Napriek neprajníkom ju londýnsky Morning Star po jej skone v nekrológu nazval „kráľovnou vedy 19. storočia“. Pozoruhodná žena, ktorá na školu nemala čas, podporovala právo žien na vzdelanie, obohatila o nové poznatky astronómiu i matematiku, napísala niekoľko odborných kníh. Ani to všetko nestačilo na to, aby sa vo svojej dobe mohla stať riadnou členkou britskej učenej Kráľovskej spoločnosti. Dnes je jej busta vo vestibule tejto inštitúcie.

Túžba po vzdelaní

Na svet prišla v menšom škótskom mestečku Jedburgh, ležiacom necelých desať kilometrov od hraníc s Anglickom. Otec sir William George Fairfax bol admirál námorníctva a matka Margaret sa venovala domácnosti a deťom. Porodila ich sedem, tri zomreli v detstve, Mary sa narodila ako druhá zo štyroch súrodencov, ktorí prežili. Napriek otcovmu šľachtickému titulu rodina žila v chudobe. Platy námorníckych dôstojníkov boli také nízke, že matka sa rozhodla o živobytie postarať pestovaním ovocia a zeleniny a chovom kráv. Popri práci na hospodárstve jej však nezostával čas na výchovu detí. Mary neskôr priznala, že v detstve sa sotva naučila čítať a písať, pretože buď pomáhala v domácnosti, alebo sa túlala vonku. V rokoch dospievania označila samu seba za „divoké stvorenie“. Rázny koniec jej túlaniu spravil otec.

Po návrate z jednej z námorných ciest zistil, že Mary má problém s písaním a vie len čo-to prečítať z Biblie. Nepatril k liberálom, ktorí by podporovali štúdium žien, no aj tak sa rozhodol vziať dcérino vzdelávanie do vlastných rúk. Bol presvedčený, že dievčatá by mali vedieť dobre čítať, písať a počítať, aby po vydaji v domácnosti mohli viesť účty. Po otcovej domácej výučbe rodičia poslali desaťročnú Mary na rok do internátnej školy. V nej nielenže získala základy matematiky a zdokonalila sa v čítaní, venovala sa aj anglickej a francúzskej gramatike. Po návrate domov matka nesúhlasila s jej ďalším vzdelávaním a trvala na plnení domácich povinností.

Mary však učarovala otcova rozsiahla knižnica, a keď mala čo i len chvíľu voľna, ponorila sa do čítania. To zasa prekážalo tete Janet, príbuznej z otcovej strany, ktorá žila v ich rodine a neustále podpichovala jej matku, prečo jej to nezakáže. „Nechápem, načo to dievča márni čas čítaním. Nikdy nedokáže toľko, ako keby bola muž.“ Podľa nej sa mala naučiť viesť domácnosť, ručné práce, veci, ktoré sa jej zídu v manželstve. Jej časté zlomyseľné poznámky našli ohlas u Margaret Fairfaxovej, a tak rodičia poslali Mary do vidieckej školy, aby sa naučila vyšívať, šiť, danosti potrebné pre budúcu matku rodiny. Mary bola pobúrená, že rodičia dali na tetine slová, a neskôr povedala: „Ak žena túži po vzdelaní, mala by mať právo získať ho rovnako ako muž. V škole učiteľom stačilo, že dievčatá vedeli čítať Bibliu. Iba niektoré sa naučili aj písať. Považovala som to za nespravodlivé.“

Pokračovanie na ďalšej strane...