Na úvod by bolo azda vhodné uviesť veci na pravú mieru. Rebríček tohto zážitkového portálu zameraného na tradičnú gastronómiu z celého sveta tvorí verejnosť, ktorá hodnotí jednotlivé jedlá známkami od 1 do 5. Výsledný koeficient potom určuje, či sa daný pokrm ocitne na čiernej listine alebo, naopak, medzi elitou. A keďže sa rebríček priebežným hlasovaním ľudí neustále mení, čo je dnes, nemusí byť zajtra. Tak je to aj v prípade troch spomínaných jedál, ktoré (aspoň v čase, keď sme uzatvárali tento článok) zvýšili svoj rating a zo stovky najhorších jedál vypadli. Mimochodom, trúfli by ste si tipnúť, ktoré slovenské jedlo je v rebríčku TasteAtlas hodnotené najvyššie? Nie je to ani guláš, ani halušky či kapustnica, ale zemiakové placky! S koeficientom 4,7 na tom boli v čase nášho pozorovania rovnako ako jedlá z druhej päťdesiatky top sto najlepších jedál sveta.

Dali by ste si?

Pre niekoho nechutné, ale rozhodne žiadny extrém. Aj tak možno označiť česko-slovenské jedlá vo svetovom rebríčku stovky najhorších pokrmov. Dali by ste sa však nahovoriť na „lahôdky“, ktoré okupujú jeho absolútne čelo? 

 

Nórsky syr gamalost

 

Je vyrobený z odstredeného kravského mlieka. Má kôru s plesňou, jeho textúra je hustá, zrnitá a žuvacia, aróma štipľavá, chuť ostrá. Dozrieva od jedného do šiestich mesiacov. Do odstredeného mlieka sa pridáva kyselina, aby syr získal špecifické chuťové parametre.

 

Islandská národná pochúťka hákarl

 

Vyrába sa z odležaného žraločieho mäsa. To sa najskôr tri mesiace fermentuje, potom sa zavesí a nechá sa sušiť ďalšie štyri až päť mesiacov. Táto pochutina sa vyznačuje pomerne silným zápachom po amoniaku a pikantnou chuťou pripomína odležaný syr.

 

Ruský rybací šalát indigirka

 

Tento pokrm pochádzajúci z Jakutska pozostáva z kocky nakrájanej mrazenej ryby, ktorá sa kombinuje s cibuľou, olejom, so soľou a s korením. Tradične sa podáva v ľadových miskách.

Sto ľudí, sto chutí

S ryžovým nákypom sa dnes v slovenských reštauráciách stretnete len zriedka, zato v školských jedálňach je toto jedlo ešte pomerne frekventované. Milovaný aj nenávidený sladký pokrm pretrval ešte z čias bývalého režimu, hoci stravovanie (vrátane mládežníckeho) sa vo všeobecnosti výrazne zmenilo. „Ženy dnes nevaria deťom to, na čom sme boli odchovaní my. Často nemajú ani šajnu, čo si tu v škole objednávajú,“ hovorí Andrej Vicen, šéfkuchár na banskobystrickom Gymnáziu Mikuláša Kováča. Študenti tam majú na výber vždy jedno mäsité a jedno bezmäsité, respektíve menej kalorické jedlo ako ryba a podobne. „U nás je to špecifické. Varíme sedemsto obedov, a koľko ľudí, toľko chutí. Platí to aj o ryžovom nákype. Polovica študentov ho má rada, druhá polovica nie. Ryža, mlieko a ovocie sú v zásade dobré suroviny, takže ak je ryžový nákyp správne urobený a pekne podliaty, môže byť pre mnohých zdravým a chutným jedlom,“ je presvedčený Andrej Vicen. Tradičné školské „strašiaky“ ako napríklad mliekové polievky sú podľa neho stále v hre, ale inak opakuje, že obľúbenosť toho či onoho jedla je individuálna záležitosť.

Choďte do Anglicka

Rebríček portálu TasteAtlas treba brať z jednej strany s rezervou, na druhej je podľa šéfkuchára Vicena dôvodom na zamyslenie, čo a ako jeme. „Z celosvetového pohľadu je nekonečné množstvo chutí a rôznych pohľadov na jedlo, pričom Slovák by neraz ostal poriadne prekvapený. A nemusí ísť ani o nejakú exotiku. Ja som žil trinásť rokov v Anglicku a niekedy som sa nestačil čudovať, čo tam považujú za kuchyňu. Tam by som veru vymenoval iks jedál do top najhoršieho rebríčka, o hygiene, najmä v tamojších fastfoodoch, ani nehovorím. U nás by to určite neprešlo, lebo máme najtvrdšie hygienické normy v Európe,“ porovnáva.

Na druhej strane sa treba podľa Andreja Vicena pýtať, prečo v našich obchodných reťazcoch často nedokážeme kúpiť kvalitný produkt.
„Týka sa to aj salám, ktoré osobne nakupujem len u lokálneho výrobcu. Malým deťom salámy v žiadnom prípade neodporúčam,“ dodáva šéfkuchár, ktorého vo všeobecnosti najviac trápi plytvanie potravinami aj v jedálni gymnázia. Vyhadzovanie vrátených zvyškov je podľa neho zmarená práca tých, ktorí obedy pripravujú, ako aj vyhadzovanie peňazí rodičov.

Článok pokračuje na ďalšej strane.