Pašovali ju v rakve

Európskym prvenstvom sa hrdia Benátky. Napriek sporu, v ktorom musel rozhodnúť pápež, sa pitie kávy z bohatých domácností prenieslo na verejnosť a v roku 1645 práve v tomto meste otvorili prvú kaviareň v Európe. Volala sa Florian a funguje dodnes. Zaznamenala nevídaný úspech a veľmi rýchlo si našla nadšených nasledovníkov aj v ďalších talianskych mestách. Podobne ako v Oriente, aj v európskych kaviarňach sa stretávali diplomati, politici, obchodníci, umelci. Vzor Benátok postupne nasledovalo Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Anglicko.

Francúzsky spisovateľ Honoré de Balzac bol častým návštevníkom týchto zariadení, rád sa zúčastňoval na kaviarenských rozhovoroch. Čierny mok mu chutil natoľko, že pri písaní ho vypil denne 60 šálok. Aj jeho krajan filozof Voltaire mal v obľube ovzdušie a debaty v kaviarňach a v úctyhodnom množstve popíjal i kávu – každý deň zdolal 50 šálok. Pokiaľ ide o udomácnenie kávy a otváranie kaviarní v Nemecku, tam to nešlo tak hladko ako v Taliansku či vo Francúzsku. Nemci dávali prednosť pivu, jeho chuť sa tešila veľkej popularite. Ale káva nakoniec prerazila i tam.

Prvou lastovičkou boli Brémy, kde vznikla v roku 1673 prvá kaviareň na nemeckom území. O dva roky neskôr nasledoval Hamburg. Netrvalo dlho a nakoniec si teplý nápoj a kaviarne podmanili celé Nemecko. Ich veľkým priaznivcom sa stal i hudobný skladateľ Ludwig van Beethoven. Traduje sa o ňom jedna historka. V kaviarni vraj vždy konzumoval šálku kávy, ktorej dávka mala presne 60 pomletých zrniečok. Ani o jedno menej či viac. Taká by mu už nechutila. Podobne ako Arabi, aj Nemci si uvedomovali obchodný potenciál tohto čierneho zlata.

˃˃˃ Históriu kávy zachytenú vo fotografiách nájdete v galérii. ˂˂˂

Preto vývoz kávových zŕn z krajiny zakázali. Porušenie zákazu prísne trestali. Našli sa však rôzni podnikavci a špekulanti, ktorí sa o to pokúsili. Známym sa stal prípad pašovania kávy v rakve. „Pozostalí“ tvrdili, že chcú príbuznú pochovať mimo Nemecka. Keď ich na hranici požiadali, aby truhlu otvorili, vyhovorili sa, že to nie je možné, pretože zosnulá umrela na následky lepry. Colníci odstúpili do úctivej vzdialenosti a prevoz truhly povolili. Viedeň i ďalšie rakúske mestá si na šálku kávy a posedenie v kaviarňach museli počkať dlhšie než iné európske mestá. Koncom 17. storočia túto krajinu obliehali Turci. Bitku pri Viedni prehrali, a keďže sa snažili vojenský tábor rýchlo opustiť, nechali v ňom množstvo vriec so vzácnymi bobuľami.

Viedenčania už z počutia vedeli, že sú to kávové zrná. Ale keď sa napili horkej mokka kávy, nechutila im. Majitelia kaviarní ju kvôli prilákaniu zákazníkov začali vylepšovať. Pridávali do nej med, šľahačku, podávali k nej rôzne zákusky. Sladkú kávu s kopčekom šľahačky nazvali viedenská káva. V tejto podobe sa dostala i na cisársky dvor a ulahodila cisárovnej Sissi, ktorá si ju obľúbila. Kaviarne mali vo Viedni mimoriadny úspech, usporadúvali sa v nich koncerty známych umelcov. Hrával v nich aj Johann Sebastian Bach a práve v kaviarni v roku 1732 uviedol svoju Kávovú kantátu.

Najväčší rozmach zaznamenali kaviarne v Anglicku. Londýn sa stal mestom kaviarní, v roku 1700 ich tam bolo okolo tritisíc. Vznik prvej sa datuje v roku 1652. Na podnet kávičkových fajnšmekrov vzniklo v tejto metropole veľa kávových klubov. Okrem popíjania kávy si zákazníci v kaviarňach mohli vypočuť rôzne prednášky, zapájať sa do odborných diskusií, dozvedieť sa rôzne novinky. Kávu si v nich mohli kúpiť za jeden penny, teda cent, a tak ich volali aj penny univerzity.

Prvú kaviareň na americkom kontinente otvorili v polovici 16. storočia v New Yorku. Aj keď sa tieto podniky postupne začali objavovať po celej Amerike, až do konca 17. storočia bol najobľúbenejším nápojom čaj. Obľuba kávy stúpla až po bostonskej vzbure. Vtedy sa kolonisti postavili proti vysokým clám na čaj, ktoré zaviedol kráľ Juraj III.

Najkrajšie kaviarne v Európe

Kaviareň Florian v Benátkach

 

Otvorili ju v roku 1645 a bola prvou kaviarňou, ktorú mohli navštevovať aj ženy. Preto do nej chodil Casanova, J. W. Goethe, lord Byron či Ch. Dickens.

 

Kaviareň Central vo Viedni

 

Vznikla v roku 1876 v centre Viedne a pre šachové partičky miestnych intelektuálov ju prezývali škola šachu. Bola obľúbeným miestom A. Hitlera, V. I. Lenina či S. Freuda.

 

Café de la Paix v Paríži

 

Prvých návštevníkov prijala v roku 1862, medzi jej pravidelných hostí patril P. I. Čajkovskij, G. de Maupassant či É. Zola.

Vedro, hrnčeky a naberačka

V našich končinách pochádza prvá zmienka o káve z roku 1714. Je z Česka. Vtedy si istý Jiří Deodat, údajne Arab, otvoril prvú kaviareň v Prahe. Predtým predával kávu po uliciach. Jeho kaviarenská výbava pozostávala z vedra, niekoľkých hrnčekov a naberačky. Kávu uvaril doma, osladil ju trstinovým cukrom a takto putoval po hlavných pražských triedach.

Vznik kaviarní v Bratislave ovplyvnila neďaleká Viedeň. Vo vtedajšom Prešporku sa prvá objavila v polovici 18. storočia. Fungovala v podhradí vo štvrti Zuckermandel a káva stála šesť grajciarov. Prešporok však nebol jediné mesto, kde sa začali objavovať kaviarne. Historici vychádzajú z údajov, že majitelia kaviarní si chceli založiť vlastný cech. Nepochodili, pretože podľa úradov návšteva kaviarne kazila mládež. Slovenské mestá však neboli ukrátené o kaviarenský život.

Kaviarne v nich často fungovali podobne ako vo svete – ako centrá spoločenského života. Stretávali sa tam mešťania, obchodníci, intelektuáli, umelci. V 50. rokoch minulého storočia mnohé zatvorili, pretože ich vtedajší režim pokladal za buržoázny prežitok. Rozšírili sa až po Nežnej revolúcii.

˃˃˃ Históriu kávy zachytenú vo fotografiách nájdete v galérii. ˂˂˂
Ilustračná snímka

Čo vedci skúmajú? Ako bude svet vyzerať o desaťročia či prekvapujúce zistenia o ľudskom tele

Populárne články
Beverly Hills 90210

Ako žijú hviezdy z Beverly Hills 90210? Niektorým osud prial, s inými sa nemaznal

Pes najdúch si veľmi rýchlo zvykol na pestré hudobné žánre. Muziku má dokonca veľmi rád.

Moja láska: Juraj Bača pomáha ľuďom i štvornohým chlpáčom. Jeden mu prirástol k srdcu

Moderné štvrte Caracasu stále „zdobia“ socialistické heslá a symboly.

Chávezov experiment: V zdecimovanej VENEZUELE ako-tak prežívajú len vidiečania a Indiáni

Premiéra slovenského filmu

Známa slovenská herečka oslavuje. Naozaj má Diana Mórová už toľko rokov?

Jessica Simpson

Cítila hanbu a strach: Jessica Simpson sa rozpísala o svojich traumách aj démonoch

Ľudí na svete stále pribúda. Je to pravda?

Pribúda ľudí na svete?

Zobraziť viac
Diskusia