Koronavírus nám dramaticky zmenil tradičnú podobu Vianoc, úsmevy na tvárach ľudí sú čoraz zriedkavejšie, deficit dobrých správ mení aj najväčších optimistov na pesimistov či flegmatikov odovzdaných osudu.

Na povznesenie ducha a silvestrovskej nálady ponúkame v šarištine autentické a najmä úsmevné svedectvá pamätníkov na časy dávno minulé. Z archívu ikonického etnografa Jána Lazoríka (†90) nám ich poskytli jeho synovia Andrej a Ľubomír.

Keď zanieteného propagátora folklóru, odvekých ľudových zvykov a šarištiny z dediny Krivany na hornom toku Torysy zradilo zdravie, v prešovskej nemocnici sa dostal na operačný stôl. „Chlopi, ja vam tu pri tej operaciji nešmim umrec, bo mam nedokončenu robotu ešči aspoň do svojej stovky,“ svojsky varoval operačný tím doktora Bujňáka. Tou nedokončenou robotou myslel obchádzanie dedín na východnom Slovensku a zaznamenávanie spomienok najstarších pamätníkov.

„Nebudem ďaleko od pravdy, keď poviem, že na východnom Slovensku asi niet dediny, ktorú by otec nebol navštívil so starým, ale spoľahlivým magnetofónom, s fotoaparátom či so svojimi ‚nepostrádateľnými‘ písankami. Nahrával starých pamätníkov i spevákov ľudových piesní, do zošitov si starostlivo zapisoval miestne zvyky, povery, rozprávky, ale aj rozprávanie starých remeselníkov, príbehy vojnových veteránov. V Jakovanoch nahrával ženu, ktorá mu celú noc spievala trúchlivé piesne o smrti pri mŕtvom manželovi,“ spomína na otca syn Ľubomír Lazorík (68), žijúci v Lipanoch.

Život jak v raju

„Naša šariščina je taka bohata a osobitna reč, že o našej vichodňarskej dzedzine še aňi žaden spisovateľ ňeodvažil dajaki roman napisac. Andrej Radľinski pret 40-50 rokami, ket tu chodzil, povedzel, že veľo-preveľo krasi ma šarišski dijalekt, ľem ho nema kto obrabjac,“ obhajoval Ján Lazorík šarišský dialekt. Na pomoc pri obhajovaní šarištiny si zobral aj slová maďarského spisovateľa Kálmána Mikszátha, ktorý jej vzdal takúto honosnú poklonu: „Keď sa hornostolicový šľachtic chcel blysnúť dajakým espritom, povedal to po francúzsky alebo po šarišsky!“

Aj pamätník Gejza Szmrecsanyi zo Šarišských Draviec povedal Jánovi Lazoríkovi svojskú ódu na šarišský región: „F šarišskej stoľici, v ucešenim kraju, žiju sebe ľudze jako v jednim raju, choc su jak chudobne paňska duša f ceľe, šicke su rodzina, šicke su praceľe!“ Za pravdu dal Jánovi Lazoríkovi rakúsky etológ Konrad Lorenz, ktorý ho navštívil v rodných Krivanoch začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia: „Jedným z hriechov, ktoré ľudstvo pácha samo proti sebe, je zbavovanie sa nárečí. Je to, ako keby sme v prírode zrovnávali vrchy, doliny a všetko, čo je v nich, na púšť.“

FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU IKONICKÉHO ETNOGRAFA JÁNA LAZORÍKA NÁJDETE V GALÉRII

Veľkú časť etnografických zápiskov Jána Lazoríka tvoria vinše, ktoré na Šariši neodmysliteľne patrili k vianočnej atmosfére. „Na valaloch okolo Ľipjan na Ščedri večar bul zvik začitovac blichi, fši, bloščice. Gazda ňesol zo stodoli snop slami, pred dzverami do chiži ostal stac, klopkal a še pital, či tu nebuli to čarne, bile, červene. S chiži še odpovedzelo, že bulo, bulo, aľe pošlo do Tomašoveho Kupipalka! To bul ten gazda, ktoreho še hňivaľi.“ Andrej Čabala si takto zaspomínal na vianočné a novoročné vinšovanie: „Vinčovače z ňeba ňespadľi, vinčovac še mušeľi učic, aľe starše mlatšich často naučiľi naspak, došveta. Napriklat jeden vinčoval: Žebi vam Pambuch pomuch tote švjatki nedožic z vekšima hrichami, z meňšu radoscu. Teho vinčovača potom gazda z metlu drapačku vihnal. A pametam še tiž, jag do nas prišľi Cigaňi vihravac a ten predňi začal špivac: Oženil še Kristus Pam, vešeľme še. A Ciganka doňho štuchla – joj, diľino, nane oženil še, narodzil še. Šaľani, rozum ňima!“

Ale vinšovanie nepatrilo len k Vianociam či k vítaniu nového roka. Ako Jánovi Lazoríkovi prezradil bača Jozef Chovančík z Oľšova, vinšovalo sa pri všelijakých príležitostiach. „Stari Plafčan, ket staval svoju drevenu chižu, do šickich uhloch dal peňeži, pritim mal kalap dolu a hvarel: Ach, Paňe Bože, daj mi, žebi som tag gazdoval, žebi som f šickich štiroch uhloch fše peňeži mal – niž ľem živi budzem.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

Cibulková strávila po očkovacom škandále 5 hodín v prvej línii. Ako pomohli zahraničné hviezdy?

Populárne články
Partnerská dvojica Nela Pocisková a Filip Tůma – to sú protiklady, ktoré sa výborne dopĺňajú.

Prečo dvojnásobná mama NELA POCISKOVÁ deťom zatrhla sledovanie otca v televízii?

Dominika Stará sa vydala.

DOMINIKA STARÁ sa vydala v čase korony: S takýmto trapasom ale určite nerátala!

Hana Maciuchová

Odišla hviezda Nemocnice na okraji mesta HANA MACIUCHOVÁ (†75): Čo jej vzalo život?

Právoplatne odsúdení majú humánnejšie podmienky vo väzení, ako tí, ktorí ešte len čakajú na rozhodnutie súdu napríklad v kolúznej väzbe.

Peklo kolúznej väzby: Medzi obvinenými sú aj nevinní poznačení tvrdým režimom

Po návrate z africkej farmy sa pustila do písania (portrét z jej pracovne).

Spomienky na Afriku: Karen Blixenová napísala jednu z najznámejších kníh o čiernom kontinente

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Nobel chcel vyrobiť účinnejšie bomby. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia