Plavecký Mikuláš získal po siedmy raz titul NAJ obec na Záhorí. Atraktívna obec ožíva najmä počas turistickej sezóny, miestni ju však vnímajú ako najkrajšiu po celý rok.

Ktorá dedina s vyše 700 obyvateľmi má galériu, poštu, čerpaciu stanicu, darčekový obchod, železiarstvo, všeobecného lekára a zubára, dvoje potravín, pohostinstvo, gril bar, naozaj luxusné multifunkčné ihrisko, veľkú dobre vybavenú školu a vyrovnaný rozpočet?

V Plaveckom Mikuláši toto všetko majú, pre miestnych je však dôležitejšia atmosféra, ktorá tam vládne.

Len málokde sa stáva, že nás pri príchode na obecnom úrade čakajú spoločne so starostom všetci zástupcovia organizácií fungujúcich v obci. Že počas prechádzky po dedine sa ľudia sami pristavia. A že sa chcú rozprávať, hoci sme ich bez ohlásenia vyrušili pri práci.

S trochou humoru by sa dalo povedať, že zmierlivá nálada tu panuje možno preto, lebo obec, ktorá je podľa internetového hlasovania tou „naj“ dedinou na Záhorí, v minulých šiestich volebných obdobiach viedli iba ženy.

Súčasný starosta Peter Válek je teda prvým mužským starostom po dvadsiatich štyroch rokoch a jeho protikandidátom vo voľbách bol tiež muž. Je členom Hasičského a záchranného zboru SR, momentálne mimo služby, a tiež včelárom a poľovníkom.

V obci žije od svojho narodenia už takmer 40 rokov. Aj on potvrdzuje, že v obci držia spolu a nemajú medzi sebou vážnejšie spory. Hoci si, ako praví Záhoráci, vedia povedať veci nahlas a jasne.

Ján Sivčo, ktorý je dobrovoľným hasičom v obci, pochádza z Humenného, v Plaveckom Mikuláši ho však prijali za svojho.
Ján Sivčo, ktorý je dobrovoľným hasičom v obci, pochádza z Humenného, v Plaveckom Mikuláši ho však prijali za svojho.
Zdroj: Miro Miklas

Ján Sivčo, ktorý zastupuje miestnych dobrovoľných hasičov a pochádza z Humenného, so smiechom konštatuje, že jeho prijali medzi seba po pätnástich rokoch.

„Začal som fotiť obecné akcie a potom ma už volali, aby som prišiel. Neoficiálne to však bolo, samozrejme, už v prvom roku.“

V obci žije 19 rokov a vôbec sa nečuduje tým, ktorí by v Plaveckom Mikuláši chceli bývať tiež.

„Minule tu bola jedna pani z inej obce a hovorí, že by tu veľmi chcela mať dom alebo aspoň chatu. Pýtam sa jej, ale prečo, veď bývate v okrese Malacky, tu je to všade podobné. A ona na to – lenže nikde nie je tak krásne ako tu v Mikuláši.“


Plavecký Mikuláš

Lokalizácia:okres Malacky, Bratislavský kraj

Prvá písomná zmienka: 1224

Počet obyvateľov: 736

Najstarší obyvateľ: žena, 95 rokov

Vývoj nezmestnanosti v okrese: 2013 - 7,22 %; 2014 - 7,43 %; 2015 - 5,94 %; 2016 - 7,43 %; 2017 - 2,98 %; 2018 - 2,89 %; 2019 (február) - 3,11 %


Hory a lyže

„Toto je najkrajšia časť malých Karpát, bez konkurencie,“ pritakáva mu Peter Kovár, predseda Poľovníckeho združenia Plavecký Mikuláš, a húfy turistov, ktoré prichádzajú do Plaveckého Mikuláša počas leta, mu dávajú za pravdu. Láka ich nádherná príroda, ktorá obklopuje dedinu.

Priamo nad obcou sa vypínajú majestátne skaly prírodnej rezervácie Kršlenica, ktoré sú v najvyššom stupni ochrany. Obec leží v dvoch dolinách – Mokrej a Suchej. V blízkosti je aj Malcova dolina s prameňom liečivej vody.

Starosta Peter Válek je prvým mužským starostom po 24 rokoch.
Starosta Peter Válek je prvým mužským starostom po 24 rokoch.
Zdroj: Miro Miklas

Dobrej a kvalitnej pitnej vody má obec naozaj dostatok a zásobuje ňou celé široké okolie. Paradoxne, možno práve preto ňou v lete miestni musia šetriť. Pramene sa nachádzajú v Mokrej doline a cez obec tečie aj potok Libuša.

Vyhľadávanými turistickými cieľmi sú jaskyne Deravá a Tmavá skala, kopce Holá hora, Drínová hora, Korlátka a Jelenia hora. Ľudia sa na túrach často zastavujú aj pri kamenných ruinách vyhoreného poľovníckeho kaštieľa Mon repos, vedľa ktorého stojí horáreň s erbom rodiny Pálffyovcov.

Nad futbalovým ihriskom sa vypína Chrastavá hora. Športovisko so šatňami, bufetom, umelým ihriskom a exteriérovými posilňovacími strojmi je obklopené vrchmi a je z neho krásny výhľad na celú obec.

„A keď tu pri zápase zakričíme gól, počuje to vo svojom dvore každý. Všetci vedia, aký je stav zápasu, hoci sú doma,“ smeje sa dlhoročný poslanec a predseda miestneho Športového klubu Záhorák Plavecký Mikuláš Ladislav Klíma.

Keďže je rodákom z Plaveckého Mikuláša, pridáva ozajstnú zaujímavosť o Chrastavej hore pokrytej skalami vykúkajúcimi zo zeme a stromami.

„Kedysi bola úplne holá, bez stromov. Až potom tam vyrástli náletové dreviny. Videl som článok z novín z roku 1937, kde sa o Chrastavej hore hovorilo ako o vyhlásenom lyžiarskom stredisku. Čiže tu v Mikuláši sa kedysi lyžovalo,“ usmieva sa.

Museli odísť

Ladislav Klíma podniká v obci už 20 rokov. Je stavebník a jeho firma sídli priamo na obecnom úrade. Keď sa však on sám chcel s manželkou, ktorá pochádza zo Žiliny, v Mikuláši osamostatniť, nemal kde postaviť dom. Na voľný stavebný pozemok musel totiž čakať 10 rokov. Mnohí jeho vrstovníci sa preto rozhodli z obce odísť.

„Kedysi tu sídlila policajná stanica a nákupné stredisko, Baťa tu mal svoju predajňu. Bola to klasická obmurovaná drevostavba, ako aj ostatné predajne z jeho siete. Aj autobusová zastávka sa volala Plavecký Mikuláš – obuv, tak to bolo zapísané v cestovných poriadkoch,“ spomína.

Ladislav Klíma vedie miestny športový kluba podniká v stavebníctve.
Ladislav Klíma vedie miestny športový kluba podniká v stavebníctve.
Zdroj: Miro Miklas

Keď však mocní tej doby rozhodli, že v Rohožníku postavia cementáreň, blízky Plavecký Mikuláš mal byť úpadkovou obcou odsúdenou na zánik.

„Pri sčítaní v roku 1969 tu žilo 1 367 obyvateľov. Zrazu sa tu však nesmelo stavať, za 20 rokov sa tu postavilo možno 20 domov a počet obyvateľov klesol na polovicu. Hrozilo, že obec postupne zanikne. Miestni teda súhlasili, popredali po kúskoch niektoré svoje polia obci, vznikli tam stavebné pozemky, a za posledných 20 rokov na nich vybudovali asi 60 domov,“ hovorí Ladislav Klíma o časti obce, kde sám žije a ktorú volajú „nový Mikuláš“.

Posledná etapa tejto výstavby sa práve chystá. Na obecných pozemkoch, ktoré budú onedlho na predaj, má vyrásť 35 nových domov. Cena pozemku je naozaj veľmi priaznivá, približne 18 000 eur za 8-árový pozemok v obci, ktorá leží hodinu jazdy autom od Bratislavy a polhodinu od Trnavy.

„Máme však dve podmienky. Žiadame, aby mal kupujúci trvalý pobyt alebo predpoklad trvalého pobytu v obci a stavať na pozemku musí začať do dvoch rokov,“ hovorí starosta Peter Válek. Dôvody sú jasné – chcú do obce prilákať mladé rodiny s deťmi, ktoré by tam skutočne chceli žiť, nie iba chalupárčiť.


Prečo sa obec volá Plavecký Mikuláš?

Názov Plavecký vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov (Plavcov), ktorí prišli na pozvanie vtedajšieho panovníka Belu IV. a ich úlohou bolo chrániť západné hranice Uhorska. Aj blízky Plavecký hrad sa v roku 1241 začína označovať v listinách ako Plawz a dediny pod hradom dostali prívlastok Plavecký. Druhá časť názvu Mikuláš mohla vzniknúť od mena niektorého z rodu Balážovcov, ktorí vlastnili majetky aj s hradom pomerne dlhý čas.


Kaplnku svätého Floriána si miestni postavili, lebo pôvodný kostol je ďaleko od centra obce.
Kaplnku svätého Floriána si miestni postavili, lebo pôvodný kostol je ďaleko od centra obce.
Zdroj: Miro Miklas

Škola s keramickou pecou

V budove miestnej školy, v ktorej areáli len nedávno vyrástlo krásne detské ihrisko, dnes sídli na poschodí základná škola a na prízemí škôlka. Tá má naplnenú kapacitu a chcú sa do nej dostať dokonca aj deti zo susedných obcí, horšie je to so základnou školou.

Škola má len prvý stupeň a momentálne ju navštevuje 18 detí, ktoré sa učia v dvoch spojených triedach. Prváci s tretiakmi, druháci so štvrtákmi. Podmienky však majú naozaj skvelé – škola je zrekonštruovaná, má vymenené okná aj sociálne zariadenia a navyše k nej patrí veľký dvor s dreveným altánkom a telocvičňa.

Angličtinu sa deti učia od prvého ročníka, majú počítačovú učebňu a najväčší bonus je, že mnohé chodia do školy len kúsok od domu. Celú školu zdobia naozaj krásne keramické výtvory detí. Majú tu totiž priestory na keramickú dielňu, v ktorej je hrnčiarsky kruh a dokonca vypaľovacia pec. Keramický krúžok vedie výtvarník, ktorý sa s manželkou a deťmi tiež do obce prisťahoval.

Uchováva históriu

To, čo obci naozaj chýba a čo tiež vyplýva z jej minulého statusu zánikovej obce, je kanalizácia.

„Vynášanie septikov je drahé a nepohodlné. V tomto období je podaná žiadosť na Environmentálny fond o dotáciu na vybudovanie kanalizácie, teda prepojenia s Plaveckým Petrom,“ hovorí Peter Válek o úlohách, ktoré sú pred ním.

Vlakové spojenie s obcou je tiež dnes už minulosťou. Po zrušení spojov v roku 2003 zostala na konci obce len schátraná opustená stanica a vytrhané zarastené koľajnice. Miestni sa dnes dopravujú najmä autami a autobusmi.

Väčšina miestnych pracuje vo Volkswagene či okolitých priemyselných parkoch. Vlaky zrejme chýbajú aj turistom, ktorí ich cez víkendy hojne využívali na návštevu obce. Teraz väčšinou parkujú autami na parkoviskách v obci a odtiaľ sa vydávajú na výlety. Miestni sa z ich návštev tešia a vďaka nim sa uživia aj niektoré prevádzky, ktoré by asi bez turistov v malej obci prežili len ťažko.

V miestnej základnej škole majú na keramickom krúžku deti k dispozícii hrnčiarsky kruh aj vypaľovaciu pec.
V miestnej základnej škole majú na keramickom krúžku deti k dispozícii hrnčiarsky kruh aj vypaľovaciu pec.
Zdroj: Miro Miklas

Katarína Mrkvová má v centre obce svoju darčekovú predajňu v malebnom domčeku, ktorý je vernou kópiou chalupy spred 130 rokov. „Ten pôvodný sme museli zhodiť, ale dali sme si postaviť presne taký istý,“ hovorí Katka, ktorá pochádza z bratislavskej Dúbravky a do obce sa vydala.

Vyštudovaná zdravotná sestra mnoho suvenírov vyrába ručne, má cit pre históriu a pôvodné veci. Nádherné pôvodné vyrezávané dvere, ktoré sa už nedali použiť, zrepasovali a používajú ich vnútri domu ako vešiak. V pántoch visí ich kópia, pôvodné sú i vnútorné dvere natreté na belaso.

Katarína má však aj inú zaujímavú záľubu. Mapuje históriu obce tak, že zbiera od miestnych rodinné historické fotografie a spolu s udalosťami, ktoré sa k nim viažu, ich uverejňuje na facebookovej stránke Plavecký Svätý Mikuláš.

„Veľmi ma to zaujíma a možno to je môj spôsob, ako sa zžiť s týmto prostredím,“ hovorí sympatická mladá žena a ukazuje nám nádherné historické fotografie z miestnych svadieb či portréty vyšnurovaných regrútov.

Práve koniec 2. svetovej vojny je však obdobím, ktoré zostáva čiernou kapitolou v dejinách obce. Vtedy, pred 74 rokmi, sa totiž odohrala katastrofa, ktorá mnohých obyvateľov Plaveckého Mikuláša poznačila na celý život.


Obec s dvomi kostolmi

Dedina existovala podľa záznamov už v roku 1224. Jednou z jej dominánt, ktorá sa objavuje na pohľadniciach i fotografiách, je krásny renesančný Kostol svätého Mikuláša s jednou loďou a barokovým oltárom umiestnený v prírode blízko obce. Pre väčšiu vzdialenosť od farského kostola si však miestni uprostred dediny v 18. storočí ešte vybudovali Kaplnku svätého Floriána a dnes navštevujú oba svätostánky.


Plavecký Mikuláš
Plavecký Mikuláš
Zdroj: Miro Miklas

Pochod smrti

Na veľkonočné sviatky 2. 4. 1945 sa zdalo, že obec je už oslobodená od fašistov. Červená armáda s partizánmi a členmi ilegálnej skupiny vyhnali nemecké vojsko ubytované v obci. Obyvatelia sa ešte nespamätali z ťažkej paľby, keď len o hodinu neskôr bolo znovu počuť dunenie a Nemci, ktorým prišli na pomoc tanky, znovu dobyli obec.

Fašisti, ktorým partizáni pri predchádzajúcich bojoch zastrelili ich majora, sa začali neľútostne mstiť na miestnom obyvateľstve. Okamžite podpálili niekoľko budov, začali rabovať domy a strieľať ľudí, ktorí vybiehali von. V priebehu niekoľkých minút zabili 13 miestnych obyvateľov vrátane 16-ročného Alberta Okruhlicu a 14-ročnej Helenky Báchorovej.

Ľudí, ktorým sa nepodarilo ujsť do hôr alebo ukryť, nahnali pred kostol. Všetci, ktorí tam stáli, vedeli, že ich plánujú povraždiť.

Dnes 85-ročná Jozefína Stachová mala vtedy 12 rokov. „Niesla som perinu, môj 2-ročný brat bol v kočíku. Rozdelili nás do radov po 10. Vedeli sme, že nás chcú postrieľať, čakali sme na smrť. Bolo to strašné.“

Sovietska armáda prenikala od Trnavy do Malých Karpát, Nemci nemali na masaker dosť času a o druhej hodine poobede vydali nový rozkaz. Všetkých ľudí začali hnať smerom na Plavecký Peter. Tam v poli oddelili ženy a deti od mužov.

„My sme teda strávili v poli noc a vrátili sa domov. Všade vládol chaos, veľa domov zhorelo, ľudia sa navzájom postrácali. A nevedeli sme, čo bude s naším otcom,“ hovorí Jozefína Stachová o tragickom dni.

Mužov, ktorých bolo 288, obvinili z partizánstva a ako vojnových zajatcov ich spojili so skupinou zajatých partizánov z Banskej Bystrice, sovietskych a rumunských vojakov do skupiny asi 1 000 mužov. Pod bodákmi museli pochodovať bez jedla smerom do Nemecka.

Katka Mrkvová predáva turistom i miestnym ľuďom darčekový tovar a mapuje históriu obce.
Katka Mrkvová predáva turistom i miestnym ľuďom darčekový tovar a mapuje históriu obce.
Zdroj: Miro Miklas

Vo Veľkých Pavloviciach v miestnom cukrovare nechali na prácu chlapcov do 16 rokov a mužov nad 60 rokov. Ostatných hnali pešo ďalej. Zbedačených zajatcov, z ktorých mnohí omdlievali od hladu, privliekli až ku koncentračnému táboru Mathausen, kde bolo uväznených 30 000 ľudí.

Tam sa na 10 dní zastavili a keďže bol tábor preplnený, pokračovali ďalej cez hory Rakúska až k Spital am Pass. Tam za ostnatým drôtom prežili koniec vojny 8. 5. 1945. Štyria až ôsmi zajatci z tisícčlenného šíku, ktorých Nemci zadržiavali dlhšie než mužov z Mikuláša, každý deň zomierali od hladu. Jedli trávu aj s korienkami a tých, ktorí upadli do bezvedomia, museli ostatní pochovať zaživa, hoci ešte dýchali.

Počas pochodu zahynuli ďalší traja muži z Plaveckého Mikuláša, ďalších 8 ľudí vrátane 12-ročného Ľubomíra Lenca zabili výbušniny, ktoré Nemci v obci zanechali. Obec Plavecký Mikuláš bola oslobodená 5. 4. 1945 Sovietskou armádou.

Mikulášska varecha

Miestni na svoju minulosť nezabúdajú a na rozdiel od vypáleného Ostrého Grúňa sa to prejavilo aj v nedávnych prezidentských voľbách. Z histórie obce si však radšej pripomínajú originálne folklórne zvyky – napríklad vyberanie mládeneckého, čo je svadobný zvyk typický len pre Mikuláš.

V obci pôsobí folklórna skupina Libuša a tiež Libuška, kde tancujú a spievajú aj deti. Pani Stachová zase spieva v ženskom speváckom súbore Mikulášanka.

Obec žije nielen tradíciami, ale i spoločenskými udalosťami, len vlani sa v nej uskutočnilo 20 rôznych akcií. Obľúbená je súťaž Mikulášska varecha vo varení guláša, fašiangová zábava Pochovávanie basy či bežecké preteky Malokarpatský kros, na ktorý prichádzajú stovky návštevníkov.

Plavecký Mikuláš je podľa internetovej ankety, ktorá sa každoročne vyhlasuje od roku 2012, už po siedmy raz NAJ obcou Záhoria. Pre miestnych je ňou však odjakživa.


Anketa

Igor Krist (60)

Žijem tu už 25 rokov, pochádzam z Bratislavy, moja žena je z Myjavy a rodičia boli z Orešian. Často sme chodili týmto smerom a tunajšie obce sa mi veľmi páčili. Rozhodol som sa teda, že budem žiť na vidieku a chodiť do Bratislavy, nie naopak. Kúpili sme dom v Mokrej doline, deti tu chodili na základnú školu. Je tu nádherná príroda a hoci som architekt, tu som začal maľovať aj obrazy a prevádzkujem malú galériu, ktorú otváram na vyžiadanie.

Milan Roman (65)

Najkrajší kút v šírom svete je v Plaveckom Mikuláši. Žil som 25 rokov v Bratislave, ale Mikuláš sa nedá zaplatiť ničím. Tu sa môžete s každým porozprávať, nie je to ako v meste, hoci v novom Mikuláši už veľmi ľudí nepoznám. Plavecký Mikuláš je zdrojom pitnej vody pre nás i pre Senicu, preto ma trápi, že nemáme kanalizáciu. Obávam sa, že voda sa takto môže kontaminovať.

Jana Válková (35)

Pochádzam z neďalekej obce Prievaly, do Plaveckého Mikuláša som sa vydala pred dvanástimi rokmi. Veľmi oceňujem tunajšiu školu, do ktorej chodia aj moje dve deti. Je skvelé, že ju v obci máme a je výborne vybavená. Je tam menej detí a učiteľky sa im aj preto môžu naplno venovať. Viem, že niektorí rodičia dávajú svoje deti inam, ale podľa mňa je skvelé mať v obci školu, aby deti aspoň v prvých rokoch školskej dochádzky nemuseli cestovať, mohli byť tu medzi kamarátmi a dostávať aj kvalitné vzdelanie.

Poslať emailom
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac