Tam, kde by zovrelo hrdlo nejednému smelému chalanovi, posúvajú hranice strachu a snívajú svoj veľký sen. Uvidíme raz niektorú z mladých skokaniek na lyžiach pod olympijskými kruhmi?

Na oblohe sa zbierajú čierne mraky, špeciálny zelený „koberec“ kropí čoraz hustejší dážď. Pre práve prítomných v skokanskom areáli Žlté piesky v Banskej Bystrici vcelku dobrá správa, aspoň nemusia umelý povrch polievať vodou.

Je zaujímavé sledovať, ako deťúrence poctivo šliapu strmými schodíkmi hore na mostík a potom fičia dole. Rýchly nájazd, let vzduchom, dopad na doskočisko a dojazd po mokrej tráve až k rodičom a trénerom, aby svoj pokus náležite zhodnotili.

Nádeje zo SKI Clubu Selce, ŠKL Banská Bystrica a Klubu priateľov skoku na lyžiach Banská Bystrica sa tu stretávajú počas tréningov a zároveň medzi sebou súperia na pretekoch. Je tu združených približne 40 detí, pričom tretinu z nich tvoria dievčatá, s ktorými si túto náročnú a rešpekt budiacu disciplínu (na zimnej olympiáde mali ženy premiéru až v roku 2014 v Soči) stále nezvykneme spájať.

Dievčenská skokanská „úderka“ so svojimi trénermi. Zľava: Peter Seget, Lucia Sirági, Alica Michalová, Lea Michalová, Kira Kapustíková, Tamara Mesíková, Ján Mesík. Chýba tréner Igor Pohle.
Dievčenská skokanská „úderka“ so svojimi trénermi. Zľava: Peter Seget, Lucia Sirági, Alica Michalová, Lea Michalová, Kira Kapustíková, Tamara Mesíková, Ján Mesík. Chýba tréner Igor Pohle.
Zdroj: Ján Miškovič

Predstavujú už druhú generáciu nežného pohlavia v týchto kluboch a skoky na lyžiach u nich zvíťazili napriek silnej konkurencii iných športových aktivít v krajskom meste. Väčšinou má k tomuto športu vzťah niekto z ich rodiny, ale rozprávali sme sa napríklad aj s maminou, ktorej dcére učarovali skoky v televízii.

Márne ju odhovárala, že je to chlapská záležitosť. Keď zbadala na mostíku aj ženy, nebolo už ďalších argumentov a najbližšia cesta nadšenej dievčiny viedla na Žlté Piesky. Ako sme sa mohli sami presvedčiť, elán ju zatiaľ neopustil.

Vstávanie z popola

Šport, ktorý sa vo federálnych časoch tešil obrovskému diváckemu záujmu, sa po rozdelení republiky dostal na Slovensku až k hranici zániku. Z banskobystrickej Dukly odišli všetci českí reprezentanti, neskôr v tomto vojenskom klube skoky na lyžiach definitívne zanikli.

Z viacerých mostíkov v meste a okolí zostalo iba torzo. Smutnému osudu neušiel napokon ani areál na Králikoch, ktorý dnes taktiež pustne a nahlodáva ho zub času. Bez potrebných financií nastal vážny problém aj pri výchove skokanských talentov.

„Mladých nemal kto viesť, keďže trénerom ponúkali len slabé učiteľské platy. Ja sám som sa deťom venoval sedem rokov úplne zadarmo,“ spomína skúsený tréner a funkcionár Ján Tánczos.

Skúsený tréner a funkcionár Ján Tánczos prešiel od najlepších českých a slovenských skokanov 
k deťom, z ktorých sa snaží vychovať budúcich reprezentantov.
Skúsený tréner a funkcionár Ján Tánczos prešiel od najlepších českých a slovenských skokanov 
k deťom, z ktorých sa snaží vychovať budúcich reprezentantov.
Zdroj: Ján Miškovič

Niekdajší kouč federálnej reprezentácie (dnes koordinátor skokanského lyžovania a predseda skokanského úseku Slovenskej lyžiarskej asociácie) viedol ešte aj po rozdelení Československa spoločný tím, s ktorým vybojoval bronz na zimnej olympiáde v Albertville v roku 1992 a o rok neskôr strieborné medaily na majstrovstvách sveta vo Falune. Neskôr prevzal slovenskú reprezentáciu, české národné družstvo seniorov a juniorov.

Po návrate na Slovensko v roku 2009 sa presunul na banskobystrické športové gymnázium a spolu s ďalšími kolegami rozbehol športovú prípravu detí v skokanskom areáli Žlté piesky. V zrekonštruovanom športovom stánku využívajú tri mostíky HS (kritický bod) 19, HS 38 a HS 64. Na umelom povrchu tu deti trénujú len do prvého snehu, na zimnú sezónu sa presúvajú do Seliec.

S dievčatami je to zložitejšie

Úlohou týchto klubov je priviesť mladých skokanov k juniorským majstrovstvám sveta, kde sa skáče zo sedemdesiatmetrových mostíkov. Aby z nich boli schopní skočiť, treba približne päť rokov tréningu a pretekania. V zabezpečení ich prípravy pomáha aj Medzinárodná lyžiarska federácia (FIS), ktorá okrem finančnej podpory doskočiska v areáli Žlté piesky hradí každoročne dva letné a jeden zimný kemp.

Mladí Slováci sa zúčastňujú štvordielnej série medzinárodných letných pretekov Lotos Cup aj domácej ligy taktiež so štyrmi pretekmi, či národných pretekov v Poľsku, Českej republike alebo Maďarsku. Dievčatá z Banskej Bystrice a Seliec sa na nich držia vcelku úspešne, nepatria medzi najslabšie.

V tréningu sa zdokonaľujú v rýchlosti, dynamike a všestrannej obratnosti, lebo skokan pracuje s celým telom a potrebuje ho zosynchronizovať vo vysokej nájazdovej rýchlosti. Na to, aby podal výkon a dokázal sa zlepšovať, však treba aj psychickú odolnosť.

„Ukazuje sa to vtedy, keď deti prechádzajú na väčšie mostíky. Tam sa láme chlieb a veľa z nich končí. Buď neskočia vôbec, alebo s prílišným strachom a zistia, že to nezvládnu. Keď prichádza podľa nás trénerov ten čas, keď sú už mladí skokani či skokanky zrelí na väčší mostík, nepresviedčame ich nasilu, ale nadhodíme napríklad – dnes je pekné počasie, môžeš skúsiť. Ostatné je už na nich,“ vysvetľuje Ján Tánczos, ktorý šéfuje aj banskobystrickému Klubu priateľov skoku na lyžiach.

Práca s dievčatami je podľa neho zložitejšia ako s chlapcami. „Sú citlivejšie, menej odvážne, nevedia zo seba toľko odovzdať. Dotlačiť ich napríklad k tomu, aby skočili salto, býva veľký problém. Chýba im akési vnútorné chcenie,“ dodáva. Vo veci ďalšej perspektívy súčasnej nastupujúcej generácie preto hovorí veľmi opatrne.

Pre tých najmenších, ktorí sa ešte len pripravujú na mostíky, slúži 
takzvaný šuplík.
Pre tých najmenších, ktorí sa ešte len pripravujú na mostíky, slúži 
takzvaný šuplík.
Zdroj: Ján Miškovič

„Tieto dievčatá majú výhodu v tom, že im ich predchodkyne Viktória Šidlová, Natália Hanková a Nina Bezúchová vyšliapali cestu. Tá, ktorá vedie medzi najlepšie pretekárky na svete, je však ešte nesmierne dlhá a náročná,“ pripomína.

Po zvládnutí stometrového mostíka sa musí skokanka prebojovať a následne bodovať (minimálne z 30. miesta) v pretekoch FIS Cup, v Kontinentálnom a napokon vo Svetovom pohári.

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Populárne články
Kráľovná nešetrí len na personále.

Legendy o skúpej Alžbete II.: Hladným sa do paláca chodiť nevypláca, takto hostia návštevy!

S víťazom Tour de France 2019 Eganom Bernalom.

Netradičná záľuba šoféra z Nitry: Juraj si dopisuje s cyklistickými tímami z celého sveta

Čipsy sa prvýkrát  v obchodoch začali predávať v roku 1895 v Clevelande.

Vznikla z nehody a náhody: Na pochúťku čakali v radoch boháči aj senátori!

Lenka Beňová priznala, že po Robovej smrti sa borila nielen so stratou milovaného muža, ale aj so zdravotnými problémami, ktoré sa objavili po strese.

Spoveď partnerky moderátora a politika Beňa: Čo je na živote bez Roba najťažšie?

Volocopter by mohol slúžiť ako taxík budúcnosti.

V Singapure predstavili taxík budúcnosti: Poradí si so vzdialenosťou aj zápchami

Vedeli ste

Vedia aj slony skákať?

Zobraziť viac
Diskusia