Pomoc núdznym

Po príchode Perónovcov do prezidentského paláca to Eva nemala jednoduché. Bulvárne médiá začali vyťahovať o nej „zaručené informácie“, že po príchode do metropoly sa živila prostitúciou. Dôkazy o tom sa však nikde nikdy nenašli. V očiach oligarchov bola zasa nevzdelané chudobné dievča a nenávidela všetkých, ktorí ju prevyšovali. Vyše sto rokov sa dodržiavala tradícia, že prvá dáma Argentíny bola vždy predsedníčkou Dobročinnej spoločnosti. V nej sa s manželkami boháčov venovala charitatívnej činnosti. Dámy z vysokej spoločnosti odmietli Evu uviesť do tejto funkcie s tým, že je na taký post príliš mladá. Ona to vyriešila radikálne. Spoločnosť zrušila a nahradila ju vlastnou Nadáciou Evy Perónovej.

Dobročinnosť poňala na inom princípe, po svojom. Poznala potreby chudobných ľudí a dovtedajšie rozdávanie malých súm núdznym pokladala za kratochvíľu bohatých žien. Luxus a pohodlie chcela dopriať aj nemajetným. Na jej popud vznikli v Buenos Aires Prechodné domovy. Nachádzali sa v domoch po oligarchoch, boli kompletne zariadené, a útočisko v nich našli mladé ženy, ktoré prichádzali do hlavného mesta z vidieka. Eva ich chcela uchrániť pred ťažkými začiatkami, aké zažila ona. Jej nadačná činnosť mala rozsiahly záber: zaoberala sa výstavbou zdravotníckych stredísk, sociálnych zariadení, nových škôl, prideľovala štipendiá, organizovala prázdninové pobyty a spoločenské akcie pre mládež.

Prostredníctvom nadácie stavali sociálne byty, tým málo majetným, ktorí sa rozhodli postaviť si obydlie sami, na stavbu finančne prispievala. Do chudobných štvrtí v mestách i na vidieku zabezpečovala odvoz potravín, šiat, školských pomôcok, hračiek... Nadácia skvalitnila život mnohým Argentínčanom. Eva sa charitatívnej činnosti venovala s plným nasadením. Financie na jej činnosť získavala viacerými spôsobmi, viac či menej štandardnými. Medzi klasické príjmy patrili dary; ak potrebovali v nadácii odborníkov alebo dopravné prostriedky, obrátila sa Eva na štátne inštitúcie. Medzi nepopulárne a najviac kritizované opatrenie patril príkaz, na základe ktorého odvádzali ministerstvá na účet nadácie prebytky z hospodárenia. V prípade, že sa niektoré inštitúcie bránili, príspevky si nadácia vynútila vyhrážaním.

Oponenti prezidentského páru obvinili Evu Perónovú z obohacovania sa z nadačných peňazí. Tvrdili, že financie používa na nákup šperkov a drahého oblečenia. Vyšetrovanie v roku 1955, po páde perónizmu, nepotvrdilo, že by prezidentova manželka spreneverila peniaze nadácie. Popri sociálnej práci bola aj výraznou politickou osobnosťou. Angažovala sa za volebné právo argentínskych žien, ktoré dosiahla v roku 1947. Opoziční poslanci sa vtedy na ňu sťažovali, že neprípustným spôsobom zasahovala do rokovania parlamentu. Neboli jediní. Kontrolovala aj vysokých funkcionárov, ktorým to rovnako nebolo po vôli. Postupne prevzala moc nad všetkým, čo spadalo do funkcie viceprezidenta, okrem vojenských záležitostí. Počas vlády Juana Peróna boli zoštátnené všetky dôležité hospodárske odvetvia, nastal rozvoj priemyslu a významné postavenie získali odbory. Zásluhu na tom mala i jeho manželka.

Pokračovanie na ďalšej strane...