Zberatelia kuriozít na portrétoch Pavla Országha Hviezdoslava, dostupných v digitalizovanej Slovenskej národnej knižnici (SNK), rátajú básnikove mašle. Vari má ozaj vždy inú? Svetlú, károvanú, bez vzoru, tmavšiu so vzorom, inokedy väčšiu či menšiu. V bodkovanej v novembri presne pred sto rokmi umelca pochovali.

Historický cintorín v Dolnom Kubíne, hoci v susedstve autobusovej stanice, pôsobí tajuplne. Návštevníka vedú k pietnym miestam osobností smerovníky. Aj k autorovi textu štátnej hymny Jankovi Matúškovi. Už z diaľky vidieť v mramore vytesané: „Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú.“ Obďaleč? Mohutný mramorový kváder – hrob Pavla Országha Hviezdoslava. Súčasťou pietneho miesta sú dve skulptúry.

Hviezdoslavove sochy

Na dohľad historickej budovy Slovenského národného divadla (SND) zdobí námestie od roku 1937 socha sediaceho básnika. Filmový záznam zo slávnostného odhalenia pomníka za prítomnosti asi 20-tisíc ľudí – verejnosti i rôznych organizácií, samospráv a exekutívy, je dokumentom doby. Reční exminister Vavro Šrobár. Na priečelí SND, čuduj sa svete, dvojjazyčne Mestské divadlo a Stadtteater. Bez sediaceho zadumaného literáta v nadživotnej veľkosti si život v hlavnom meste nevedno predstaviť.

V Dolnom Kubíne, kde žil a tvoril až do smrti, obklopujú pôsobivú básnikovu sochu košaté listnáče. Stojí pred historickou budovou Čaplovičovej knižnice, kde je od novembra 1954 najstaršie literárne múzeum na Slovensku. „Expozícia múzea je venovaná životu a dielu jedného z najvýznamnejších slovenských autorov. Okrem textového a obrazového materiálu zaujmú originálne osobné veci a pamiatky z jeho pozostalosti. V najplodnejšom tvorivom období v Námestove na hornej Orave napísal svoje najznámejšie lyrické a epické diela. Oravský región básnikovmu dielu nepochybne vtlačil nenapodobiteľnú pečať originality,“ myslí si riaditeľka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava Mária Jagnešáková. Každá generácia má svojich generačných básnikov, spisovateľov. Azda iba jedného recitujú skoro všetky. Preto sa Hviezdoslav ocitol v ankete o najvýznamnejšieho spisovateľa na samom špici? Umeleckým menom Hviezdoslav prvýkrát podpísal v roku 1877 nekrológ za zosnulým Viliamom Paulinym-Tóthom. Splnil si tak sen z detstva. Drobný chudorľavý päťročný Paľko s otcom pri chystaní dreva na vzdialenej lúke strávil jasnú letnú noc. V ušiach mu zneli otcove slová o tajomných viditeľných hviezdach a nekonečných nebeských diaľavách. Otec iste netušil, že raz po básnikovi pomenujú planétku číslo 3980.

Neskôr písal Hviezdoslav iba po slovensky. Toto je napríklad pohľadnica manželke.
Zdroj: Archív NMH

U bohatého strýka

Paľka Országha už odmala sprevádzali knižky. Aj v Miškovci na Dolnej zemi u bohatého strýka, kde sa zdržal iba krátko na vakáciách, mal pre seba bohatú knižnicu. Kníh, neslovenských síce, bolo neúrekom. Ale v septembri 1865 ujo, podľa Pavla lakomý, „striezlivý“, náhle umrel. „Do školy som chodieval rád a učil som sa ľahko, pilne, usiloval som sa o prvenstvo, učitelia ma radi mali, trestať ma nebolo príčiny, bo som kázeň vždy zachovával i voči spolužiakom,“ spomínal neskôr. V Kežmarku na maďarskom lýceu azda stretol zlých kamarátov? „Dvakrát prišiel neskôr z prázdnin, raz sa opil, potom pobil,“ hovorí zápis v čiernej knihe školy. Skončil v školskom väzení. Prvé verše nenapísal po slovensky. „Maďarská škola ma celkom pomýlila na mysli, pod čím rozumiem, že som po maďarsky i myslel a prekladal, aj keď som písal po slovensky.“

Na právach v Prešove sa už musel zdokonaľovať v slovenčine. Veď jurista Országh mal komunikovať hlavne po slovensky. V roku 1875 zložil v Budapešti advokátske skúšky. Do Dolného Kubína sa z Námestova presťahoval neskôr. V administratívnom centre Oravy sa venoval od roku 1904 iba literárnej tvorbe. Hájnikovu ženu, lyricko-epickú kompozíciu s pätnástimi kapitolami, však napísal ako skúsený advokát, znalý pomerov a oravských reálií.Ľubomír Feldek, básnikov obdivovateľ, „krimi­epos“ zmodernizoval a Činohra SND novú verziu starého príbehu uviedla pod názvom Horor v horárni v sezóne 2002/2003. „V správe Oravského múzea je aj hájovňa pod Babou horou v Oravskej Polhore. Približuje známe dielo od vzniku prvého vydania až po odraz vo výtvarnom, v divadelnom a vo filmovom umení. ajmä letných sezónach nás teší rastúci záujem o expozíciu zo strany našich i zahraničných návštevníkov,“ dodáva M. Jagnešáková.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia