Jaroslav Slašťan

<ul>
<li>Absolútne minimum, najnižšia nameraná teplota: –41,0 °C, Vígľaš, časť Pstruša 11. 2. 1929</li>
<li>Najnižšia priemerná ročná teplota: –5,6 °C, Lomnický štít v roku 1956</li>
<li>Absolútne maximum, najvyššia nameraná teplota: 40,3 °C, Hurbanovo 20. 7. 2007</li>
<li>Najvyššia priemerná ročná teplota: 13,1 °C, Žihárec v roku 2019</li>
</ul>

Teplotné rekordy na Slovensku

Zima na prelome rokov 1928 a&nbsp;1929 bola mimoriadne krutá. Kým december bol slabo podpriemerný, v&nbsp;januári sa začalo ochladzovať až na&nbsp;–29&nbsp;°C. Po krutom januári nasledoval ešte krutejší február. Celý február roku 1929 je dodnes najchladnejším zaznamenaným mesiacom, priemerná teplota bola –11 °C.

V&nbsp;mrazivom a&nbsp;suchom vzduchu, ktorý mal pôvod na Sibíri, teploty padali k&nbsp;hodnotám, aké si vtedy nikto nepamätal. Celá zima priniesla celkovo 62 ľadových dní, čo ju z&nbsp;tohto hľadiska zaraďuje na tretie miesto najchladnejších zím po sezónach 1829/30 (76 ľadových dní) a&nbsp;1783/84 (73 ľadových dní). Za ľadové dni sa považujú tie, keď teplota počas 24 hodín nevystúpi nad nulu, teda maximálna teplota v&nbsp;tento deň je nižšia než 0&nbsp;°C. Následky zimy v&nbsp;sezóne 1928/29 boli katastrofálne. Snehové búrky, množstvo snehu a&nbsp;mrazy ochromili cestnú aj železničnú dopravu. Viaceré vodné toky zamrzli takmer po dno. Zamrzli aj vodovody a&nbsp;plynové potrubia, ľudia trpeli núdzou o&nbsp;vodu. Dobovú tlač zapĺňali správy o&nbsp;počte zamrznutých ľudí, lesnej zveri a&nbsp;vtákov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ako sa uvádza na stránke Slovenského hydrometeorologického ústavu, február 1929 bol vôbec najchladnejším februárom v&nbsp;celej histórii meraní teploty vzduchu na území Slovenska. Silné mrazy trvali až do začiatku marca. V&nbsp;noci na 11.&nbsp;február vládli pre extrémny mráz ideálne podmienky. Bolo jasno, bezvetrie a&nbsp;nasnežené. Ráno 11.&nbsp;februára bolo mimoriadne mrazivé na celom území Slovenska, predovšetkým v&nbsp;kotlinách severného a&nbsp;stredného Slovenska. V&nbsp;dvadsiatich troch vtedy monitorovaných lokalitách dosiahla ranná minimálna teplota vzduchu –30&nbsp;°C a&nbsp;menej.

Zasnežená krajina s trblietajúcimi sa hviezdami pri svitaní, pod nohami vŕzgajúci sneh. Po otvorení dvierok na meteorologickej búdke padne zrak na takzvaný suchý teplomer udávajúci aktuálnu teplotu mínus 38 °C. No a liehový minimálny teplomer ukazuje hodnotu mínus 41 °C, na ktorú onej noci poklesla teplota vzduchu. Oči slzia, dych sa zasekáva, ruky krehnú a on vidí a do výkazu zaznamenáva údaj, ktorý ešte žiadny meteorologický pozorovateľ na Slovensku v 20. storočí nezaregistroval.

Najnižšie minimá zaznamenali vo Zvolenskej a&nbsp;v&nbsp;Liptovskej kotline. Extrémne mrazy v&nbsp;tento deň zaznamenali všetky vtedajšie stanice, najčastejšie dosahovali –29 až –35&nbsp;°C. V&nbsp;Tatranskej Lomnici zaznamenali v&nbsp;tento rekordný deň –37 °C, vo Zvolene –38,5 °C, v&nbsp;Liptovskom Hrádku –38 °C a&nbsp;v&nbsp;Devínskej Novej Vsi pri Bratislave –36&nbsp;°C. V&nbsp;obci Vígľaš-Pstruša pri Zvolene namerali najnižšiu minimálnu teplotu vzduchu za celé&nbsp;obdobie meteorologických meraní a&nbsp;pozorovaní na území Slovenska, a&nbsp;to –41&nbsp;°C, čo je zatiaľ neprekonaný slovenský rekord.

Pozorovateľmi na klimatologických staniciach v&nbsp;tom čase boli často lesníci, záhradníci, učitelia, lekári, úradníci, teda ľudia, ktorí mali schopnosti dobre odčítavať hodnoty prvkov na prístrojoch a&nbsp;zároveň boli spoľahliví a&nbsp;dochvíľni pri meraniach a&nbsp;pozorovaniach. Slovenský rekord zaznamenal miestny učiteľ Ján Porsch, ktorý vykonával odpočty na stanici v&nbsp;miestnej časti Pstruša osem rokov, od 1. októbra 1923 do 31. decembra 1931. Kvalita jeho záznamov a&nbsp;overených nameraných hodnôt ukazuje, že bol spoľahlivým pozorovateľom. V&nbsp;nasledujúcich dňoch sa mrazy v&nbsp;dôsledku oblačnosti a&nbsp;zrážkovej činnosti zmiernili a&nbsp;do 14. februára napadlo osemnásť centimetrov nového snehu.

Ako vyzerala obec Vígľaš v&nbsp;týchto dňoch a&nbsp;aké dôsledky mali takéto silné mrazy? Domáce zvieratá museli ľudia držať v&nbsp;maštaliach a&nbsp;obkladať slamou, aby nezamrzli, a&nbsp;voda, ktorú vyliali pred dom, zamrzla, skôr ako dopadla na zem. Stromom mráz dotrhal kmene, rieka Slatinka zamrzla až po dno a&nbsp;vtáky počas letu zamŕzali a&nbsp;mŕtve padali na zem.

O&nbsp;vysvetlenie tohto javu sme požiadali ornitológa. „Pre vtáky je zima veľmi náročné obdobie. Preto sa niektoré druhy sťahujú pred chladným obdobím do teplejších krajín. Prebieha to najintenzívnejšie od augusta do novembra. Druhy, ktoré u&nbsp;nás vidíme v&nbsp;zime, sú len čiastočne u&nbsp;nás vyliahnuté vtáky, mnohé z&nbsp;nich sú z&nbsp;Poľska, zo Škandinávie alebo z&nbsp;Ruska. Paradoxne, obe kategórie vtákov si vytvárajú tukové zásoby. Migrujúce druhy pred sťahovaním a&nbsp;u&nbsp;nás zimujúce druhy v&nbsp;jesennom období, teda pred zimou.

Čím nižšie sú teploty, tým viac telesného tepla vtáky strácajú, najmä počas noci. V&nbsp;zime využívajú lietanie často len na získanie potravy, prelet na nocovisko alebo únik do bezpečia. Sedávajú s&nbsp;našuchoreným perím, ktoré ich izoluje od chladu okolia a&nbsp;udržiava vytvorené teplo. Pri extrémne nízkych teplotách môžu vtáky zamrznúť. Stáva sa to najmä vodným druhom vtákov. Napríklad rybárik riečny –&nbsp;keď pri mrazoch okolo –20&nbsp;°C uloví rybku a&nbsp;nestihne ju bleskovo prehltnúť, zamrzne mu ‚na kosť‘ priamo v&nbsp;zobáku a&nbsp;udusí ho. Len pri silne extrémnych mrazoch, aké boli počas zimy 1928/29 sa môže stať, že vtáky sa počas letu tak podchladia, že zamrznú,“ hovorí známy slovenský ornitológ RNDr. Vladimír Slobodník.

Klimatologická stanica Vígľaš-Pstruša je činná aj v&nbsp;súčasnosti. Hydrologickú stanicu tam zriadila ešte rakúsko-uhorská monarchia v&nbsp;roku 1883, vtedy sa tam merali len atmosférické zrážky. Neskôr pribudlo meranie teploty a&nbsp;vlhkosti vzduchu. K&nbsp;prerušeniu pozorovania došlo od roku 1886 do roku 1912. Po vzniku prvej Československej republiky prevzali správu stanice Výskumné ústavy zemedelské v&nbsp;Bratislave. Pozorovalo a&nbsp;meralo sa na nej trikrát denne, pričom teplota vzduchu sa zaznamenávala s&nbsp;presnosťou na 1&nbsp;°C. Od roku 2009 označuje slovenský pól mrazu nenápadný kamenný pamätník s&nbsp;vyznačeným dátumom a&nbsp;so zaznamenanou najnižšou teplotou. Nájdete ho v&nbsp;Masarykovom dvore neďaleko cesty prvej triedy 16 na trase Zvolen –&nbsp;Lučenec.

<ol>
<li>–93 °C – Antarktída. Najchladnejšie miesto na našej planéte sa nachádza medzi hrebeňmi antarktických kopcov Dome Argus a&nbsp;Dome Fuji.</li>
<li>–89,2 °C – Antarktída, oblasť okolo ruskej polárnej stanice Vostok.</li>
<li>–73,2 °C – východná Antarktída, oblasť okolo vedeckej stanice US Plateau.</li>
<li>–71,2 °C – Ojmiakon (Jakutsko). Táto dedina, nachádzajúca sa v najväčšej republike Ruskej federácie, sa považuje za najdrsnejšie miesto na zemi, na ktorom ľudia trvalo sídlia. Žije&nbsp; tam 462 obyvateľov. Priemerná januárová teplota je –46,4 °C.</li>
</ol>

Najkrutejšia zima: Keď udreli REKORDNÉ MRAZY, trhalo stromy a z oblohy padali zamrznuté vtáky

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Najkrutejšia zima: Keď udreli REKORDNÉ MRAZY, trhalo stromy a z oblohy padali zamrznuté vtáky

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Dobrodružstvo v delte Dunaja: Naprieč krajinou, ktorá dokáže vždy niečím prekvapiť

Najsilnejšie puto: Obetavý otec verí, že sa jeho synček bez mamičky postaví na nohy

Sympatický manželský pár tvorí brat a sestra. Aj na takú raritu sme naďabili v Hermanovciach

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás