Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Vo zvolenskom teráriu zameranom na plazy sa oplatí upriamiť pozornosť nielen na samotné živočíchy a&nbsp;originálny archaický interiér, ale aj na samotných návštevníkov. Pozerať sa na nich je celkom zábavné. Tí, ktorí nemajú problém omotať si pytóna okolo krku alebo nechať tarantulu skúmať im ruku, posmeľujú tých, ktorí postávajú obďaleč s&nbsp;otvorenými ústami a&nbsp;tvárou skrivenou strachom. A&nbsp;deti? Tie sú nadšené. Okrem nevšedného zážitku sa totiž o&nbsp;vzácnych exotických živočíchoch často aj niečo zaujímavé dozvedia a&nbsp;budujú si k&nbsp;nim vzťah. Presne o&nbsp;to zakladateľom jedinečnej kontaktnej zoo ide.

Rodák zo severomoravského Havířova David Danihel žil trinásť rokov v&nbsp;Spojenom kráľovstve, kde založil biznis s&nbsp;predajom plazov spojený s&nbsp;výrobou bioaktívnych (prírodných) terárií. „Keď sme prišli po brexite do Zvolena, odkiaľ je moja manželka, a&nbsp;narodilo sa nám druhé dieťa, rozhodli sme sa ostať, lebo aj mne sa toto mesto páči. Asi dva roky som ešte predával teráriá, popritom som sa zoznámil s&nbsp;rôznymi chovateľmi. Napokon som sa dohodol so súčasným spolumajiteľom Petrom Belkom a&nbsp;ešte s&nbsp;jedným partnerom, že skúsime otvoriť malú kontaktnú zoo s&nbsp;plazmi,“ spomína na začiatok odvážnej misie v&nbsp;čase pandémie koronavírusu. S&nbsp;prvými jedovatými hadmi, chameleónmi, pavúkmi a&nbsp;ďalšími živočíchmi dovezenými zo zahraničia začínali na tridsiatich štvorcových metroch na treťom poschodí industriálnej budovy na jednom zo zvolenských sídlisk. „Od začiatku chodilo dosť ľudí, samozrejme, v&nbsp;rámci vtedajších pravidiel s&nbsp;obmedzeným počtom návštevníkov. Boli tu školy, škôlky aj deti s&nbsp;postihnutím. A&nbsp;keďže v&nbsp;budove nebol výťah, ťahali sme ich hore po schodoch,“ opisuje pomerne dobrodružné začiatky.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIESTA, KDE MOŽNO ODBÚRAŤ SVOJ STRACH, NÁJDETE V GALÉRII

Keďže chceli rozšíriť ponuku zvierat napríklad aj o&nbsp;ryby, ktorých akváriá by hmotnostne presahovali kapacity vtedajších priestorov, kontaktná zoo sa presťahovala do budovy na Ulici Jozefa Cígera Hronského v&nbsp;blízkosti centra mesta. Jej interiér je dizajnovo ladený do darwinovského štýlu z&nbsp;konca 19. storočia, na ktorom si dal majiteľ naozaj záležať. „Je bez moderných technológií, ktoré do zoo podľa mňa nepatria, lebo stresujú zvieratá. Stavili sme na starožitnosti a&nbsp;artefakty, ktoré sme si priviezli z&nbsp;cestovania po svete. Každý predmet tu má svoj príbeh a&nbsp;každý návštevník si môže nájsť to svoje,“ opisuje David Danihel priestor, ktorý je k&nbsp;dispozícii bez rezervácie a&nbsp;v&nbsp;ktorom sa návštevníkom venujú štyria skúsení inštruktori. Neustále ho dotvárajú a&nbsp;predovšetkým obohacujú o&nbsp;nové živočíchy. Sú tam kontaktné plazy pre začiatočníkov, kde je isté, že pri správnej manipulácii neuhryznú – či už malé užovky, mláďatá veľhada, gekony, či chameleóny. Jeden z&nbsp;nich je aj v&nbsp;logu zoo, aby už na prvý pohľad nestrašila.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Záujemcom sú k&nbsp;dispozícii aj veľké pavúky. Neublížia, hoci treba dodržiavať isté pravidlá. „Takto sa snažíme prekonávať bariéry strachu u&nbsp;ľudí, ktorí majú pred plazmi či pavúkmi rešpekt a&nbsp;boja sa ich,“ hovorí David Danihel. „Niekedy sa návštevníci delia na tých, čo sa boja len pavúkov alebo len hadov, v&nbsp;konečnom dôsledku však nakoniec v&nbsp;80&nbsp;percentách chytia do ruky všetko, vidiac, že nehrozí nebezpečenstvo,“ dodáva. Chlapi, ale aj odvážnejšie ženy vybavené rukavicami si môžu poťažkať aj malého kajmana. Iné je to, samozrejme, pri teráriách oblepených čierno-žltou páskou, od ktorých treba mať bezpečný odstup. V&nbsp;miestnosti s&nbsp;jedovatými hadmi sú mimoriadne toxické jedince, ktoré by človeka dokázali usmrtiť vo veľmi krátkom čase. My sme mali vďaka majiteľovi terária vzácnu príležitosť presvedčiť sa, ako reaguje na vyrušenie pľujúca kobra siamská a&nbsp;kobra indická. Tá je skutočne veľmi rýchla a&nbsp;rovnako rýchlo sa dokáže rozčertiť. „Keďže na to mám osvedčenie, s&nbsp;jedovatými hadmi manipulujem iba ja, a&nbsp;to v&nbsp;striktne vymedzených časoch, väčšinou po uzavretí zoo. Pri ich kŕmení, ktoré je aj súčasťou nočných prehliadok, stoja návštevníci v&nbsp;bezpečnej zóne a&nbsp;bez prítomnosti detí,“ dodáva.

Hoci aj ona budí značný rešpekt a&nbsp;bez väčších problémov&nbsp; prehltne človeka do výšky 150 centimetrov, odvážnejší návštevníci môžu na vlastnej koži okúsiť obrovskú silu jej tela. Samica pytóna mriežkovaného Héra je s&nbsp;dĺžkou vyše šesť metrov a&nbsp;hmotnosťou vyše 60 kíl najväčším hadom chovaným na Slovensku. „Kŕmime ju stredne veľkými kozami, podotýkam, že vopred humánne usmrtenými, a&nbsp;každú prvú sobotu v&nbsp;mesiaci je Héra k&nbsp;dispozícii na kontakt s&nbsp;verejnosťou. Traja chlapi ju držíme, a&nbsp;kto chce, tomu ju dáme na ramená,“ približuje Dávid Danihel jedinečné predstavenie. Pýtame sa, či Héra nie je po vybratí z&nbsp;terária mrzutá, ale hadom vraj takýto kontakt s&nbsp;ľuďmi vôbec neprekáža. „Rady sa natiahnu, navyše nemajú pamäť a&nbsp;počujú minimálne, takže im nevadí ani krik,“ vysvetľuje. Plazy zo zvolenskej zoo však poslúžia aj inak než na pohľad či na dotyk. Dôkazom je umelecký projekt v&nbsp;podobe akéhosi kurzu fotenia, keď sú modelmi samotné zvieratá. Deti ich zasa môžu maľovať farbami za odbornej asistencie, pracujú aj s&nbsp;keramikou.

Mimoriadne zaujímavou, ba až raritnou časťou živej expozície sú ryby z&nbsp;kategórie takzvaných monster fish či už pirane, alebo piraje – najväčší druh piraní dorastajúci do dĺžky až 60 centimetrov. Zatiaľ osamoteného jedinca, ktorý pláva vo zvolenskom akváriu, priviezli z&nbsp;Peru a&nbsp;časom by chceli rozšíriť chov tohto vzácneho druhu na desať kusov. Jedným z&nbsp;členov osadenstva kontaktnej zoo je tigria ryba goliath z&nbsp;Konga, momentálne jediná na území Slovenskej aj Českej republiky. „Patrí medzi najobávanejšie ryby na svete, veľa sa o&nbsp;nich nevie. U&nbsp;nás sa jej však darí a&nbsp;pekne rastie,“ hovorí David Danihel. Návštevníci môžu obdivovať aj aligátoriu rybu – najstarší zaznamenaný druh ryby na našej planéte z&nbsp;obdobia pred sto miliónmi rokov dodnes žijúci v&nbsp;Mississippi, dorastá až do troch metrov.

Aj keď ich na začiatku od plánu založiť kontaktnú zoo s&nbsp;plazmi mnohí odrádzali, čas ukázal, že takýto projekt môže fungovať. Dnes už majitelia hovoria o&nbsp;jej rozšírení, pričom takmer za dverami čaká nejedno doslova obrovské prekvapenie. „Pokiaľ sa dopracujeme k&nbsp;vlastným priestorom, ideálne po odkúpení domu, v&nbsp;ktorom momentálne sídlime, môžeme sa posunúť aj k&nbsp;veľkým krokodílom. Konkrétne morským až s&nbsp;osemmetrovou dĺžkou a&nbsp;americkým, dorastajúcim do štyroch metrov. Niektoré kusy máme v&nbsp;zahraničí, niečo je už rezervované z&nbsp;krokodílej zoo v&nbsp;českom Protivíne. Všetko, samozrejme, podlieha výrazným stavebným úpravám, ale verím, že ešte tento rok sa veci pohnú dopredu,“ približuje ambiciózne plány šéf terária. To funguje aj ako záchranné centrum pre nechcené, premnožené či nájdené plazy, obojživelníky, hmyz a&nbsp;akváriové ryby.