Jej jediný chorľavý syn zomrel ako 5-ročný. Po slovenskej spisovateľke Terézii Vansovej (1857 – 1942) nezostali žiadni priami príbuzní, ktorí by sa starali o jej hrob v Banskej Bystrici. Táto národná kultúrna pamiatka je dnes v havarijnom stave.

Trojhrob, kde je pochovaná spisovateľka, jej manžel Ján Vansa a chovanica Oľga, sa nachádza na miestnom evanjelickom cintoríne. Navštevujú ho turisti, rôzne kultúrne delegácie, žiaci a študenti. Samospráva, hoci o kritickom stave vie, nemôže situáciu sama riešiť. Ako nás informovali na mestskom úrade, zákon im nedovoľuje investovať verejné zdroje do majetku, ktorý im nepatrí.

V minulosti dali vypracovať statický posudok, z ktorého vyplynulo, že trojhrob je v havarijnom stave, rozpadáva sa. Okrem toho sa na jednej strane postupne viac a viac zosúva. Mesto v spolupráci s miestnym pamiatkovým úradom aspoň demontovalo náhrobné tabule, a to z bezpečnostných dôvodov. Zatiaľ sú voľne položené pri cintorínskom múre.

Problém s hrobom aktuálne rieši vlastník pozemku, evanjelická cirkev, hoci ide o národnú kultúrnu pamiatku. Potrebnú sumu na opravu, a to približne 6 000 eur, zbierajú formou ofery aj medzi farníkmi a s prosbou o pomoc oslovujú rôzne kultúrne inštitúcie aj bežných ľudí.

Stihnú to do októbra?

„Dva roky je hrob rozobratý a nebolo toho, kto by sa ho ujal. Po­kladám za národnú hanbu, že na mieste jej odpočinku nie sú tabule s nápisom. Terézia Vansová bola redaktorka, spisovateľka, národná a osvetová buditeľka, autorka prvej kuchárskej knihy napísanej ženou v slovenskej reči. Taktiež napísala prvý slovenský dievčenský román Sirota Podhradských. To sú dôvody, prečo by sme sa mali postarať o dôstojné miesto jej posledného odpočinku,“ rozpráva nám 81-ročná Eva Furdíková z Banskej Bystrice, ktorá koordinuje záchranu tejto národnej kultúrnej pamiatky.

Demontované tabule sú zatiaľ voľne položené pri cintorínskom múre.
Demontované tabule sú zatiaľ voľne položené pri cintorínskom múre.
Zdroj: Pavol Bartonek

Okrem Zvolenského seniorátu sa do riešenia problému zapojil Rimavský seniorát a po Banskej Bystrici aj mesto Tisovec či rodná obec Terézie Vansovej Zvolenská Slatina.

„Moja najstaršia trieda zorganizovala stretnutie po 50. rokoch. Jedna z mojich bývalých žiačok je vydatá za farára v Rimavskej Píle, kde žili aj Vansovci. Všimla si u mňa na stole rozložené písomnosti a fotografie hrobu. Rozhorčilo ju to a v regióne, kde žije, rozbehla potrebné aktivity. Oslovila mesto Tisovec a tamojších podnikateľov,“opisuje Eva Furdíková, bývalá stredoškolská učiteľka.

V októbri uplynie 77 rokov, odkedy zakladateľka a redaktorka prvého ženského časopisu na Slovensku – Dennica – vydýchla naposledy, preto organizátori chcú, aby na jeseň bolo miesto jej posledného odpočinku v dôstojnom stave.

Smutné mesto

Vansovci sa z Rimavskej Píly z Gemera presťahovali do Banskej Bystrice pred 1. svetovou vojnou v roku 1911. Spisovateľka tu aj ukončila svoju pozemskú púť, a to v roku 1942 uprostred 2. svetovej vojny. V diele Karola Antona Medveckého Banskú Bystricu spomína ako smutné mesto. Jednak pre vojny, ale aj pre zlý zdravotný stav manžela.

Do Banskej Bystrice prišli s veľkými očakávaniami, mali tu rodinné aj priateľské zázemie, žili tu národne uvedomelé evanjelické rodiny. Postavili si dom vedľa hudobného skladateľa Viliama Figuša Bystrého a v blízkosti rodičov Juraja Slávika Neresnického, Jána Slávika a jeho manželky Izabelly Maróthy.

Terézia Vansová mala 54 rokov, bola na vrchole svojej spisovateľskej a redaktorskej dráhy. Jej manžel mal 65 rokov, bol penzionovaný unavený evanjelický kňaz s podlomeným fyzickým zdravím, no najmä s pokročilou ťažkou duševnou poruchou, ktorú mohli v tej dobe iba ťažko diagnostikovať a liečiť.

Eva Furdíková, hoci má 81 rokov, je veľmi aktívna pri organizovaní prác a zháňaní peňazí.
Eva Furdíková, hoci má 81 rokov, je veľmi aktívna pri organizovaní prác a zháňaní peňazí.
Zdroj: Pavol Bartonek

V rodine mali aj dve chovanice, Kornéliu a Oľgu. Oľga je s nimi aj pochovaná. Vansovci sa jej ako siroty ujali, keď mala dva roky. Nikdy sa nevydala, Eva Furdíková si na ňu spomína ako na majiteľku trafiky.

Bývalá stredoškolská učiteľka, u ktorej sme na návšteve, nám ukazuje rodostrom Medveckých (dievčenské meno Terézie Vansovej), ktorý sama prácne vyhotovila.

„Medveckí boli zemania. Otec Terézie, Samuel, sa narodil v Huncovciach pod Tatrami, ale potom sa presťahoval na Liptov, chodil tam do školy, mal tendencie študovať medicínu. Nakoniec bol z neho farár. Ženil sa veľmi neskoro, napriek tomu sa stal otcom početnej rodiny.

Terézia sa vydala ako 18-ročná, Ján Vansa bol od nej starší o 11 rokov. Nebola to svadba z veľkej lásky, ale to bolo vtedy normálne. Mladí sa videli iba raz a potom si už len písali listy. Farnosti boli od seba veľmi vzdialené.

Manžel Terézii Vansovej nebránil v intelektuálnej práci, naopak, dokonca jej sám pomáhal. Bol tiež spisovateľ a básnik, inak veľmi všestranne nadaný človek. Keď boli v Rimavskej Píle, pestoval stromy, choval včely a propagoval zakladanie potravinových a hospodárskych družstiev. Farári ako vzdelanci učili ľudí lepšie hospodáriť, šírili osvetu,“ rozpráva Eva Furdíková.

Rodina so Sládkovičom

Aj osud našej hostiteľky je veľmi zaujímavý. Ako stredoškolská učiteľka vyučovala na miestnej zdravotníckej škole odborné predmety. Keď však odišla do dôchodku, s plnou vervou sa vrhla na svoj koníček, históriu.

„Pracovala som, mala som rodinu, štyri deti, vtedy sa nedalo,“ spomína.

Po Terézii Vansovej sa pustila aj do tvorby rodostromu Jozefa Gregora Tajovského, je autorkou rôznych publikácií, vystupuje na vedeckých konferenciách. Celých osem rokov pracovala na knihe o rode, z ktorého vzišla.

Pamiatka je v kritickom stave a rozpadáva sa.
Pamiatka je v kritickom stave a rozpadáva sa.
Zdroj: Pavol Bartonek

„V našej rodine sa dlho uchovávala báseň, originálny rukopis Karola Braxatorisa, najstaršieho brata Andreja Sládkoviča. To bol pre mňa impulz. Keď som si overovala všetky údaje, zistila som, že sme s Braxatorisovcami príbuzní. Nevlastná sestra starej mamy Andreja Sládkoviča je moja pramatka,“ hovorí.

Záujem o históriu a horlivé bádanie jej pomáha udržať si životný elán, stále sa vzdeláva, získava nové informácie a čuduj sa svete, vďaka dejinám má dobrú fyzickú kondíciu.

„Nevysedávam iba v archívoch, ako by sa mohlo zdať. Na potrebné miesta sa musím aj dostať, chodievam väčšinou pešo,“ hovorí s úsmevom.

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac