Pre tohto muža nebolo nič sväté. Sám seba nazýval Beštia 666, venoval sa okultizmu, magickým rituálom, vyvolával démonov, experimentoval s drogami a založil vlastné náboženstvo. Pri ňom by bolo ľahšie napísať, čomu sa v živote nevenoval, než čím všetkým bol. Len na ukážku: šachista, horolezec, astrológ, okultista, mág, spisovateľ, maliar, horolezec, cestovateľ, jogín, špión... Všetkému sa mohol venovať naplno, mal na to čas i prostriedky: dedičstvo po otcovi mu zabezpečilo pohodlný život, nemusel si robiť starosti o existenciu. Zachytiť celý jeho život na papieri, to by bol poriadne hrubý román.

Rebel

Aleister Crowley vyrastal v prísne puritánskej rodine v anglickom grófstve Warwick. Otec bol inžinier, ale ako inžinier nikdy nepracoval. Lukratívny príjem rodine zabezpečoval výnosný pivovar, ktorý vlastnil. Obaja rodičia boli členmi protestantského náboženského hnutia Plymouthské bratstvo. Práve jeho filozofia výrazne zasiahla do detstva i dospievania Alika, ako Aleistera doma volali. Detstvo trávil v uzatvorenej komunite bratstva, hrávať sa mohol len s deťmi z rodín rovnakej viery. Spočiatku ho vzdelávali súkromní učitelia a okrem základných predmetov sa denne musel venovať štúdiu Biblie. Z otca sa stal fanatický kazateľ, ktorý písal a vydával rôzne pamflety s náboženským obsahom. Cestoval po celom Spojenom kráľovstve a rozdával ich na zhromaždeniach bratstva.

Päťročnému Aleisterovi pribudol súrodenec – sestrička Grace, ale žila len niekoľko hodín. Rodičia ho zaviedli do izby, kde bolo jej mŕtve telíčko, a Aleister neskôr svoje pocity malého chlapca, keď uvidel nehybnú sestru, opísal nezvyčajným spôsobom – v tretej osobe: „Cítil sa zvláštne, ale nerozrušilo ho to. Dieťa bolo mŕtve a on už nemohol nič spraviť. To už nebola jeho starosť. Odvtedy sa nikdy nezúčastnil na žiadnom pohrebe. Šiel iba na otcov, lebo tam bol stredobodom pozornosti.“ Ten zomrel, keď mal chlapec dvanásť rokov. Pre malého Aleistera to bol zlomový bod, od toho momentu opisoval vlastné detstvo v prvej osobe. Po otcovej smrti opustil cestu, ktorú mu určili rodičia. Prísna náboženská výchova mu nevyhovovala, v puberte rebeloval proti kresťanskej morálke, čo spôsobovalo konflikty medzi ním a matkou.

Sama výchovu syna nezvládala. Vyhlasoval pred ňou, že vo svojom živote sa nevzdá činností, ktoré považuje za príjemné, hoci podľa nej sú hriešne. A začal to aj dokazovať. Experimentoval s návykovými látkami každého druhu, odmietal chodiť na hodiny náboženstva, tvrdil, že ich neznáša, o panictvo vraj prišiel ešte pred dovŕšením pätnástich rokov. Po strednej škole sa zapísal na Cambridgeskú univerzitu. Matke sa uľavilo, samu seba upokojovala, že poznatky získané v takej prestížnej škole mu otvoria oči a domov sa vráti ako iný človek. Zvolil si anglickú literatúru a tri roky, ktoré na univerzite strávil, pokladal za najšťastnejšie, hoci odišiel predčasne a bez titulu.

Pokračovanie na ďalšej strane...