Pri rozhovoroch s domácimi sme sa viackrát zhodli v tom, že toto mesto ležiace v kotline medzi pohoriami Pohronský Inovec a Štiavnické vrchy tvoria dva celkom odlišné svety. Ten sivý a priemyselný, viditeľný od diaľnice či železnice, sa vôbec nepodobá na ten, s ktorým sa zoznámite o kúsok ďalej. Nová Baňa má aj svoju historickú časť, pekné kopcovité okolie a jej podzemie je prevŕtané 35 kilometrami podzemných chodieb, vytvorených niekdajšou banskou činnosťou. Intenzívny rozvoj baníctva prišiel v 13. a 14. storočí s príchodom Nemcov, keď vrcholila povrchová a začínala sa podzemná ťažba. Aj keď baníctvo tu 17. mája 1887 zaniklo a zariadenia previezli do banských závodov v Hodruši a v Banskej Štiavnici, v meste ho dodnes cítiť prakticky na každom kroku.

Nová Baňa

Poloha:

 

Banskobystrický kraj, okres Žarnovica, región Tekov

 

Prvá písomná zmienka:

 

1337

 

Rozloha:

 

61,26 km2

 

Nadmorská výška:

 

442 m. n. m.

 

Počet obyvateľov:

 

6 983 (k 31. 12. 2021)

 

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):

 

2012 - 21,57 %

2013 - 18,12 %

2014 - 16,46 %

2015 - 14,46 %

2016 - 12,22 %

2017 - 7,98 %

2018 - 6,83 %

2019 - 6,45 %

2020 - 9,11 %

2021 - 8,09 %

2022 - (november) 7,28 %

Odštartoval storočie pary

Ako pamiatka na slávnu minulosť slobodného kráľovského mesta ostalo v Novej Bani a jej okolí viacero šácht a štôlní, ktoré sú súčasťou dvoch okruhov banského náučného chodníka a časť z nich sme si mali možnosť prejsť. Aktuálne sa tu pracuje na záchrane skutočného technického unikátu. V lokalite Althandel objavili miesto, kde pracoval prvý banský čerpací stroj svojho druhu vyrobený a postavený na európskom kontinente, čím v Novej Bani odštartoval storočie pary. Výnimočný stroj postavil anglický konštruktér Isaac Potter na základe povolenia od cisára Karla VI. za 16 000 zlatých. Aj keď sa boril s nedostatkom pracovnej sily a kvalitou materiálov, podarilo sa mu stroj v roku 1722 dokončiť a mal na starosť jeho prevádzku. Kolos s úctyhodnými parametrami v prvých rokch čerpal z bane približne 21 600 hektolitrov vody za 24 hodín, pričom urobil 12-13 zdvihov za minútu. Jeho tri dlhé piestové čerpadlá vyťahovali vodu na úroveň Hronskej dedičnej štôlne. Denne spotreboval palivo v podobe 20 kubíkov dreva. Keďže sa ťažiarstvo v Novej Bani dostalo do straty, prevádzka stroja bola v roku 1729 zastavená a po demontáži ho presťahovali do Hodruše.

Bedeker, chodník aj fašiangy

Po zavretí novobanských šácht a štôlní odišli baníci za zárobkom do hodrušských baní a ich potomkovia tam pracujú prakticky dodnes. Jedným z príkladov je aj Branislav Medveď, ktorý má toto povolanie takpovediac v rodinných génoch. V Hodruši sa pohyboval odmalička a dodnes do tamojšej bane dochádza za prácou. V roku 2002 založil s Petrom Pauditšom, Ľubošom Hrnčiarom, Jozefom Šálym, Katarínou Konečnou a Máriou Bakošovou občianske združenie Nová Baňa, ktorému aj predsedá. Postupne sa pridali aj ďalší odborníci Peter Kopernický, Peter Konečný, Anna Faturová, Branislav Mereš, Katarína Lehotská, Andrea Christová. Členovia tohto záujmového zoskupenia vytvorili a neskôr zdigitalizovali bedeker Nová Baňa a okolie, v ktorom predstavujú prírodné a historické zaujímavosti tohto regiónu a spracovali históriu baníctva. Popri tom opravili a zabezpečili väčšinu štôlní a šácht, čo bol základ na vybudovanie banského náučného chodníka. Okrem toho sprevádzajú návštevníkov a žiakov škôl po banských pamiatkach a v spolupráci s folklórnym súborom Háj oživujú miestnu tradíciu baníckych fašiangov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.