Necelá polovica obyvateľov v rumunskom meste Nadlak je slovenskej národnosti. Je príjemné počuť slovenčinu za hranicami, krížom cez celé Maďarsko.

Zjednodušene: v Rumunsku žijú dve zhruba rovnako početné skupiny našich krajanov. Jedna v meste Nadlak a jeho okolí až kdesi za Temešvárom a druhá v kopcoch bihorskej oblasti pri meste Alesd. Obe majú po 10-tisíc duší. Delí ich vzdialenosť približne 150 kilometrov. Tí na rovine pri Nadlaku sú väčšinou evanjelici a tí v kopcoch rímskokatolíci. Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku zastrešuje aj malú českú komunitu od Dunaja z oblasti Banátu. Etnických Čechov je v Rumunsku približne 2 500.

Nadlak

Rumunské mesto na hraniciach s Maďarskom, v ktorom žije 3 500 Rumunov, 3 500 Slovákov a zvyšných tisíc obyvateľov tvorí jedenásť menšín. Žiadne výrazné konflikty medzi nimi nikdy neboli. V minulosti sa ľudia akoby sami segregovali – v meste boli národnostné štvrte. Ešte v medzivojnovom období takmer ne­existovali zmiešané manželstvá.

 

Poloha: Mesto na šírych rovinách aradsko-banátskej oblasti v západnej časti Rumunska hraničí s Maďarskom.

 

Prvá písomná zmienka: 1313. Slovenská kolonizácia sa začala približne pred dvesto rokmi. Ako prví prišli osadníci zo Slovenského Komlóša, Sarvaša a z Békešskej Čaby, ktorý už niekoľko desaťročí žili presťahovaní v dnešnom Maďarsku. Bola to sekundárna kolonizácia, keď sa ľudia z jedného miesta posúvali ďalej. Vzápätí prichádzali roľníci z Gemera, Liptova a Oravy.

 

Počet obyvateľov: približne 8 000

Tri storočia kolonizácií

Počty našich krajanov v Rumunsku klesajú. „Je to všeobecný a pochopiteľný fenomén v regióne Dolnej zeme aj v Srbsku. Sme komunita, ktorá do tohto rovinatého regiónu prišla už pred troma storočiami. Za znižovaním počtov je prirodzená asimilácia a súčasný pohyb obyvateľstva za ekonomickými výhodami,“ vysvetľuje Nadlačan Pavel Hlásnik, prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

Počet Slovákov po stáročia žijúcich v krajinách na juh od Slovenska znižuje aj súčasná nízka pôrodnosť. „To sa netýka len menšín v tomto regióne, ale obyvateľstva všeobecne. Ani s národným povedomím to nie je žiadna sláva. Ale kým sa slovenčina používa ako bežný komunikačný jazyk v rodinách, na ulici a na úradoch a kým máme vlastné, slovenské kultúrne hodnoty na amatérskej a profesionálnej úrovni, ešte na tom nie sme najhoršie,“ mieni Pavel. Fungujú folklórne súbory, ochotníci, kluby seniorov, záujmové združenia, literárny spolok a ďalšie. Demokratický zväz Slovákov a Čechov v Rumunsku je reprezentatívna organizácia. „Našou úlohou je v prvom rade zasadzovať sa za rešpektovanie našich práv na regionálnej a štátnej úrovni. Udržiavame kultúru, národné povedomie našich menšín. Podporujeme vzdelávanie v materinskom jazyku. Vydávame vlastné publikácie a organizujeme konferencie s národnostnou tematikou.“

Zväz v Nadlaku v súčasnosti rieši priestorové zázemie. „Začíname s rekonštrukciou ďalšej budovy. Dúfam, že sa nám práce do dvoch rokov podaria. Vybudujeme multifunkčné slovenské kultúrne centrum s výstavnými priestormi, administratívou, so skladom a s niekoľkými hosťovskými izbami.“

„Na pľaci“. Nech sa páči sliepočku na polievočku.
Zdroj: Vladimír Kampf

Prekvapení pocestní

Kým za nadlackými humnami postavili diaľnicu, všetka premávka tiahla mestom. Slováci, ktorí tadiaľ prechádzali, vedeli, že v Nadlaku žijú naši krajania, ale boli z ich slovenčiny prekvapení.

Slováci v Rumunsku sa tešia, že im Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí vychádza v ústrety. „Máme možnosť získať podporu. Mohli by sme diskutovať, či by tej pomoci nemohlo byť viac, ale sme radi, že máme to, čo máme. Spolupracujeme aj s partnerskými mestami na Slovensku. Sme tu už dosť dlho na to, aby sme dostali viac priestoru v učebniciach na Slovensku, aby o nás ľudia vedeli viac,“ zamýšľa sa Pavel. Podpredsedom zväzu je na čiastočný úväzok, tak ako je na čiastočný úväzok učiteľom na základnej a strednej škole. Učí matematiku a geografiu.

V Nadlaku mu nič nechýba. „Sám spoluorganizujem a koordinujem život časti tunajšej komunity. V prvom rade by sme potrebovali viac pracovných príležitostí najmä pre mladých ľudí, aby sme zmiernili odliv obyvateľov. Viac pracovných príležitostí znamená lepšiu hospodársku situáciu.“ V dolnej komore rumunského parlamentu má dvadsať uznaných národnostných menšín po jednom zástupcovi. Do parlamentu sa dostávajú za zvýhodnených podmienok. Ak chce národnostná menšina viac zástupcov, musia kandidovať štandardne za politické strany. Zástupcom Slovákov a Čechov je Adrian Merka z bihorskej oblasti. Adrian je v súčasnosti aj predsedom zväzu. V čase, keď je ľuďom v podstate jedno, akej sú národnosti, je dôležité, aby boli tunajšie slovenské školy či škôlky v niečom lepšie než tie ostatné. Do slovenskej základnej a strednej školy v Nadlaku chodí približne 250 žiakov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia