Navštívili sme pacientov s kovidom: Čítajte ich príbehy, ako sa dostali až na kyslík!

Reportáž z nemocnice: Čítajte príbehy pacientov s kovidom, ako sa dostali na kyslík! 

Na návšteve v nemocnici: Z príbehov pacientov s kovidom, ako sa dostali na kyslík mrazí!

Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

<h3>Vzájomná podpora</h3>
Aj keď zdravotníci zvyčajne antivaxerom odkazujú, nech si ich prácu vyskúšajú, reálne to nie je možné. Pomoc dobrovoľníkov nevyužívajú (nielen) na tomto oddelení z&nbsp;viacerých dôvodov. Sám som sa ponúkol, že „odmakám“ aspoň hodinku pri akejkoľvek činnosti, ale bolo mi vysvetlené, že aj upratovačka má svoj systém práce a&nbsp;zrejme by som jej bez patričného zaškolenia veľmi na úžitok nebol. Nehovoriac o&nbsp;školenom zdravotníckom personáli v&nbsp;zabehnutom režime.
Sestričky Anna Mydlová a&nbsp;Edita Látková svoje povinnosti stále zvládajú s&nbsp;úsmevom, hoci od vypuknutia tretej vlny „ťahajú“ vyčerpávajúcim systémom denná – nočná – voľno. Nadčasové hodiny tak naskakujú jedna radosť. Prvá prišla na výpomoc z&nbsp;oddelenia cievnej chirurgie, druhá je kmeňová. „Snažíme sa pomôcť pacientom, nás, naopak, dobíja ich spätná väzba. Je to teda vzájomná podpora, ktorú všetci potrebujeme,“ zhodujú sa.
<h3>Podobné príbehy</h3>
Spacifikoval ich spôsobom, aký nečakali ani v&nbsp;najpesimistickejších predstavách. Našťastie sú však v&nbsp;boji s&nbsp;koronavírusom z&nbsp;najhoršieho vonku a&nbsp;veria, že budú čoskoro doma. Bývalý policajt Igor (61) s&nbsp;očkovaním váhal, veril príchodu dokonalejšej vakcíny. Navyše býval na chate a&nbsp;nechodil veľmi medzi ľudí. „Priateľka však áno a&nbsp;zrejme od nej som sa nakazil, pridružil sa mi zápal pľúc,“ rozprával s&nbsp;kyslíkovou maskou na tvári.

Zdenovi (56) sa po niekoľkých dňoch domácej samoliečby skomplikoval stav natoľko, že skončil na kovidovom urgente. „Odtiaľ ma previezli sem, pridal sa totiž obojstranný zápal pľúc. Teraz sa už cítim lepšie. Som rád, že môj organizmus s&nbsp;koronavírusom takto zabojoval a&nbsp;nadobudnem prirodzenú imunitu. Očkovaný nie som a&nbsp;túto tému by som nerád rozoberal,“ ospravedlnil sa Zdeno, kým sme mu podobne ako ďalším pacientom v&nbsp;trojčlennej izbe nezaželali skoré zotavenie.
Poďakoval s&nbsp;tým, že podpora je preňho veľmi dôležitá, a&nbsp;vyzdvihol pritom prácu zdravotníckeho personálu. „Naozaj klobúk dole za tie výkony,“ dodal vďačne. Ešte len 35-ročnú Katarínu kovid v&nbsp;čase nášho rozhovoru trápil už štvrtý týždeň. Priťažilo sa jej natoľko, že skončila v&nbsp;nemocnici na vysokoprietokovom kyslíku. „Našťastie sa mi polepšilo a&nbsp;dnes som prvý deň bez pomoci kyslíka,“ povedala s&nbsp;úľavou. Až táto nepríjemná skúsenosť ju priviedla k&nbsp;úvahám, že by&nbsp; sa predsa len dala zaočkovať.