Stretnutie s ministrom
Zlomovým rokom v jej živote sa stal január 1944. Vtedy mesto San Juan zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré zničilo množstvo domov, obytných budov a zahynulo pri ňom vyše 15-tisíc obyvateľov. Eva bola vtedy už uznávaná herečka a mala kontakty v politickej i umeleckej oblasti. Usporiadala benefičnú akciu na pomoc obetiam zemetrasenia, na galavečere sa okrem argentínskej smotánky zúčastnil aj minister práce Juan Perón. O niekoľko dní sa ani nie 25-ročná herečka presťahovala do bytu tohto 50-ročného vdovca. Zosobášili sa v októbri 1945 a o pár mesiacov sa Eva Perónová stala aj prvou dámou Argentíny. Juan Domingo Perón vo februári 1946 zasadol do prezidentského kresla. Výdatne mu v kampani pomáhala i manželka, prostredníctvom rozhlasu šírila jeho politické myšlienky. Precestovala s ním skoro celú krajinu, vedela pôsobiť na davy, vytvorila kult Juana Peróna.
Po zvolení nemienila byť len poslucháčka jeho prejavov. Hoci manžela obdivovala, vo vláde chcela mať svoj priestor. Podieľala sa na mnohých zásadných politických rozhodnutiach, systematicky presadzovala svoje ciele a bola prvou ženou na latinskoamerickom kontinente, ktorá v tom období priniesla do politiky nový rozmer. Buenos Aires, do ktorého Eva prišla, nebolo veselé mesto. A najmä ženám neprialo. V úzkych uliciach sa pohybovali ľudia oblečení prevažne v čiernom, ženy po deviatej hodine večer nemohli byť samy v meste, o zábave v kaviarňach ani nehovoriac.
V lokáloch síce ženy boli, ale len preto, aby polonahé zabávali mužov. Takmer v každej ulici boli bary, malé nevestince či kaviarne, kde hrali dámske kapely na vyvýšenom pódiu, niekedy až tak vysoko, že boli úplne pod stropom. Kapelu tvorili pekné mladé slečny, prevažne obnažené. To boli jediné ženy, ktoré sa pohybovali v zábavných podnikoch. Predsa len sa s nimi bolo možné stretnúť ešte niekde: na okraji mesta boli veľké verejné domy, kam cez víkend prichádzali vlaky plné mužov. Ale teraz tu bola Evita a ženy sa stali politickou silou.
VIAC FOTIEK K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII...Očakávali od nej zásadné zmeny vo svojich životoch. Ešte k pôvodu zdrobneniny jej mena. V jednej z biografií to vysvetlila takto: „Politici, ministri, veľvyslanci, úradníci, intelektuáli ma oslovujú pani, najdôstojnejšia pani, niektorí excelencia a niekedy i pani prezidentka. Len ľud, descamisados, ma volá Evita – Evička.“ Z ich úst bola na toto oslovenie hrdá. Descamisados v doslovnom preklade znamenalo „bez košele“. Biele košele k oblekom nosili príslušníci horných vrstiev. Chudobní takisto nechodili bez košieľ, tie ich však neboli biele, ale pracovné, farebné, bez goliera.
Pokračovanie na ďalšej strane...