Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Na atletickom ovále základnej školy na Radvanskej ulici sa vlastne nedialo nič mimoriadne, veď mesto Banská Bystrica tam organizuje Športovú olympiádu seniorov každý rok. Po slávnostnom nástupe sa aktívne ladení dôchodcovia pod jesenným slniečkom a&nbsp;v&nbsp;trocha nepríjemnom studenom vetre rozbehli na jednotlivé športoviská. Začali sa súboje, v&nbsp;ktorých mená víťazov vlastne ani neboli dôležité. My sme sa chceli v&nbsp;rozhovoroch s&nbsp;účastníkmi zamerať najmä na význam ich športovania v&nbsp;kontexte dnešnej mimoriadne zložitej doby, dozvedeli sme sa však oveľa viac.

Je vôbec možné zúčastniť sa na prvej športovej olympiáde vo veku, keď vám už ťahá na stovku? Ján Pecník, ktorý 25. decembra oslávi 99. narodeniny, je toho živým dôkazom. Suverénne najstarší účastník hier pritom nikdy aktívne nešportoval. „Lebo na to nebol čas! Štyridsať rokov som robil školníka na Okružnej v&nbsp;budove, ktorá má päť pavilónov a&nbsp;v&nbsp;ktorej sa učilo asi 1 300 žiakov. Stále bolo niečo treba, a&nbsp;tak som behal hore-dole. To bolo moje športovanie,“ spomína. A&nbsp;prečo sa rozhodol zúčastniť na seniorskej olympiáde? „Píšu o&nbsp;tom noviny, tak si hovorím –&nbsp;skúsim. Idem niečím hádzať, ale zatiaľ neviem čím. Možno budem posledný, lebo stabilita už nie je ako kedysi. Mám však rád veselých ľudí, a&nbsp;tak som tu,“ hovorí milovník muziky a&nbsp;športových televíznych prenosov, pri ktorých vraj vydrží sedieť aj po polnoci.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z PODUJATIA, KDE SA STAL VÍŤAZOM KAŽDÝ, NÁJDETE V GALÉRII V GALÉRII

Ján Pecník je dvojnásobný vdovec. O&nbsp;prvú ženu prišiel v&nbsp;čase, keď mala len 45 rokov. V&nbsp;päťdesiatke sa znovu oženil a&nbsp;druhá manželka mu zomrela ako 82-ročná. Vitálny starček sa však so samotou nemienil zmieriť a&nbsp;v&nbsp;banskobystrickom penzióne pre seniorov ZPS KOMUCE na Krivánskej ulici, kde dnes žije, sa zoznámil s&nbsp;dnes 89-ročnou Zdenkou Lossonczyovou. Hoci obaja zdôrazňujú, že bývajú vo svojom a&nbsp;len sa navštevujú, prakticky tvoria pár. „A&nbsp;to už osemnásť rokov!“ pochvália sa a&nbsp;zároveň spomínajú, čo všetko už spolu ako ľudia s&nbsp;túlavými topánkami pochodili. Aj pani Zdenka sa zúčastnila na svojej prvej olympiáde bez akejkoľvek prípravy a&nbsp;športovej praxe. „Kedysi som behávala, ale len do obchodu,“ zasmeje sa. Z&nbsp;hádzania „niečoho“ sa napokon vykľuli šípky. Keď sa Jánovi Pecníkovi podarilo na niekoľký pokus trafiť do terča, ozval sa búrlivý potlesk. Potom sa už zmenil na energického trénera svojej partnerky a&nbsp;zároveň druhej najstaršej účastníčky olympiády. Hoci sa Zdenke darilo o&nbsp;niečo menej, obaja si výnimočnú atmosféru dokonale užili.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Pravidelnými účastníkmi seniorskej olympiády sú aj reprezentanti banskobystrického denného centra Harmónia. Najväčší dôchodcovský klub v&nbsp;meste navštevuje okolo 240&nbsp;členov, predovšetkým ženy. „Program máme na celý týždeň. Okrem iných ponúkame spevácky, záhradkársky, turistický či literárny krúžok a&nbsp;stredy patria cvičeniu. Myslím, že každý si vyberie,“ hovorí vedúca centra Marcela Bohumelová. Každodenné aktivity, pobyt v&nbsp;kolektíve a&nbsp;možnosť nájsť si nových priateľov, to je pre seniorov veľmi dôležité, zvlášť pre tých, ktorí ovdoveli a&nbsp;žijú sami. Na pohode im nepridávajú ani súčasné zložité časy. „Samozrejme, že v&nbsp;nich rezonuje neistota a&nbsp;strach, nevedia, čo bude. Počas stretnutí to niekedy zaznie, ale snažíme sa tým nezaoberať. Je dôležité zamestnať si hlavu a&nbsp;šport je jedna z&nbsp;najlepších možností,“ dodáva vedúca centra, ktoré každoročne v&nbsp;septembri organizuje vlastnú olympiádu v&nbsp;mestskej časti Jakub. Dvere majú otvorené pre každého, nikoho neodmietnu.

Po troch rokoch na športovom dôchodku sa trojnásobná olympijská víťazka Anastasija Kuzminová opäť objavila na hrách pod piatimi kruhmi, tentoraz v&nbsp;úlohe čestnej hostky a&nbsp;nositeľky olympijskej pochodne. Na sympatickej bývalej biatlonistke bolo vidno, že si túto úlohu užíva a&nbsp;vníma ju s&nbsp;veľkým rešpektom. „Títo ľudia v&nbsp;obdivuhodnom veku prežívajú olympiádu rovnako ako my. Majú oheň, vlajku, hymnu a&nbsp;podávajú výkony na hranici svojich možností. Za to si zaslúžia obrovský rešpekt. Pre mňa osobne sú veľkým vzorom a&nbsp;inšpiráciou,“ nešetrila superlatívmi zlatá Nasťa. Aj ona sa pridáva k&nbsp;názoru, že šport je ten najlepší liek, a&nbsp;pokiaľ sa robí správne, môže ľuďom v&nbsp;seniorskom veku priniesť obrovský fyzický a&nbsp;psychický benefit. Ona sama si najradšej zájde do lesa s&nbsp;paličkami na severskú chôdzu a&nbsp;takto si prečistí hlavu. „Po skončení kariéry si viac všímam rekreačných športovcov, ktorí si na rozdiel od profesionálov musia na tieto aktivity nájsť čas. Život je dnes taký komfortný, že sa oveľa ťažšie hľadá motivácia. Inými slovami, je čoraz viac „dôvodov“, prečo športovanie odsúvať. A&nbsp;keď potom príde nejaký zdravotný problém, situácia je ešte komplikovanejšia. Z&nbsp;tohto začarovaného kruhu treba vystúpiť, práve preto som prišla podporiť túto akciu. Športovať vo veku týchto ľudí je pre mňa veľký sen a&nbsp;zároveň výzva,“ priznáva jedna z&nbsp;najúspešnejších športovkýň slovenskej histórie.

Príkladom hodným nasledovania je aj gymnastický nestor Milan Supek. Ako úspešný tréner dotiahol niekoľko svojich zverencov na olympijské hry, vychoval majstrov Československa, v&nbsp;roku 1983 sa zúčastnil na majstrovstvách sveta. „Práve v&nbsp;70. a&nbsp;80.&nbsp;rokoch sme prežívali silné obdobie a&nbsp;banskobystrická Dukla bola vtedy na špici,“ spomína na svoje najkrajšie trénerské roky. Hoci mu už ťahá na 75 rokov, dvakrát do týždňa chodí trénovať gymnastické žiačky do Brezna. „Nedá mi to, lebo táto práca ma stále baví. Chodíme aj na súťaže,“ pochváli sa vitálny dôchodca, ktorý sa práve pripravoval na hádzanie loptou do koša. Na seniorských olympiádach sa zúčastňuje so železnou pravidelnosťou. „Je to pre mňa povinnosť, lebo sa stále udržiavam vo forme. Ráno sa rozcvičím naťahovacími gumami, chodím plávať a&nbsp;v&nbsp;zime bežkovať. Toto sú najzdravšie športy,“ hovorí z&nbsp;vlastnej skúsenosti Milan Supek.

Olympijskú debutantku Jozefínu Leškovú sme zastihli v&nbsp;sektore pri malej bránke s&nbsp;otvormi, do ktorej triafali florbalovou hokejkou. Nepodarilo sa jej to ani raz, ale ťažkú hlavu si z&nbsp;toho nerobila, hlavne že sa mohla zúčastniť. „Asi pred päťdesiatimi rokmi som sa venovala športu. Akému? Záhradkárčeniu,“ zasmeje sa. Hoci dnes sa táto 76-ročná pani pohybuje pomocou chodúľky, neklesá na duchu a&nbsp;udržiava sa v&nbsp;dobrej nálade. „Základom je spoločnosť ľudí, kde sa zasmejete a&nbsp;ovlažíte si dušu. Je skvelé, že aj v&nbsp;tomto veku si zo seba ešte vieme robiť žarty,“ ukazuje cestu, ako bojovať proti stresu tým najlepším možným spôsobom.

Aj keď výsledky nie sú v prípade športujúcich seniorov to najpodstatnejšie, pozrime sa na tých najvýnimočnejších, ktorí akoby popierali faktory starnutia.

Julia Hawkinsová: Táto americká babička s prezývkou Hurikán sa minulý rok ako 105-ročná zapísala do histórie svetovým rekordom v behu na sto metrov vo svojej kategórii nad 105 rokov s časom 1:02,95. Následne vyhlásila, že by chcela túto trať zvládnuť pod jednu minútu. So šprintmi začala, keď oslávila stovku!&nbsp;&nbsp;&nbsp;

George Corones: Svetový rekordér v plávaní na 50 metrov voľným štýlom. Túto trať zaplával ako 99-ročný za 58 sekúnd. Vitálny Austrálčan bol v mladosti náruživým plavcom, potom sa však tomuto športu dlho nevenoval a vrátil sa k nemu až ako 80-ročný. Ďalší rekord získal na sto metrov voľným spôsobom s časom 2:24,21. Zomrel v marci 2020 krátko pred svojimi 102. narodeninami.

Libuše Leiblová: Najsilnejšia babička na svete je z Česka. Pred rokom na majstrovstvách sveta v silovom trojboji v Maďarsku prekonala táto žena s&nbsp;rokom narodenia 1960 hneď štyri svetové rekordy v tlaku na lavičke, keď absolvovala štyri úspešné pokusy od 110 kilogramov až do 127,5&nbsp;&nbsp;kilogramu. Siláčka prezradila aj recept na úspech: „Jedine mäso, my sme mäsožrúti.“

Bryson William Verdun Hayes: Poriadny úlet po stovke? Aj to je možné. Tento britský vojnový veterán sa stal v máji 2017 vo veku 101 rokov a 38 dní najstarším človekom na svete, ktorý absolvoval zoskok s padákom. Spustil sa z&nbsp;výšky 4 500 metrov nad letiskom Honiton v juhozápadnom Anglicku, výťažok venoval charitatívnej organizácii združujúcej britských veteránov. Nositeľ Radu čestnej légie za vojnové zásluhy zomrel vo veku 103 rokov.

Najlepší liek: Nad odhodlaním banskobystrických seniorov žasla aj naša biatlonová legenda

Richard Budín

Autor článku

Richard Budín

Výber pre vás

Najlepší liek: Nad odhodlaním banskobystrických seniorov žasla aj naša biatlonová legenda

Richard Budín

Súvisiace články

Veku sa nedá ujsť? Ján (83) dokazuje opak, denne behá štyri kilometre!

Ľudia, čítajte! Dôchodkový vek sa bude zvyšovať: Týka sa to aj vášho ročníka?

Nenahraditeľní? Mnohí dôchodcovia nepracujú len preto, aby si finančne prilepšili

Autor článku

Richard Budín

Výber pre vás