„Niektoré mestá a dediny – a nie je ich na Slovensku málo – majú naozaj podivuhodný osud. Vďaka nemu sa dostali do učebníc dejepisu, z niektorých dokonca výnimočné historické udalosti urobili symbol určitej epochy. Naše mesto sa stalo symbolom ťažkého postavenia robotníkov, neľútostného drancovania i likvidácie priemyslu,“ načrela do histórie Krompách primátorka mesta Iveta Rušinová.

Učebnice dejepisu boli za mojich školských čias napísané až odpudzujúco nezáživne: namiesto silných, pútavých príbehov boli prepchaté dátumami, rokmi. O ideológii ani nevravím. Ich autori zabúdali alebo ignorovali to, že dejiny tvoria aj príbehy. Trebárs ako ten o krompašskej vzbure, o zúfalých ženách robotníkov z miestnych železiarní.

Krompachy

Lokalizácia: Košický samosprávny kraj, okres Spišská Nová Ves, región Spiš

 

Polohopis: Mesto leží na pomedzí Volovských vrchov a horského masívu Branisko. Cez mesto preteká Hornád a Slovinský potok.

 

Prvá písomná zmienka: 1246

 

Počet obyvateľov: 8 878

Špičková úroveň baníctva

Neodmysliteľnou súčasťou histórie tohto spišského mesta je baníctvo, ktoré bolo v týchto končinách Volovských vrchov na špičkovej európskej úrovni už v 14. storočí. Ťažila a spracovávala sa tu najmä železná ruda, o dvesto rokov neskôr tu v malom ťažili aj striebro a meď, o ktoré bol v európskych monarchiách mimoriadne veľký záujem. V 18. storočí mali na starosti ťažbu železnej rudy v Krompachoch aj malé spoločenstvá ťažiarov, ktoré si založili obyvatelia mesta a okolitých dedín. Lenže keď hospodárska kríza v roku 1873 vyhnala mnoho baníkov do Ameriky, Krompachy postihol takmer úplný zánik baníctva.

„Mesto za svoj obrovský skok vďačilo predovšetkým moderným železiarňam, s ktorými prišlo nielen mnoho robotníckych rodín, technikov, predstaviteľov inteligencie, ale aj kapitál potrebný na jeho rozvoj. V 19. storočí v Krompachoch žilo a pracovalo okolo 3 500 robotníkov. Ako prezrádzajú archívne listiny, robotníci zo železiarní zarábali viac, než sa platilo v iných firmách. Aj preto sa požiadavky na zvýšenie miezd pri neskorších štrajkoch objavovali len zriedkavo,“ konštatuje primátorka.

FOTOGRAFIE Z KROMPÁCH NÁJDETE V GALÉRII

Stavebnú inžinierku, ktorá stojí na čele krompašskej samosprávy štvrté volebné obdobie, história mesta fascinuje. „Vo chvíľach oddychu, niekedy aj pri okopávaní hriadok v záhradke, keď z hlavy vyženiem všetky aktuálne starosti, si v duchu premietam, koľko udalostí sa tu od takého 13. storočia, keď bola napísaná v listine uhorského kráľa Ladislava IV. prvá zmienka o našom meste, do dnešných dní udialo. Alebo koľko ostane možno navždy ukrytých a nespoznaných. Všetky udalosti, ktoré sa tu udiali, dobré i tie zlé, pretvárali kedysi malú banskú obec na mesto a rovnako menili osud a zmýšľanie ľudí žijúcich v Krambachu, Krumbachu, Kurumpachu či v Korompáchu. Premenu baníckej obce ako jedného zo stredísk spišského baníctva a hutníctva na mestečko zavŕšilo udelenie práva na týždenné trhy v auguste 1348 od kráľa Ľudovíta,“ rozvíja príbeh Krompách pani primátorka.

Vzburu v Krompachoch, ktorú pripomína pred historickou budovou sídla krompašských železiarní v parčíku na Družstevnej ulici pamätník jej obetiam od košického sochára Juraja Bartusza, spôsobil hlad, nedostatok peňazí a veľká nespokojnosť robotníkov s podmienkami, v akých pracovali a v akých žili ich rodiny. Ako podčiarkuje prvá žena krompašskej radnice, bola výnimočná tým, že nespokojnosť so životnými podmienkami prejavili ako prvé krompašské ženy. Ony boli iniciátorkami protestného zhromaždenia, muži sa k nim pridali, aby ich ochránili pred guľkami z pušiek žandárov. Ich jediným cieľom onoho osudného februárového dňa roku Pána 1921 bolo dosiahnuť to, aby sa prídely potravín pre ich rodiny neznižovali, aby mali zabezpečenú obživu pre ťažko pracujúcich mužov a hladné deti. „Bože, chlieb náš každodenný daj nám dnes pre našich mužov, pre naše deti,“ ozývalo sa z úst utrápených žien. Výsledok protestu bol tragický: v ten pondelok zahynulo v Krompachoch šesť ľudí, viacerí boli zranení.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia