Keď nás začiatkom tohto roka zasiahla inflácia, niektoré naše susedné štáty prijímali opatrenia, aby zmiernili dosah tohto ekonomického javu na bežných ľudí. Napríklad poľská vláda zrušila na pol roka daň z pridanej hodnoty (DPH) v prípade potravín, hlavne tých základných. Z 23 percent na osem zase znížila DPH pri pohonných látkach. Česi sa infláciou aktuálne zaoberajú. Tamojšie ministerstvo sleduje ceny vybraných potravín, aby obchodníci umelo nezvyšovali marže. Vláda sľubuje, že bude realizovať kroky, ktoré obmedzia zdražovanie, zatiaľ však nič konkrétne nenavrhla. České domácnosti najcitlivejšie vnímajú práve zdražovanie potravín, na jedlo minú až pätinu svojho príjmu. V Maďarsku zase od 1. februára regulovali ceny šiestich potravín. Išlo o kryštálový cukor, pšeničnú múku, slnečnicový olej, bravčové stehno, kuracie prsia a kravské mlieko s 2,8-percentným obsahom tuku. Ich ceny sa mali pohybovať na úrovni, na ktorej boli vlani pred 15. októbrom

Radšej daň

Opatrenia vyšli z dielne premiéra Viktora Orbána v predvečer volieb, nečudo, že opozícia tento krok označila za populistický. Politici, ktorí s jeho krokmi nesúhlasili, pre index.hu vydali vyhlásenie, v ktorom vláde odporúčajú znížiť základnú sadz­bu DPH, pretože je najvyššia z krajín Európskej únie, a to až 27 percent. Počínanie maďarského premiéra, ktorý čelí častým potýčkam s Európskou úniou, si všímali aj zahraničné médiá. Napríklad agentúra Reuters vyzdvihla informáciu, že v krajine zaviedli cenový strop na pohonné látky, a to 480 forintov za liter (1,26 eura), a zastropovali aj úrokové sadzby hypoték. Maďarská centrálna banka bola totiž ešte vlani v júni prvou centrálnou bankou v Európskej únii, ktorá začala od vypuknutia pandémie zvyšovať náklady na úvery.

Článok pokračuje na následujúcej strane