Tomáš Kubuš

Práve tu sa písali príbehy koloniálnej histórie, tu sa miešala divokosť Afriky so závanom Orientu a&nbsp;tu vzniklo na swahilskom pobreží unikátne mesto, ktoré mi nedalo spávať. Mombasa pootvorí svoje dvere a&nbsp;vtiahne do seba každú dušu.

Je druhé najväčšie mesto v Keni, leží na brehu Indického oceánu. Rozkladá sa prevažne na ostrove, ktorý so severnou časťou pobrežia spája niekoľko mostov. Nachádza sa tam veľký prístav, železnica aj medzinárodné letisko. Mesto sa rozkladá na ploche 295 km², žije v&nbsp;ňom asi 1,2&nbsp;milióna obyvateľov (v aglomerácii vyše 3,5 milióna).

Mombasa

Dostať sa z&nbsp;kenského hlavného mesta Nairobi na pobrežie, kde sa rozlievajú príbehy exotickej Mombasy, dnes už nie je žiaden problém. Môžete nasadnúť do lietadla a&nbsp;500-kilometrovú vzdialenosť preletieť, ale bola by to škoda, pretože by ste z&nbsp;krajiny takmer nič nemali. Čo by ste povedali na moderný rýchlovlak? Jeho meno je Madaraka Express a&nbsp;na tejto trati premáva od roku 2020. Má prezývku „najmodernejší vlak Afriky“ a&nbsp;cestu medzi Nairobi a&nbsp;Mombasou dnes zvládne za päť hodín! Kedysi táto cesta trvala niekoľkonásobne dlhšie a&nbsp;bola poriadnym dobrodružstvom. Vlak v&nbsp;sebe nesie modernú čínsku stopu, a&nbsp;hoci sme v&nbsp;Afrike, všetko tu klape na výbornú. Lístok stojí desať dolárov a&nbsp;pre mnohých je to akási ceremónia, pri ktorej ich na stanicu vyprevádza celá rodina. Dostať sa do útrob stanice znamená prejsť rukami takmer desiatich ľudí od kontroly batožiny, pohovoru, kontroly pasov, lístkov, druhej kontroly batožiny až po uvítanie v&nbsp;stanici.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MESTA FASCINUJÚCICH PRÍBEHOV NÁJDETE V GALÉRII

Stanica v&nbsp;Nairobi je obrovská. Zbytočne megalomanská, nasilu okázalá, moderná, čistá, no bez duše. Je plná ľudí a&nbsp;pritom z&nbsp;nej kričí akási prázdnota. Vlak sa pohne a&nbsp;za oknami sa premietajú epizódy kenskej prírody. Nairobi so svojou nekonečnosťou sa pozvoľna vytratí, krajina sa vystrie do roviny, no aj to len preto, aby za Emali mohla opäť narásť. Najvzrušujúcejšia časť cesty vedie cez Národný park Tsavo. Príbehy železnice stále fascinujú, aj dnes ešte kolujú legendy o&nbsp;tom, ako na jej staviteľov útočili divé levy. Koľajnice sa kľukatia národným parkom, a&nbsp;tak máte z&nbsp;vlaku aj unikátne safari. Skôr či neskôr sa mihne za oknom stádo žiráf, všimneme si slony, byvoly, pakone a&nbsp;desiatky zebier. Neuveriteľný vlak! Z&nbsp;ničoho nič sa objaví Mombasa, kde vlak zastaví na minútu presne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Mombasa patrí medzi najunikátnejšie miesta východnej Afriky. Ležiac na pobreží Indického oceánu k&nbsp;sebe dokázala zvábiť obchodné trasy, vedela, ako ťahať medové motúzy popod nos arabským obchodníkom, ako sa vyrovnať s&nbsp;orientálnym chaosom, ale dokázala uspokojiť aj európskych moreplavcov križujúcich africký, arabský či ázijský svet. Mombasa sa stala akousi neuchopiteľnou chimérou, ktorej duša poletuje niekde na pomedzí rozpadávajúcich sa koloniálnych reliktov a&nbsp;preplnených afrických trhovísk. Jej meno si pamätám ešte z&nbsp;čias, keď som sa ako malý chlapec hrával s&nbsp;atlasmi a&nbsp;mapami. Nezabudol som na ňu, a&nbsp;hneď ako som mohol, ocitol som sa tu.

Prvé, čo udrie návštevníkovi Mombasy do očí, je ten obrovský rozdiel medzi ňou a&nbsp;Nairobi. To je v&nbsp;porovnaní s&nbsp;Mombasou akési uhladené, tiché, akoby bolo stvorené na prácu a&nbsp;Mombasa na život. Tu od rána trúbia autá vo večných zápchach, vzduch je presýtený vlhkosťou od neďalekého oceánu a&nbsp;každou minútou stúpa ortuť teplomera až do pekelných hodnôt. Nairobi má príjemnú klímu a&nbsp;tu sa vám vpíja teplota do kože. Bolo by ľahké ukryť sa do klimatizovanej miestnosti, ale tak by človek Mombasu ni­kdy nespoznal. Treba si ju odžiť a&nbsp;nechať sa unášať jej príbehmi, ktoré sú vpísané do ošarpaných fasád staručkých budov. Ráno pripomína mravenisko plné ľudí snažiacich sa nájsť únikovú cestu k&nbsp;úradom, do práce či k&nbsp;trhoviskám.

Najkrajšou a&nbsp;najzaujímavejšou časťou Mombasy je staré mesto pretkané niťou koloniálnych stavieb. Mnohé majú tie najlepšie roky za sebou a&nbsp;tropická vlhkosť ich nahlodáva natoľko, až sa raz neprebudia do nového rána. Viaceré ulice starého mesta sa končia pri vznešenej portugalskej pevnosti Fort Jesus. Posedáva pred ňou niekoľko miestnych sprievodcov čakajúcich na turistov, ktorí akosi neprichádzajú. Na rohu ulice cítiť prepálený olej, v&nbsp;ktorom chlapík pripravuje chrumkavé čipsy z&nbsp;nakrájaného manioku, a&nbsp;prví ľudia už sedia v&nbsp;kaviarničke opodiaľ. Pevnosť Fort Jesus je skutočnou pýchou starej Mombasy. Postavili ju Portugalci už v&nbsp;roku 1593, keď hľadali miesta, ktoré by boli ich obchodnými centrami. Portugalcom v&nbsp;16. storočí „patril“ Indický oceán, a&nbsp;hoci sem prenikali aj Holanďania a&nbsp;neskôr Briti, málokto sa im v&nbsp;raných dobách dobývania oceánu vyrovnal. Portugalčinou sa v&nbsp;tom čase hovorilo na indickom pobreží Goa, používali ju v&nbsp;malajskej Melake, neskôr v&nbsp;Macau, ovládali ju obchodníci na bazároch v&nbsp;Ománe, na Zanzibare, ale aj v&nbsp;Mozambiku. To preto zapustili svoje korene aj tu na kenskom pobreží, hoci tu nezostali tak dlho ako na iných miestach.

Neskôr totiž hegemóniu nad Indickým oceánom chytili do vlastných rúk Briti. Robili to šikovnejšie, nepotrebovali zabíjať v&nbsp;mene viery ako Portugalci a&nbsp;videli skôr ekonomiku, hoci aj oni skropili kolónie krvou. Fort Jesus je dnes spomienka na portugalskú éru. Ošarpaný bastión s&nbsp;odpadávajúcou omietkou aj farbou je prvé, čo z&nbsp;pevnosti uvidíte. Hneď za ním vás do tieňa ukryje krásna brána, nad ktorou sa vyníma starý portugalský nápis. Pevnosť poznačila tropická klíma natoľko, že je miestami sfarbená do čiernych odtieňov. Pridáva jej to na príťažlivosti, pretože presne takto si človek predstavuje staré pevnosti v&nbsp;afrických či ázijských krajinách. Prázdne nádvorie vyplnilo niekoľko diel a&nbsp;po obvode sa rozliali múry, na ktoré sa dá vyliezť. Niekoľko domácich sa sem ukrylo pred ruchom mesta, no ak ste turisti, budete tu takmer sami. 

Z&nbsp;hradieb vidno moderné domy vyrastajúce neďaleko zálivu, uvidíte aj niekoľko nízkych striech starého mesta. Dva svety ležia vedľa seba a&nbsp;pritom sú také odlišné. Strážne veže zívajú prázdnotou, ale počas rušného 17. storočia veľmi neodpočívali. Vtedy totiž miestni panovníci nahovorili Ománčanov, aby im prišli pomôcť zbaviť sa Portugalcov. Po dlhom, takmer trojročnom obliehaní sa im podarilo Európanov z&nbsp;pevnosti vyhnať. Ich éra sa tak v&nbsp;roku 1698 skončila, no krásna pevnosť tu stojí dodnes. Jej súčasťou sú dve menšie múzeá. Najviac vás zaujme miestnosť s&nbsp;portugalskými maľbami zo 17.&nbsp;storočia. Znázorňujú lode, na ktorých sa plavili, kríže, námornú bitku aj zvláštne ryby.

Stará Mombasa je omnoho príjemnejšia, než som si ju predstavoval. Je rozpálená, hoci sa ukrýva v&nbsp;tieni. Vydať sa z&nbsp;Fort Jesus na prechádzku starými uličkami je mimoriadne jednoduché. Stačí vykročiť z&nbsp;pevnosti, ignorovať ponuky šoférov tuk-tukov a&nbsp;nechať sa unášať lákadlami miesta, ktoré sa začne predvádzať. Spočiatku uličky zívajú prázdnotou, sem-tam nimi prefrčí tuk-tuk a&nbsp;len kde-tu vidíme domácich posedávať na schodoch. Neskôr sa to však zmení a&nbsp;stará Mombasa ožije. 

Najrušnejšia je podvečer, keď sa ľudia vrátia domov a&nbsp;ustúpi tropické teplo zožierajúce telo. Je tu krásne, hoci by možno mnohí to slovíčko nepoužili. Farebné domy ladené do žltých odtieňov, staručké budovy, v&nbsp;ktorých cítiť, že keby vedeli a&nbsp;mohli prehovoriť, boli by to unikátne príbehy. Tu je hotel Africa, starší než storočie, tam zase nádherná budova staručkej pošty. Kde-tu vytŕčajú do ulice staré drevené balkóny a&nbsp;ja sa nemôžem vynadívať na tú krásu, ktorá chátra a&nbsp;pomaličky sa stráca. Toto miesto má potenciál, no ktovie, čo s&nbsp;ním bude. Kráčam starým mestom a&nbsp;hlavou mi víria spomienky na indický Kóčín. Mombasa by sa naň mohla podobať, keby sa zrekonštruovali staré budovy, nemá však dobré meno a&nbsp;ľudia sa boja kriminality.

Maličký rybí trh už napoludnie takmer zíva prázdnotou a&nbsp;len zopár chlapov ešte predáva posledné kusy z&nbsp;ranného lovu. To najlepšie a&nbsp;najkvalitnejšie sa už rozchytalo, no kto ešte niečo potrebuje, ten to nájde. Ešte hodinka a&nbsp;aj oni sa poberú domov. Staré domy vynikajú drevorezbou, štukovou výzdobou, zdobia ich malé výklenky, ornamenty, kaligrafia. Ulicu svojou snehobielou farbou osvieži aj zvláštny, no typický minaret mešity Mandhry. Patrí k&nbsp;najstarším v&nbsp;meste a&nbsp;dodnes sa teší popularite, pretože obyvatelia starej Mombasy sú vo väčšine moslimovia. Zaparkované žlto-čierne tuk-tuky navodzujú atmosféru Indie, ale podobajú sa len v&nbsp;detailoch. 

Úzke uličky starého mesta sa utápajú v&nbsp;tieni, a&nbsp;tak sa do nich ukryli mnohí domáci. Sedia na priedomí, zhovárajú sa so susedmi, sledujú hrajúce sa deti a&nbsp;niekoľko remeselníkov si ich premenilo na svoje dielničky. Muž sedí na stoličke a&nbsp;vyrezáva z&nbsp;dreva ornamenty, ďalší o&nbsp;uličku ďalej zase pripravuje na export drevené dvere a&nbsp;sem-tam niekto ponúka pod zub niečo malé, čo doma pripravil. Medzi kultové miesta starej Mombasy patrí podnik Forodhani neďaleko historickej pošty s&nbsp;výhľadom na časť zálivu. Ak si budete chcieť v&nbsp;Mombase oddýchnuť, toto je presne to miesto. Sedíte na ukrytej terase s&nbsp;krásnym výhľadom a&nbsp;na stole vám pristanú miestne placky mkate wa mayai, podobné indickým paráthám alebo mshikaki, kúsky baranieho, hovädzieho alebo kozieho mäsa, ktoré sa marinuje a&nbsp;napokon ugriluje na drevenom uhlí.

Opustiť svet starého mesta nie je komplikované: stačí sa vrátiť k&nbsp;Fort Jesus a&nbsp;ste vonku. Odtiaľto je to do modernej Mombasy len niekoľko ulíc. Mesto sa v&nbsp;týchto štvrtiach oblieklo do bazárových ulíc. Všetci nakupujú, dohadujú a&nbsp;handrkujú sa o&nbsp;tovar, smejú sa, posedávajú a&nbsp;popíjajú čaj alebo kávu. Tu v&nbsp;bazárových častiach sa Mombasa trochu viac podobá na Indiu – najmä množstvom ľudí, vôní a&nbsp;tovaru. Indickí obchodníci sem tradične prichádzali, a&nbsp;tak sa tu ich stopa dodnes nestratila. Medzi obyčajnými obchodíkmi si človek všimne miesta, kde sa predávajú kokosové orechy alebo sa priamo pred vami pripravuje pouličné jedlo. 

Tým najlepším lokálnym streetfoodom je maru bhajia. Na rohu ulice ho pripravuje dvojica žien. Staršia sedí na stoličke a&nbsp;pripravuje guľôčky, ktoré vzápätí ponorí do vriaceho oleja, mladšia potom čerstvý falafel predáva spoločne so zemiakmi v&nbsp;cestíčku. Alchýmiou tejto pochúťky sú omáčky servírované z&nbsp;kýblikov. Jedna z&nbsp;nich má nádych kokosového mlieka, druhá je prevoňaná limetkou, a&nbsp;tak dostane perfektnú, jemne kyslú príchuť. Bazárové štvrte sa nekončia a&nbsp;zarezávajú sa hlbšie do mesta. Ľudia predávajú na zemi, tu sa povaľuje exotické ovocie, tam zase zelenina, na rohu pražia čipsy, halda oblečenia čaká na to, aby sa ňou niekto prekutral a&nbsp;pohľadal nové poklady. Predávajú sa aj drobnosti či zbytočnosti ako na každej africkej ulici.

Moderná Mombasa je spleťou trúbiacich áut, občasných žobrákov, ľudí v&nbsp;oblekoch, štýlových reštaurácií a&nbsp;parkov, kde miznú ľudia hľadajúci životodarný tieň. Hlavným trhoviskom mesta je MacKinnon Market, ktorý otvorili už v&nbsp;roku 1914. Budova je ladená do bielych a&nbsp;modrých farieb, akoby ste sa ocitli na niektorom z&nbsp;gréckych ostrovov. Stačí však vojsť dnu a&nbsp;na Európu môžete zabudnúť. Stĺpy držiace strechu si ešte pamätajú Britov a&nbsp;medzi nimi zakotvili predajcovia ovocia, zeleniny či korenín. Farebný svet zláka každého návštevníka Mombasy a&nbsp;zdá sa, že práve tu sú zvyknutí na turistov. Hneď ako nás niekto spozoruje, začne hru s&nbsp;ponúkaním predražených korenín, ktoré kúpite o&nbsp;niekoľko uličiek ďalej za polovičnú cenu. Exotika sa však tomuto miestu nedá uprieť. Trsy prezretých banánov, neskutočne sladké mango, ktorého si tu kúpite na kilá, papája, marakuja či voňavé ananásy. To všetko sa mieša s&nbsp;výraznou vôňou papričiek čili, karí, kurkumy alebo čierneho korenia.

Hlavná ulica sa podvečer zapĺňa ľuďmi a&nbsp;cítiť, ako mesto krásne ožíva. Biely minaret mešity pôsobí ako maják, okolo ktorého preteká ľudská rieka, no stačí kráčať ďalej a&nbsp;pred očami sa vynorí kresťanská katedrála. Kým ulice sú plné ľudí, tu cítiť prázdnotu. Je tu len strážnik, ktorý kričí, že je tu zakázané fotografovať. Hoci takmer 70&nbsp;percent obyvateľov Mombasy tvoria moslimovia, ulice ukrývajú viacero svätostánkov. O&nbsp;pár uličiek ďalej za veľkým parkoviskom, kde sa schádzajú ľudia pri stánkoch s&nbsp;rozpálenými grilmi, stojí Šivov chrám. Hinduistov tu nie je veľa, ale svoj chrám si krásne udržiavajú. Známe vône, sochy hinduistického panteónu, obetné dary, oltáriky a&nbsp;hŕstka veriacich tvoria netypickú mozaiku Mombasy.

Dôležitá tepna Moi Avenue sa odrazí od centrálnej časti mesta a&nbsp;vystreľuje na západ. Zdobí ju niekoľko koloniálnych budov, zopár barov aj reštaurácií, obľúbený obchodík s&nbsp;alkoholom aj mnohé anonymné obchody. Oplatí sa sem kráčať, pretože práve na tejto ulici na prahu priestranného parku Uhuru sa vynímajú obrovské slonie kly. Postavili ich v&nbsp;roku 1952 na počesť návštevy kráľovnej Alžbety II. a&nbsp;dnes patria medzi moderné symboly mesta. V&nbsp;jednom aj druhom jazdnom pruhu sa kly navzájom križujú a&nbsp;pod nimi stoja sochy slonov. Sú menšie, než som si predstavoval, no stále monumentálne. Park Uhuru je plný zelene, ľudí, hluku a&nbsp;potulných predavačov. Po celom dni v&nbsp;Mombase, keď ste vyšťavení od slnka a&nbsp;vlhkosti, je najlepšie ukryť sa pred ruchom ulice. Nájdite si záhradku, dajte si kanvicu čaju alebo drink pri zapadajúcom slnku a&nbsp;vedzte, že Mombasu si so svojimi zážitkami svojím spôsobom zamilujete.