Z okna boeingu tureckých aerolínií pozorujem temnú priepasť pod nami, nikde ani svetielko. Veď je okolo jedenástej hodiny v&nbsp;noci a&nbsp;Afrika okrem hlavných miest už spí. Na oblohe žiari mesiac a&nbsp;ja si všimnem jeho odraz na vodnej hladine. Tu v&nbsp;púšti? –&nbsp;pýtam sa sama seba, pozerám na mapu letu a&nbsp;všetko je jasné. „Čadské jazero, tak už sme skoro na mieste! Vstávať a&nbsp;tešiť sa!“ volám na chrápajúce osadenstvo našej partie dobrodruhov. A&nbsp;keď poviem dobrodruhov, myslím skutočných dobrodruhov. To, čo nás čaká budúci takmer mesiac, je naozaj, ako sa hovorí, „far out of the comfort zone“ (ďaleko od komfortnej zóny).

Návštevu Čadu sme zvažovali dlho, ale stále sme dávali prednosť cestám do Sudánu, ktorý síce poznáme lepšie než miestni cestovatelia, ale stále je tam pár miest, ktoré sme nepoznali. Keď to potom v&nbsp;roku 2019 začalo škrípať a&nbsp;v&nbsp;roku 2022 dramaticky sa meniť, bolo potrebné vydať sa niekam inam. Nejako bez tej našej milovanej púšte, arabsko-afrického sveta a&nbsp;trošky adrenalínu nemôžeme byť. <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/reportaze/juhu-afriky-kde-zeny-nepoznaju-mydlo-vlasy-davaju-blato-hovadzi-tuk" target="_blank">Afriku</a> poznáme, chodíme tam pätnásť rokov, časť severnej Afriky sme prešli celú. Napríklad s&nbsp;„nebezpečným“ Sudánom máme bohaté skúsenosti a&nbsp;vieme, ako to s&nbsp;tou jeho zlou povesťou nakoniec je. Lenže Čad, to je trochu iná liga.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z FASCINUJÚCEJ AFRICKEJ KRAJINY NÁJDETE V GALÉRII

Nenájdete žiadne informácie (teda nenašli sme, keď sme sa na cestu v&nbsp;roku 2022 pripravovali), jediný veľmi strohý turistický sprievodca a&nbsp;mapa, ktoré sme našli, prišli poštou až zo Spojených štátov. A&nbsp;hovorí sa tam len po francúzsky, po arabsky alebo niektorým zo stovky miestnych dialektov. Prípravy boli náročné, tak sme to poňali trochu inak. S&nbsp;cestovaním do odľahlých oblastí púšte aj na niekoľko týždňov máme bohaté skúsenosti, a&nbsp;tak vieme, čo si so sebou vziať –&nbsp;predovšetkým z&nbsp;liekov a&nbsp;zo zdravotníckeho materiálu aj z&nbsp;osobných vecí. Dôležité sú pasy, peniaze a&nbsp;dokumenty, ostatné sa dá dokúpiť, a&nbsp;ak nie, človek sa bez toho zaobíde. Zvyšok sme nechali na náhodu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Je 10.&nbsp;február, v&nbsp;Norimbergu sa babušíme do rukavíc a&nbsp;šálov, je mínus desať stupňov Celzia, o&nbsp;pár hodín neskôr v&nbsp;noci dosadáme na pôdu letiska v&nbsp;hlavnom meste N’Djamena, kde hneď dostávame facku. Teplomer ukazuje 20&nbsp;stupňov Celzia. Ubytovávame sa v&nbsp;apartmáne, ktorý je našou základňou na všetky dni pobytu v&nbsp;tomto meste, majiteľ je nápomocný a&nbsp;hlavne –&nbsp;hovorí po anglicky. Vybrali sme dobrú štvrť, tú kresťanskú, takže sa tam veselo hrá a&nbsp;spieva, bary sú otvorené a&nbsp;v&nbsp;stánkoch a&nbsp;obchodoch sa dá kúpiť aj víno, aj whisky. Potrebujeme dobré pitie na privítanie a&nbsp;na oslavu štartu jednej z&nbsp;najdrsnejších výprav. Všetky predcestovné strachy a&nbsp;nervozita opadávajú, teda zatiaľ, aspoň v&nbsp;hlavnom meste.

Sme prakticky v&nbsp;centre diania kúsok od veľkého trhu, kúsok od rieky a&nbsp;prechodu do Kamerunu, kúsok od barov a&nbsp;pouličných reštaurácií, priamo medzi miestnymi. Pár dní trávime preskúmavaním okolia. Hlavné tepny štvrtí i&nbsp;mesta sú relatívne slušné asfaltky prepojené nespočetným množstvom ulíc, uličiek a&nbsp;chodníkov s&nbsp;nespevneným povrchom. Z&nbsp;prachu zvíreného prechádzajúcimi autami, motocyklami a&nbsp;povozmi ťahanými oslami vystupujú vysoké steny ako opona ukrývajúca príbeh rodiny pred zrakmi okoloidúcich.

Niektoré prizdobené zelenou predzáhradkou, okolo niektorých pobehujú kozy alebo sliepky. Trh nie je ďaleko, predajcovia so stánkami lemujúcimi asfaltku predávajú hlavne tvrdý alkohol, cigarety a&nbsp;vynikajúce chrumkavé francúzske bagety. Na priľahlom trhu sa predáva výborné a&nbsp;voňavé ovocie, skvelá zelenina, drogéria, oblečenie a&nbsp;doplnky. Aj keby vám chýbali sandále alebo slnečné okuliare, tam si ich môžete ľahko dokúpiť. No ceny už také africké nie sú.

Celkom tam však chýbajú po­uličné jedálne a&nbsp;kávové bary. Človek by si povedal, že to bude rovnaké alebo aspoň podobné ako v&nbsp;Sudáne, predsa len je to susedná krajina. Ale nie, podľa slov nášho sprievodcu na cestu púšťou v&nbsp;Čade nie je čajová ani kávová kultúra. Aj reštaurácie sú takou novinkou, ktorú do krajiny priniesli cudzinci zo Sudánu, z&nbsp;Mali, Nigérie alebo Kamerunu len nedávno. Čadčania sa nestravujú v&nbsp;meste, väčšinou jedia doma s&nbsp;rodinou, kávu veľmi nepijú, ale barov s&nbsp;pivom je všade dosť.

No nič, uspokojím sa s&nbsp;nejakým miestnym pivečkom. Dúfam, že bude aspoň chladené, je horúco ako v&nbsp;peci. S&nbsp;kropajami potu na čele ťahám celú partiu do miestnej putiky Marche snack. Miestni nechápu, čo sa deje, a&nbsp;hneď po precitnutí zo šoku nám pripravujú sedenie a&nbsp;lovia to najchladnejšie pivo z&nbsp;mrazničky. Sme hladní, a&nbsp;tak sa pýtame hostinskej, čo je v&nbsp;dnešnej ponuke. „Mám tu vyprážané baranie gule, dusené žalúdky a&nbsp;varenú ovčiu hlavu, k&nbsp;tomu je zelenina a&nbsp;fufu (kaša z&nbsp;ciroku, prosa alebo kasavy),“ hovorí. No neviem, zase asi až takí hladní nie sme, úctivo odmietame. Miestni sa idú od smiechu potrhať.

Odchádzame do odporúčanej reštaurácie Les délices d’Afrique, kde si dávame vyprážanú rybu a&nbsp;pečené kura so zeleninou a&nbsp;s&nbsp;ryžou alebo s&nbsp;batatmi a&nbsp;pivko. Áno, počujete dobre, pivko. Hoci je to neuveriteľné a&nbsp;nikomu by to zrejme ani nenapadlo, v&nbsp;Čade je hneď niekoľko pivovarov. Známy a&nbsp;najproduktívnejší Gala Brewery je na juhu v&nbsp;Moundou, kde varia najpopulárnejšie pivá krajiny.

Je tam mix ľudí rôznych národností, etník i&nbsp;náboženstiev. Čad je krajinou troch „s“ – Sahara, sahel a&nbsp;savana, na území 16-násobnej veľkosti Českej republiky stretnete viac ako 200&nbsp;etník a&nbsp;kmeňov. Hlavné mesto je v&nbsp;dress code „na pohodu“. Stretávame poloodhalené, ale aj celkom zahalené krásne Afričanky, mužov v&nbsp;nohaviciach a&nbsp;košeli alebo tričku, ale aj v&nbsp;galabiji a&nbsp;s&nbsp;tagiyou (akýmsi turbanom) na hlave. Je tam aj dosť pripitých mužov, ktorí z&nbsp;našej prítomnosti nie sú unesení, ale tvária sa skôr zdržanlivo. Zatiaľ mám zmiešané pocity. Človek nemá mať nikdy veľké očakávania, lepšie urobí, ak nechá situáciu plynúť.

Prichádza deň s&nbsp;veľkým D. Po čadskej púšti a&nbsp;národných parkoch sa nedá cestovať len tak. Musíte mať so sebou miestnu cestovnú agentúru alebo sprievodcu. Ten vybaví cestovné povolenie a&nbsp;potrebné formality. „Bonjour, je suis Alamin, votre guide (Dobré ráno, som Alamin, váš sprievodca),“ víta nás šéf tímu, ktorému sa zverujeme do rúk na nasledujúcich sedemnásť dní. „Ak niečo potrebujete alebo si chcete nakúpiť, tu v&nbsp;N’Djamene je posledná príležitosť, než vyjdeme do púšte,“ hovorí Alamin a&nbsp;my ešte bežíme na trh. Potom po otrasnej asfaltke mierime na jedno z&nbsp;najkrajších miest púšte –&nbsp;na náhornú plošinu Ennedi.

Najväčšia horúca al-sahra (arabský preklad pre púšť) sveta má mnoho tvárí, ktoré sa menia každú hodinu a&nbsp;s&nbsp;každým kilometrom. Môžete ísť len pár hodín a&nbsp;pevná hamada (kamenistá plošina) pod nohami sa premení na boriaci sa horúci piesok obrovských dún krajiny zvanej erg alebo sa zmení na obrovskú plochú náhornú plošinu pokrytú štrkom zvanú reg, medzi tým soľné pláne a&nbsp;vyschnuté korytá sezónnych riek, tak­zvané vádí. Drsná krajina zaberá 30&nbsp;percent povrchu Afriky. Tiahne sa zo západu cez najvyššie pohorie Mount Koussi (3&nbsp;415&nbsp;metrov) ležiace v&nbsp;čadskom Tibesti až na východ k&nbsp;Červenému moru.

Je to kráska, ktorú musíte rešpektovať. Ona je vládkyňa a&nbsp;my sme jej poddaní, ak ju neposlúchneme a&nbsp;neukážeme jej svoj rešpekt, dokáže byť krutá. Ak sa nesnažíte podmaniť si ju, daruje vám nádherné scenérie, pohľady berúce dych, chvíle slobody, neznáme poklady dávnych civilizácií, romantické západy slnka a&nbsp;tie najluxusnejšie nocľahy pod oblohou posiatou miliónmi hviezd a&nbsp;súhvezdí.

Starobylý pieskovcový Manhattan – Ennedi

Je súmrak a&nbsp;ja prechádzam jednou z&nbsp;najsurrealistickejších krajín na svete. Nado mnou sa týčia štíhle 50-metrové komíny skál, ktoré sa ťahajú do ďalekej púšte ako nejaký starobylý Manhattan. Plošina Ennedi sa rozprestiera v&nbsp;severovýchodnom rohu Čadu. Sú to impozantné pieskovcové masívy erodované vetrom a&nbsp;teplotnými zmenami do zaujímavých tvarov útesov, ihlanov, roklín a&nbsp;vádí. 

Napriek tomu, že je to <a rel="noopener" href="https://zivot.pluska.sk/vedeli-ste/je-sahara-najvacsia-pust-sveta" target="_blank">púšť</a>, na rozdiel od väčšiny púštnych území je vďaka pravidelným zrážkam jednou z&nbsp;najvhodnejších oblastí na osídlenie. Častejšie tam prší a&nbsp;vádí sa aj dvakrát ročne naplnia vodou. V&nbsp;niekoľkých gueltách vyviera spodná voda, a&nbsp;tak je voda dostupná pre stáda tiav, kôz, ale aj pre miestnu faunu prakticky po celý rok. V&nbsp;Guelta d’Archei žije posledná populácia saharských krokodílov (Crocodylus suchus). Napriek tomu, že sme priamo pri zdroji a&nbsp;vodou guelty sa brodíme, krokodíla ani stopy po ňom nemáme šťastie zahliadnuť. História osídlenia oblasti, ako napokon celej púšte, siaha niekoľko tisíc rokov do minulosti.

Po pôvodných obyvateľoch tam zostalo nespočetné množstvo pozostatkov vo forme skalných kresieb a&nbsp;rytín zvierat, dobytka a&nbsp;ľudí. V&nbsp;piesku sa povaľujú kúsky keramiky, ktorú obyvatelia kedysi vyrábali. Práve v&nbsp;Ennedi a&nbsp;Tibesti nájdeme jedny z&nbsp;najkrajších a&nbsp;najzachovalejších obrazcov. O&nbsp;ich zdokumentovanie sa koncom 50.&nbsp;rokov zaslúžil Gérard Bailloud, ktorý našiel viac ako 500&nbsp;miest. Kresby v&nbsp;jaskyniach, na previsoch a&nbsp;v&nbsp;zákutiach skál sú svedectvom o&nbsp;živote v&nbsp;púšti, ktorá kedysi dávno vyzerala úplne inak. Sahara bola rajom divých zvierat. Krajinu zásobovali vodou tečúce rieky. Na pláňach sa pásli stáda zebier, žiráf, slonov, antilop, žili tam kŕdle rôzneho vtáctva a&nbsp;predátory.

Zelené pláne posiate akáciami a&nbsp;ďalšou flórou sa postupom času menili, bujná vegetácia ustupovala uzurpujúcej horúcej klíme a&nbsp;horúcemu piesku, ubúdalo dažďov, až nakoniec dnešná púšť pohltila celý sever kontinentu. Premenu krajiny zachytávajú práve druhy kresieb z&nbsp;jednotlivých etáp osídlenia a&nbsp;vývoja, ktoré delíme do troch hlavných periód. Najstaršiu –&nbsp;archaickú, charakterizuje divá zver (v&nbsp;Ennedi) a&nbsp;postavy s&nbsp;okrúhlou hlavou (v&nbsp;Tibesti) z&nbsp;obdobia, keď bola Sahara divou zelenou krajinou. 

Nasleduje tak­zvané pastorálne obdobie s&nbsp;domácim dobytkom a&nbsp;pastiermi. Posledná perióda –&nbsp;„ťavia“, je práve v&nbsp;Čade odlišná od ostatných krajín jednak tým, že neoddeľuje éru koní a&nbsp;tiav či dromedárov, a&nbsp;zároveň tým, že najstaršie rytiny sú modernejšie, hoci pochádzajú z&nbsp;rovnakej doby –&nbsp;zhruba zo 4.&nbsp;až z&nbsp;5.&nbsp;storočia pred naším letopočtom. Bohatosť miestnych techník, štýlov a&nbsp;motívov robí galériu rozmanitou a&nbsp;jedinečnou.

O&nbsp;niekoľko desiatok kilometrov ďalej od Guelty d’Archei odbočujeme na východ. V&nbsp;obci dotankujeme naftu, Alamin platí poplatok 150-tisíc frankov miestnemu úradníkovi. Všade sa presúvajú pikapy Toyota Hilux dobre vybavené bazukami, náložami a&nbsp;kalašnikovmi, na korbe postáva niekoľko mladíkov vo vojenskej uniforme. Sú celkom fajn, aj keď to asi teraz znelo trochu divne, vítajú nás. Vyrážame z&nbsp;osady a&nbsp;zrazu nás stíha béžová toyota s&nbsp;namierenými kalašnikovmi a&nbsp;chlapcami v&nbsp;kuklách. Vraj sa musíme vrátiť, lebo sme sa nezaregistrovali u&nbsp;šéfa. To je na týchto krajinách otravné –&nbsp;neustále sa niekde treba registrovať, evidovať a&nbsp;byť pod kontrolou. Je pravda, že sme len pár kilometrov od hranice so Sudánom, presnejšie s&nbsp;Dárfúrom, a&nbsp;o&nbsp;pohybe milícií džandžavíd v&nbsp;tejto oblasti vieme.

Za dedinou, ako keď preskakujeme stránku v&nbsp;mape, sa trmácame cez kamene a&nbsp;skaliská nehostinnou krajinou. Povaľujú sa tam vystrieľané nábojnice, z&nbsp;ich veľkosti človeka zamrazí. O&nbsp;niekoľko kilometrov ďalej sa nám už naskytá príjemnejší pohľad do údolia Niola Doa s&nbsp;drobnou akáciou.

Zastavujeme sa pri plochom balvane, na ktorom sa pýšia nádherné rytiny. Videla som veľa petroglyfov a&nbsp;kresieb na mnohých miestach severnej i&nbsp;južnej Afriky, ale takéto ešte nie. Skupiny postáv v&nbsp;životnej a&nbsp;nadživotnej veľkosti s&nbsp;detailným dekorovaním. V&nbsp;tejto oblasti Ennedi sa zatiaľ vie o&nbsp;štyridsiatich miestach. Aj keď tam nachádzame aj jednotlivcov, väčšinou ide o&nbsp;osoby v&nbsp;skupinkách a&nbsp;v&nbsp;jednom štýle.

Na skok do Čadu: Za tie krásne výhľady to určite stálo

Výber pre vás

Na skok do Čadu: Za tie krásne výhľady to určite stálo

Súvisiace články

Dámske dobrodružstvo: Bergamo leží v tieni Milána, no práve to mu dodáva šarm a autentickosť

Dve malé kráľovstvá: Pri poznávaní Afriky nás zastavilo sneženie

Jeruzalem Európy: Sarajevo pre nás bolo počas putovania Balkánom pozitívnym prekvapením

Výber pre vás