Metropola Čínskej ľudovej republiky Peking je mesto, kde treba byť stále v strehu. Dokonale preverí vašu jazykovú kreativitu, kondíciu a niekedy aj tvrdé lakte. Odmena je však sladká.

Po prílete do hlavného mesta Číny som sa presunul do zóny, kde turisti čakajú na udelenie tranzitných víz na 24 až 72 hodín v závislosti od plánovanej dĺžky pobytu. Podľa dostupných informácií ide o dosť zdĺhavý proces, čo sa ukázalo ako pravda. K dispozícii boli dve oddelenia, ktoré víza udeľujú. V jednom bolo príšerne veľa ľudí, a keďže na to druhé sa dalo prísť len z druhej strany letiska, jedna z imigračných úradníčok mňa a ďalšiu cestujúcu pomocou svojej kartičky previedla na to druhé miesto skratkou. Ľudí tam bolo o niečo menej, no stále veľa. Pani nás bez mihnutia oka zaradila do prvej tretiny radu, pretože sme si už odstáli svoje v tom predošlom.

Peking
Je hlavné mesto Čínskej ľudovej republiky, Po stáročia je správnym a kultúrnym centrom krajiny. Nachádza sa tu známe námestie Tchien-an-men či Zakázané mesto, komplex palácov a chrámov, odkiaľ v minulosti vládli čínski cisári. V roku 2008 Peking hostil Letné olympijské hry a Letné paralympijské hry. Toto veľkomesto ponúka všetko, čo si milovník tradičnej ázijskej kultúry môže priať. Najzachovalejšiu sekciu svetoznámeho Veľkého čínskeho múru v blízkej dostupnosti, no takisto aj históriou a kultúrou nabité centrum mesta, kde sa návštevník určite nestihne nudiť. Mesto sa rozkladá na ploche o rozlohe 16 801 km2, žije tu vyše 21,5 milióna obyvateľov.

Požičaná vetrovka

Po udelení víz, prechode cez imigračné oddelenie a pasovú kontrolu som smeroval k zmenárni, dúfajúc, že dostanem slušný kurz. Hoci som vedel, že deväť z desiatich letísk ponúka šialene nevýhodné kurzy, chcel som to aspoň vyskúšať. Po overení sa mi to však potvrdilo v tej najhoršej možnej podobe, a tak som radšej pokračoval von z letiska len so svojimi americkými dolármi. Tam už na mňa s lístkom s mojím menom v rukách čakal šofér, ktorého som si vopred objednal cez internet. Snažil som sa mu vysvetliť svoj problém s peniazmi, no on len nechápavo krútil hlavou, pretože po anglicky vedel jedine „hello“.

Na rad prišiel výdobytok doby a moderná technológia v podobe prekladača z jeho mobilu. Naša komunikácia nabrala úplne iný rozmer. Moja prvá zastávka v Pekingu teda bola čínska národná banka, kde sa mi podarilo zameniť peniaze za naozajstný kurz, a v lepšej nálade som pokračoval smerom k Čínskemu múru. Cesta z letiska autom do cieľa trvala niečo okolo hodiny a pol. V čase mojej návštevy Číny bol svet ešte pred vypuknutím pandémie.

Bola zima, a keďže Peking je situovaný na severe, teplota sa pohybovala okolo nuly, miestami aj pod nulou. Keďže som prichádzal z Vietnamu, kde som žiadne zimné oblečenie nemal, na niečo takéto som nebol pripravený. Keď šofér videl, čo mám oblečené, bez váhania vytiahol z kufra svoju druhú zimnú bundu a s úsmevom na tvári mi ju požičal. Nemohol som to neprijať, pretože v tričku a letnej ľanovej bunde mi bolo naozaj chladno. Od auta som kráčal ešte asi ďalších desať minút k cieľovému bodu – Čínskemu múru, časti Mu-tchien-jü. Naďalej sme konverzovali pomocou telefónu a stali sa z nás celkom dobrí kamaráti.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ČÍNSKEHO VEĽKOMESTA NÁJDETE V GALÉRII

Keksíky za sedem eur

Ak sa o mňa ako zákazníka niekto niekedy naozaj zaujímal, tak to bol práve tento šofér. Bol som neskutočne hladný, no nemohol som si dovoliť ísť sa najesť, pretože časť Čínskeho múra bola otvorená len do piatej a nechcel som premárniť ani minútu. Napadlo mi, že si cestou kúpim aspoň niečo malé, nejaký keksík. Keďže som prišiel do Číny prvýkrát asi len pred dvoma hodinami, v cenách a prepočte na eurá som nemal veľmi poriadok. Kúpil som si balíček keksíkov, ktorý stál 50 jüanov, čo je v prepočte asi sedem eur. To som však zistil až neskôr. Keď šofér videl, čo si kupujem, okamžite na predavačku nakričal, ako si dovoľuje predávať také drahé keksíky. A to napriek tomu, že tovar bol riadne označený cenovkou. Takáto suma za pár keksíkov zamrzí, ale za ten zážitok to rozhodne stálo! Ďalej som sa presúval autobusom už pod samotný múr a predo mnou sa otváralo strmé schodisko, ktoré by dalo zabrať aj vrcholovým športovcom.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Ilustračná snímka

ZANIETENÍ CHALUPÁRI: Kam unikal pred svetom Chudík, Dočolomanský a iné hviezdy?

Populárne články
Posledná nehnuteľnosť, do ktorej sa herečka sťahovala, bol dom v Dunajskej Lužnej.

Extrémny koníček: Magda Paveleková vystriedala štrnásť adries. Čo bude s jej posledným domovom?

Miroslava Fabušová

Misska z Kollárovej limuzíny šokovala správou o prepadnutí: Fotky modrín radšej stiahla

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

V januári oslávila 46. narodeniny. Nasledoval kovid, nemocnica a, bohužiaľ, smrť.

Prvá obeť kovidu medzi učiteľmi: Eva (†46) myslela na svojich žiakov do poslednej chvíle

Ilustračná snímka

Božia rana? Krajniak spomenul Baziliku sv. Mikuláša a v tom sa zrútil priľahlý múr

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia