Vznik prvých KAVIARNÍ sa nerozlučne spája s históriou kávy. Tú v dejinách ľudstva nazývali aj nápoj diabla, považovali ju za omamnú látku či erotický stimulant.

Prvýkrát sa nápoj podobný káve spomína v 9. storočí. Za jeho objavenie vďačíme etiópskemu pastierovi kôz Chaldimu, ktorého stádo sa často páslo na náhornej plošine. Všimol si, že kozy s veľkou chuťou spásajú ker s červenými bobuľami. Okrem nasýtenia im dodal aj zvláštnu energiu. Ešte dlho po paši boli nezvyčajne čulé. Spozoroval, že prílev elánu nastal vždy po požutí záhadných bobúľ. Neodolal a skúsil ich. Aj na sebe pocítil povzbudzujúce účinky – čulosť, zvýšenú aktivitu, bdelosť. S touto skúsenosťou sa zdôveril opátovi miestneho kláštora.

Toho pastierov objav zaujal a poslal mníchov zozbierať z kra bobule i listy. Zo všetkého uvarili nápoj a zistili, že zaháňa ospalosť, čo sa im hodilo pri modlitbách a duchovných cvičeniach, a podnecuje aj duševnú aktivitu. Ker si v kláštore obľúbili, jeho plody a listy sušili nad otvoreným ohňom. Raz jedna usušená guľôčka spadla do pahreby a o chvíľu z uhlíkov stúpala príjemná vôňa. Prekvapení mnísi upražili ďalšie bobule, podrvili ich a z tejto zmesi pripravili nápoj. Bol omnoho lahodnejší než pôvodný a po dochutení medom ho pokladali za dar od Boha.

Zaujímavosti o káve
  • V 17. storočí si návštevníci kaviarní v Londýne pridávali do kávy svetlé pivo, maslo alebo horčicu.
  • Silná arabská káva v malej šálke dostala pomenovanie po obchodnom prístave Mokka v Jemene.
  • Taliani si doprajú kapučíno iba ráno. Ak ho niekto pije počas dňa, hneď vidia, že je to turista.
  • Vo Francúzsku sa káva pije až po dezerte, nie súčasne s jeho konzumáciou.

Nápoj pre manželku

Káva si v 14. storočí podmanila časť orientálneho sveta na Arabskom polostrove. Odtiaľ sa vydala na svoju slávnu cestu. Pestovali ju práve na tomto území v terasovitých záhradách v Jemene. Z jemenského prístavu Aden sa vďaka obchodníkom dostala do Mekky, významného pútnického miesta. Tam vznikli prvé kaviarne. Množstvo pútnikov si ich spočiatku zvedavo obzeralo, nakoniec ich prilákal dovtedy neznámy, no lahodný mok, ktorý nazývali qahwa, čo v preklade znamenalo silný omamný nápoj. Ale pre jeho opojnú chuť ho volali aj islamské víno – pripomínalo to klasické, ktoré majú moslimovia zakázané.

Z Mekky sa káva v 15. a 16. storočí rozšírila do Egypta, Sýrie a Turecka, kde mala svoju úlohu aj pri uzatváraní manželstva. V 15. storočí platil v Turecku zákon, podľa ktorého musel budúci manžel svojej nastávajúcej sľúbiť, že zabezpečí také množstvo kávy, aby jej vystačila na celý deň. Ak to nedodržal, manželka sa s ním mohla rozviesť. Kaviarne boli v Oriente veľmi obľúbené, ľudia ich navštevovali kvôli rôznym spoločenským aktivitám. Okrem pitia kávy v nich návštevníci počúvali hudbu, hrali šach, klebetili, ale tieto miesta sa stali predovšetkým dôležitým centrom na výmenu cenných informácií. Netrvalo dlho a volali ich aj školy múdrosti.

Vtedy spozorneli aj najvyšší náboženskí predstavitelia a začiatkom 16. storočia pitie kávy zakázali. Oficiálnym dôvodom bolo v islamských krajinách tvrdenie, že je to škodlivý nápoj, pretože veriaci sa po ňom správajú ako po opojení alkoholom. Prirovnávanie kávy k alkoholu však nebol skutočný dôvod, prečo ju zakázali. Nielen predstavitelia islamu, ale aj panovníci sa obávali, že pri popíjaní kávy budú ľudia kritizovať ich vládnutie a ľahko by mohla vzniknúť opozícia. Zákaz však nič nevyriešil. Kaviarne boli natoľko obľúbené, že po krátkom čase sa opäť naplnili priaznivcami čierneho moku a diskusie v nich pokračovali.

˃˃˃ Históriu kávy zachytenú vo fotografiách nájdete v galérii. ˂˂˂

Arabi veľmi pozorne sledovali obľúbenosť kávy i to, aký dôležitý vývozný artikel predstavuje. Preto prišlo ďalšie nariadenie – zákaz vývozu kávových zŕn z Jemenu, tentoraz aj s vysokým trestom. Krajinu mohli opustiť iba upražené zrná alebo zrná bez dužiny. Tie sa, samozrejme, zasadiť nedali. Arabi tak boli takmer sto rokov jediní pestovatelia kávovníkov a ich výsadou boli aj kaviarne. Tento stav sa podarilo zmeniť až začiatkom 17. storočia. Vtedy sa Holanďania prostredníctvom obchodníkov dostali ku kávovníkovým sadeniciam a vysadili ich v Indii.

Ich snaha však vyšla navnivoč, kávovníky sa neujali. Druhý pokus uskutočnili na ostrove Jáva a tentoraz boli úspešní. Rastlinám sa darilo a Holandsko sa stalo významnou krajinou nielen v pestovaní, ale aj v obchodovaní s kávou. V 17. storočí káva dobyla aj Európu. Spočiatku vyvolávala rôzne reakcie, dokonca až strach. Pre nábožensky založených ľudí bola horkým satanovým dielom. Keď sa v roku 1615 objavila v Benátkach, vysokí cirkevní hodnostári sa ju snažili zatratiť.

Spor bol taký vážny, že musel zasiahnuť pápež Klement VIII. Duchovní ho požiadali o vyjadrenie. Skôr než sa vyslovil, kávu ochutnal. A nenašiel na nej nič zlé, prečo by sa nemala piť. Naopak, uznal jej upokojujúce účinky, a tak kávový nápoj dostal zelenú. Bolo len otázkou krátkeho času, kedy ľudia v európskych štátoch spoznajú aj kaviarne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

U nás šok, v zahraničí trend. Tieto známe tváre otehotneli vo vyššom veku

Populárne články
Deti z domu smrti

Bábätká z paneláka smrti: Ako sa darí deťom, ktoré prežili výbuch v prešovskej bytovke?

Pán hlas: Emanuel Romančík

Osud bol k nemu krutý: Romančíkove herecké úspechy vyvažovali tragédie v rodine

Tesne pred päťdesiatkou sa stane mamou vytúženého dieťatka.

Moderátorka sa v 49 rokoch prvýkrát stane mamou. Čo si o jej tehotenstve myslí odborník?

Skladba k výročiu smrti Jána a Martiny.

Si tu s nami, Ján: Umelci si uctili pamiatku zavraždeného novinára krásnym gestom

Alessandra Ambrosio

Tvár Victoria‘s Secret sa športoviskám oblúkom vyhýbala. Čo zmenilo jej názor?

TV

Škodí televízia pamäti?

Zobraziť viac
Diskusia