Nielen laici, ale často aj poľovníci a určitá časť odbornej verejnosti podlieha mýtom o živote a správaní sa našej najväčšej šelmy. Medvede vraj žijú na veľmi malom území, chránia si teritóriá, silnejšie jedince vytláčajú slabšie, a keď stoja na zadných, určite na vás zaútočia.

Zvýšenie informovanosti o živote medveďa by mali zabezpečiť nové poznatky získané výskumom s použitím najnovších vedeckých metód.

Odhad početnosti metódou rozboru DNA zo vzoriek trusu, sledovanie ich zvykov za pomoci pozorovacích kamier či telemetrická metóda, ktorá pomocou rádiovej vysielačky umiestnenej v obojku medveďa napovie všetko o jeho časopriestorovej aktivite.

To všetko sú najnovšie metódy, ktoré poskytujú nové a cenné poznatky bez toho, aby sa narušilo prirodzené chovanie sledovaného medveďa.

Medvedia rodina

Medvedí samec sa so zvyškom rodiny vôbec nezdržiava a nepodieľa sa ani na výchove mláďat. Naopak, samica s mláďatami sa mu vyhýbajú, v niektorých prípadoch ich môže pri vzájomnom stretnutí zabiť.

Stretnúť samca a samicu môžete len v období reprodukcie, ktoré sa začína koncom apríla a trvá do polovice júla. Po tomto čase medveď samicu opustí a žije predošlým samotárskym spôsobom života.

Mimo tohto obdobia tvorí skupina medveďov matku a jej mláďatá. Niektoré mláďatá môžu byť z predošlého vrhu (2- až 3-ročné), napriek tomu sa zdržiavajú v matkinej blízkosti.

Väčšie skupiny medveďov sa dajú pozorovať pri výhodných potravových zdrojoch, na poliach s poľnohospodárskymi plodinami, v pásmach s dostatkom lesných plodov a v okolí poľovníckych zariadení, ktoré poskytujú množstvá ľahko dostupnej potravy a vedia „stiahnuť“ medvede z väčších územných plôch.

Medveď nemá mimické svaly, teda emócie nemôže vyjadriť zmenami výrazu tváre. Jeho konanie sa však dá odhadnúť z pohybov, póz a hlasových prejavov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Stroj na zabíjanie

Medveď je ploskochodec, čo znamená, že našľapuje na celú plochu chodidla, nielen na brušká prstov, na rozdiel od napríklad psovitých či mačkovitých šeliem.

Tiež patrí medzi mimochodce, pri chôdzi aj kluse pohybuje vždy takmer súčasne oboma nohami na tej istej strane tela. Aj preto vzniká dojem pomalého a nemotorného zvieraťa. Chôdza medveďa je tichá a pomalá, prekvapiť vie však jeho beh, pri ktorom dosiahne rýchlosť až 50 km/hod.

Hoci v zoologickom systéme patrí do radu mäsožravce (Carnivora), je všežravcom s prevahou konzumácie rastlinnej zložky, ktorá tvorí až 90 percent jeho potravy.

Nie je úspešným lovcom, tak ako mačkovité či psovité šelmy, napriek tomu si potravu dokáže uloviť. Disponuje značnou silou, korisť usmrtí údermi láb, ktoré smerujú na zátylok, hlavu a chrbticu a hryzie ju do šije, pleca a oblasti hlavy.

U medveďov je známy kanibalizmus, stáva sa, že silnejší jedinec slabšieho zabije a skonzumuje. Človek nie je potrava medveďa. Zdravý a nezranený medveď sa človeka bojí a každé stretnutie je pre neho stresujúce.

Medvedie teritóriá

Teritorialita živočíchov má význam najmä pri zabezpečení existenčných životných podmienok a za teritórium sa pokladá priestor, ktorý si jedinec aktívne bráni pred jedincami svojho druhu.

Vďaka najnovším dôkazom, ktoré priniesli nové metódy zamerané na hodnotenie časopriestorovej aktivity, vieme s istotou povedať, že medveď nepatrí medzi teritoriálne zvieratá.

Jedince, ktoré boli telemetricky sledované, sa pohybovali na obrovskom územnom priestore a mnohokrát prekračovali hranice viacerých orografických celkov.

Jednotlivé medvede sa navzájom tolerujú, hoci počas ruje môže dôjsť ku konfliktom medzi samcami, dokonca aj medzi samicami. Tieto sa však nepripisujú teritorialite, ale zvýšenej pohlavnej aktivite v období reprodukcie.

Preto je pre územný priestor, ktorý medveď obýva, správnejší názov domovský okrsok. Tento môže byť u dospelých medvedích samcov často viac než 20 000 hektárov a môžu doň zasahovať i domovské okrsky niekoľkých ďalších dospelých medvedích samcov, viacerých medvedíc či dospievajúcich jedincov.

Dnes sú tiež vyvrátené tvrdenia, že záhryzy a otery na medvedích stromoch zanechávajú veľké medvedie samce v snahe odplašiť menších jedincov.

Staré vytláčajú mladé

V období medvedej reprodukcie sa niektoré medvede z odľahlejších a pokojnejších lokalít zatúlajú na frekventovanejšie miesta, ktoré počas roka vôbec nenavštevujú. Dôvodov, prečo sa medvede objavujú aj v blízkosti ľudských sídel a prenikajú do nového životného priestoru, môže byť viacero.

Medzi tie najhlavnejšie sa zaraďujú presuny za sezónnym zdrojom potravy (kukurica, obilniny a iné poľnohospodárske plodiny), zhromažďovanie jedincov pri výhodných potravových zdrojoch, dosiahnutie reprodukčného veku a s tým spojené vyhľadávanie partnera a rôzne potulky, príčiny ktorých nedokážeme určiť.

Bežným ekologickým javom v populáciách mnohých druhov sú presuny nazývané migrácie. Pod týmto pojmom chápeme väčšinou sezónne presuny z jedného miesta na druhé a naspäť. Pri dospievajúcich jedincoch sa okrem migrácie stretávame aj s emigráciou, teda opustením rodiska a osídlením nového územia.

V intravilánoch obcí a v blízkosti horských chát či turistických zariadení sa môžu medvede pohybovať aj z dôvodu potravovej ponuky odpadových nádob a možnosti ľahko získanej potravy.

42 zubov

V priebehu evolučného vývoja sa u všetkých druhov cicavcov ustálilo typické usporiadanie chrupu. V každej zoologickej literatúre sa dočítate, že medveď má 42 zubov. Dvadsať v hornej a 22 v dolnej čeľusti. Teda mal by mať, pretože o tom hovorí chrupový vzorec, ktorý je pre medveďa hnedého stanovený číslami 3142/3143.

Táto forma zápisu chrupového vzorca udáva počty štyroch druhov zubov (hryzáky, očné zuby, predstoličky, stoličky) v polovici hornej a dolnej čeľuste každého cicavca. Ak teda tento počet zrátame a vynásobíme dvoma, dozvieme sa, že celkový počet zubov každého nášho medveďa by mal byť 42.

Lenže nie je. Ich počet je rôzny, od 36 po 42. Ak niektoré zuby jedinca v porovnaní s chrupovým vzorcom chýbajú, hovoríme o regresii. Regresia sa prejavuje aj u človeka, nie každému vyrastú posledné stoličky, často zuby múdrosti.

Tieto ani náhodou nesúvisia s hodnotou nášho IQ, sú dôkazom, že tieto zuby počas evolučného vývoja strácajú svoju funkčnosť. U medveďa sa regresia týka premolárov – predstoličiek.

V zime ho nestretnete

Zimný spánok, nazývaný aj hibernácia, je forma prezimovania, špecifická reakcia cicavcov na zimné obdobie. Prežívajú ho v úkryte, v pokojnom stave a pri útlme všetkých fyziologických procesov.

Medvede patria medzi nepravých zimných spáčov, čo znamená, že toto nepriaznivé ročné obdobie nemusia prečkať v spánku a pri priaznivých klimatických podmienkach vôbec nemusia hibernovať.

Vedecké štúdie zistili, že zvieratá, ktoré zimu prečkávajú v zimnom spánku, majú v porovnaní s celoročne aktívnymi druhmi väčšie šance na prežitie.

U medveďov sa vyvinul pomalší životný rytmus, neskôr dospievajú (vo veku 4 rokov), pomalšie sa rozmnožujú (medvedica je gravidná raz za 3-4 roky) a samice majú dlhšie obdobie nosenia (7 až 9 mesiacov). Vývin zárodku v maternici medvedice trvá len 8 – 10 týždňov, zvyšok z toho tvorí takzvaná latentná gravidita.

Medveď nehybné predmety ľahko prehliadne, zato má vynikajúcu schopnosť registrácie pohybujúcich sa objektov.
Zdroj: Jaroslav Slašťan

Premnožené?

Medvedia populácia vykazuje na Slovensku v priebehu niekoľkých rokov zmeny. Môžeme hovoriť o zvyšovaní početnosti, z ekologického hľadiska, no nie o premnožení.

Medvede, levy alebo tigre, teda tzv. vrcholových predátorov, označujeme ako K stratégov. Za R stratégov zase považujeme súčasť potravového reťazca, napríklad menšie hlodavce.

Medveď ako K stratég sa nemôže premnožiť, tak ako sa nemôže premnožiť ani tiger, lev či iný predátor, ktorý stojí na vrchole potravovej pyramídy. Premnožiť sa môžu králiky, myši či iné hlodavce, no nikdy nie vrcholový predátor.

K stratégia sa ako druh reprodukčného správania vyznačuje menším počtom mláďat, no väčšou starostlivosťou o ne. Pravda je, že v súčasnosti máme na Slovensku najvyššiu populačnú hustotu.

Úmrtnosť dospelých jedincov je minimálna, horšie je to s mláďatami, odhaduje sa, že dospelosti sa nedožije takmer polovica. Príčinou sú hlavne kolízie s dopravnými prostriedkami, medvedí kanibalizmus i pytliactvo.

Útočí postojačky

Medveď stojaci na zadných končatinách si overuje situáciu čuchom, svojím najdôležitejším a najvyvinutejším zmyslovým orgánom. Nervové bunky sa nachádzajú v sliznici čuchovej časti nosovej dutiny.

Jej veľkosť je u jednotlivých druhov zvierat rôzna a platí, že čím je plocha čuchovej časti sliznice väčšia, tým je čuch príslušného druhu citlivejší. Medveď ju má stokrát väčšiu ako človek, preto medveď cíti pachy (človeka, potravu) na niekoľkokilometrovú vzdialenosť.

Čuch medveďa najlepšie funguje pri vyššej vlhkosti vzduchu a vyššom atmosférickom tlaku. Pri nízkych teplotách jeho výkonnosť klesá. Horšie je na tom zrak, medveď nehybné predmety ľahko prehliadne, zato má vynikajúcu schopnosť registrácie pohybujúcich sa objektov.

A preto, ak medveďa niečo vyruší, alebo sa cíti neistý, postaví sa, aby lepšie preskúmal pachy a prípadné nebezpečenstvo, nie preto, aby napadol človeka.

Diskusia