Čas sa zastavil

Po skončení druhej svetovej vojny sa v roku 1947 rozhodla pre cestu do Európy. Argentína sa v tomto svetovom konflikte zdráhala podporiť Spojencov a udržiavala aj diplomatické vzťahy s Nemeckom. Argentínski vojaci zasa obdivovali taliansky fašizmus. Cestou po Európe mala Eva pomôcť odstrániť tento nelichotivý biľag a pomôcť zapojiť sa Argentíne do svetových štruktúr. V Španielsku ju vcelku priateľsky prijal generál Franco a nádejal sa, že pomôže jeho krajine vymaniť sa z medzinárodnej izolácie. V Taliansku verejnosť protestovala proti jej návšteve, v Paríži vo veľkom nakupovala, vo Švajčiarsku niekto zaútočil na jej auto a vo Veľkej Británii ju kráľ odmietol prijať. Európska misia tak mala pachuť neúspechu. Jej popularitu doma to nijako neohrozilo.

V roku 1951 sa blížili prezidentské voľby a najmä odbory ju presviedčali, aby kandidovala za viceprezidentku. V argentínskych uliciach tento návrh podporilo dva milióny jej prívržencov. Eva Perónová odmietla, možno ju odradil masívny odpor politických elít alebo jej podlomené zdravie. V tom čase boli na nej už viditeľné známky ťažkej choroby. Prejavila sa u nej rakovina krčka maternice, na ktorú sa liečila i jej matka. Tá však, na rozdiel od dcéry, podstúpila operáciu včas a prežila. Eva pri pracovnom nasadení nádor ignorovala. Keď sa rozhodla začať s liečbou, bolo už neskoro. Vtedy tisíce ľudí ponúkali svoj život, ak by jej to mohlo aspoň nejako pomôcť. A mysleli to vážne, oni ju skutočne milovali.

Ich Evita sa nemienila vzdať, v novembri 1951 sa podrobila náročnej operácii. No keď ju pri verejných vystúpeniach musel podopierať Juan Perón, začiatkom júla 1952 sa stiahla do súk­romia. Zomrela 26. júla. Mnohí ľudia v krajine vtedy na svojich hodinách zastavili ručičky. Pre nich po jej skone začal čas plynúť inak. Ani po smrti nenašla Eva pokoj. Jej nabalzamované telo, ktoré bolo vystavené na verejnosti, v roku 1955 vojaci odstránili, aby zabránili vzniku pútnického miesta. Následne putovalo po rôznych buenosaireských bytoch a skladoch. Potom ho jej prívrženci tajne previezli do Talianska a v rakve uložili na jednom z milánskych cintorínov. Až začiatkom 70. rokov 20. storočia, keď sa Juan Perón dostal opäť k moci, previezli jej ostatky do skromnej hrobky na cintoríne La Recoleta v Buenos Aires, kde sú pochované významné argentínske osobnosti. Každý deň pri Evinom hrobe ľudia zapaľujú sviečky a prinášajú kvety.