pre ne zháňala peniaze. Pomocnú ruku by bola podala určite ešte mnohým ďalším, no do jej života zasiahla choroba.

V&nbsp;roku 1922 ako 57-ročná opustila tento svet, v&nbsp;newyorskej nemocnici zomrela na zápal pľúc. Američania na slávnu Nellie Bly nezabudli ani po jej skone. Stala sa hlavnou hrdinkou muzikálu na Broadwayi i&nbsp;niekoľkých filmov, objavila sa v&nbsp;detektívkach, kde pomáhala románovým postavám objasňovať prípady, a&nbsp;ako jedna z&nbsp;mála amerických žurnalistiek má aj vlastnú poštovú známku.

Nebojácna novinárka: Kvôli reportáži sa NELLIE BLY dala zavrieť do blázinca

Mária Mišovičová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Nebojácna novinárka: Kvôli reportáži sa NELLIE BLY dala zavrieť do blázinca

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Zákon ľudí bez domova nepozná a ich situáciu nerieši: Ako vyliečiť spoločnosť od bezdomovstva?

Uzdravenia tela i duše: Bazilika SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE je národná svätyňa Slovákov

Podnikatelia z Tatier chceli protestovať v Bratislave: Radšej však doma pomáhali s očkovaním

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás