Kým v minulosti bol malajzijský ostrov Penang dôležitým miestom zámorského obchodu v Indickom oceáne, dnes mu kraľuje street food. Na jednej ulici nájdete takmer celý svet v kocke.

Nie náhodou patrí toto miesto, prezývané ostrov betelových orieškov, s hlavným
mestom Georgetown medzi najpríťažlivejšie miesta celej juhovýchodnej Ázie. Zmes tradícií, kultúr, náboženstiev a fantastickej pouličnej gastronómie sa tu miesi s vymoženosťami modernej Malajzie. Cítiť to, kamkoľvek sa pohnete.

Most rekordér

Časy, keď sa na tento ostrov s rozlohou necelých 300 štvorcových kilometrov dalo dostať iba loďou, sú dávno preč. Dnes tam vedie dvojica mostov, pričom ten najnovší s menom sultána Abdula Halima je s dvadsiatimi štyrmi kilometrami najdlhším v celom regióne.

Penang vyzerá z diaľky ako kužeľovitý ostrov, ktorého ruky sa vystierajú do oboch strán, aby obopínali morský záliv. Pôsobí ako džungľa a kedysi ňou skutočne bol, no dnes si pozorné oko hneď všimne zástavbu vysokých mrakodrapov tiahnucich sa pobrežím.

Kedysi ste tu mohli vidieť len kolónie rybárov v drevených chatrčiach, v roku 1786 však prišli Briti na čele s Francisom Lightom a spustili éru malajzijskej kolonizácie. Preto je dnes Penang spoločne s Melakou najhistorickejším mestom celej krajiny.

Na konci mosta sa odrazu objaví hlavné mesto Georgetown. Je najväčším na ostrove a žije v ňom viac než 90 percent všetkých obyvateľov z takmer 750-tisícovej populácie. Predstavuje azda najfascinujúcejšie miesto juhovýchodnej Ázie.

Ulice Penangu dýchajú skutočnou exotikou.
Ulice Penangu dýchajú skutočnou exotikou.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Koloniálne perly

Tropickú klímu ostrova cítiť hneď zrána. Kým klimatizované miestnosti klamú a človeku je miestami chladno, stačí spraviť zopár krokov vonku a čelo zaleje pot, tričko sa prilepí na telo a tak to bude pokračovať niekoľko nasledujúcich hodín.

Georgetown vytvára dokonalú mozaiku, akú mu závidia mnohé iné časti sveta. Ráno je ešte mesto tiché a pokojné, najviac ľudí stretnete pri chrámoch či v parkoch počas ranných rituálov. Tie chrámové si vyžadujú zapálenie vonných tyčiniek, tie v parku zase poriadnu rozcvičku.

Pevnosť Cornwallis, ktorú postavili Briti ako prvú kamennú stavbu ostrova, stále stojí, hoci jej múry premenila tropická vlhkosť na plejádu čiernych odtieňov a zhrdzavených diel. Na námestí Padang, centre niekdajšieho koloniálneho života, behá niekoľko Tamilčanov a hŕstka Číňanov si dáva svoje ranné taj-či. Len dvojica rybárov stojí na nábreží a hypnotizuje svoje udice nahodené smerom k moderným štvrtiam posiatym mrakodrapmi.

Tu na seba narážajú dva svety. Na okraji Padangu sa dvíha najkrajšia koloniálna radnica celého Malajského polostrova. Má snehobiele telo, výrazné európske črty a pripomína palác. Vedľa stojí Town Hall, kde sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia konali významné udalosti. Aj tieto dve budovy výrazne prispeli k tomu, že Georgetown sa prebojoval na prestížny zoznam UNESCO.

Naproti radnici sa dvíhajú vysoké palmy ozdobené malými oranžovými plodmi. Presne takto vyzerajú betelové orechy, po ktorých dostal svoje meno. Pinang totiž v miestnom jazyku znamená betel a kedysi sa tu s nimi výrazne obchodovalo.

Svet plný harmónie

Dnešný svet čoraz častejšie skloňuje slová ako multikulturalizmus či náboženská pluralita, no Penang v tom má jasno. Od jeho založenia sem prichádzali moslimovia, kresťania, hinduisti i budhisti a stretávali sa pri obchodoch. Tento svetový kokteil tu po sebe jednoducho musel zanechať stopy a tolerancia premiešaná s harmóniou sa dnes rozlieva hlavnou ulicou starého mesta.

Tam, kde sa končí koloniálny Georgetown, začína sa moderné mesto.
Tam, kde sa končí koloniálny Georgetown, začína sa moderné mesto.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Z upraveného trávnika sa vynorí anglikánska Katedrála svätého Juraja z roku 1817, ktorú dala postaviť East India Company a do dejín vošla ako najstaršia v juhovýchodnej Ázii. Nebyť horúčavy, máte pocit, že ste niekde na britskom vidieku.

V neďalekej hrobke svieti na tabuľke meno Francisa Lighta a dnu sa nad drevenými lavicami otáčajú ventilátory. Každú nedeľu je tu omša, hoci Malajzia je moslimskou krajinou. Stačí spraviť pár krokov a odrazu vás vtiahne atmosféra čínskeho chrámu.

V postranných kovových nádobách horia ohne a každú chvíľku k nim prichádzajú ľudia. Na papier si napíšu želanie, pomodlia sa a potom ho spália, aby sa splnilo. Chrám je obľúbený, preto sem prichádzajú aj chudobní posedieť na schodoch a čakať na patrónov. Tí, ak sa im darí v biznise, rozdávajú jedlo či peniaze.

Cez ulicu sa všetko zmení. Dvojica Tamilčanov z južnej Indie príde k malej svätyni, v ktorej sedí boh Gáneš so svojím veľkým bruchom a sloňou hlavou. Obídu ju, chytia sa za uši prekríženými rukami, spravia drep, vyskočia, dotknú sa sochy a nechajú pri nej lístky z kvetov.

Aj odtiaľto už vidno miesto, kde stojí veľkolepá Mešita kapitána Kelinga z 19. storočia postavená indickými obchodníkmi. Kostol, budhistická svätyňa, hinduistický oltárik a islamská mešita si spoločne bez problémov nažívajú v jednom meste.

Z Číny do Indie za minútu

Štvrť Little India je nezameniteľná. Od čínskej štvrte ju delí len cesta a hneď na jej rohu vás privíta stánok, kde podávajú typický čaj teh tarik. Usmievavý chlapík ho tu robí roky a keď vidí záujem, rád sa predvedie.

Namieša čaj, cukor, sladené kondenzované mlieko a potom nalieva nápoj z vysokej výšky, aby sa ochladil a napenil. Nechcete si sadnúť? Nevadí, čaj vám zabalia do vrecúška a môžete s ním objavovať indické zákutia Penangu.

Koloniálna radnica mesta patrí medzi najkrajšie budovy Malajzie.
Koloniálna radnica mesta patrí medzi najkrajšie budovy Malajzie.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Vôňa kvetov určených pre hinduistický panteón sa mieša s korenistou zmesou masala, prepáleným olejom a kávou. Malé pouličné podniky ožívajú s ránom a končia s nocou. Tu sa žije na ulici, hoci tu na rozdiel od Indie chýba špina, neporiadok či potulujúce sa kravy.

Do chrámu Sri Mariamman každú chvíľku niekto vojde a udrie do zvončeka, aby bohovia vedeli, že majú návštevu. Desiatky postáv od bohov, polobohov, démonov či hrdinov zdobia vežu, z ktorej človek nespustí oči.

Ponorte sa hlbšie do štvrte a objavíte spleť malých mešít, obchodíkov s vonnými tyčinkami, mydlami, so santalovým drevom, ale aj s koreninami, farebnými sárí, hodvábnymi šatkami či indickými sladkosťami.

Tradičným jedlom je tu masala dosa, tenučká placka z fermentovanej ryže so zmesou zemiakov, cibuľky a korenín. Nedostanete príbor, jedáva sa pravou rukou, pretože len tak splyniete s davom. Penang je miesto, kde sa z Indie do Číny dostanete, obrazne povedané, za minútu. Niekedy stačí zabočiť za roh ulice, inokedy cez ňu len prejsť.

Spomienky v klanových domoch

Všetko naokolo sa zase zmení. Vývesné štíty na obchodoch zdobia čínske znaky, mená majú len niekoľko písmen a vonku na lavičkách pribudli sediaci starčekovia zhovárajúci sa medzi sebou. Namiesto čaju s mliekom sa pije zelený čaj z malých pohárikov a z vozíka cítiť jemný závan durianu.

Medzi výrazné čínske stopy patria klanové domy. Na prvý pohľad pripomínajú chrámy, ale predsa len sa od nich líšia. Sú plné spomienok, odkiaľ ten či onen klan pochádza a kde sú jeho korene. Keď sem kedysi dávno Číňania prichádzali, nezabudli na svoje domovy, zriadili si klanové domy a tie slúžili ako komunitné centrá po niekoľko generácií.

Klanový dom Khoo Kongsi je ozdobou mesta.
Klanový dom Khoo Kongsi je ozdobou mesta.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Najdokonalejším je Khoo Kongsi. V jeho okolí sa motá niekoľko starších chlapíkov so svojimi ošúchanými a doudieranými rikšami, ktoré fungujú na vlastný pohon. Niektorí nasmerovali turistov do tmavej uličky, pretože práve tam Khoo Kongsi stojí. Do podvedomia sa toto miesto dostalo aj vďaka natáčaniu kultového filmu Anna a kráľ zachytávajúci príbeh zakázanej lásky thajského kráľa.

Kamenné levy nehybne strážia vstup, po špicatých strechách sa rozliezli draky, steny chrámu zdobia pôvabné maľby plné výjavov a kde-tu postáva tichá socha bojovníka. Dnu horia vonné tyčinky a zlaté tabuľky s menami ľudí ukazujú dôležitosť tohto klanu, ktorý sem prišiel z čínskeho Hokkienu.

Čínsky Penang však nežije len vo svojej monumentálnej architektúre. Kde-tu ešte natrafíte na staručké domy Číňanov Peranakanov, ktorí sem prišli a asimilovali sa. Vojdite dnu a ste v múzeu. Drevené stĺpy, schodiská, vzácne bielo-modré vázy, čínske symboly, nádych feng-šuej a starý nábytok.

Od chatrčí po mrakodrapy

Najbiednejšie štvrte stáli tradične na brehu mora. Niektoré tu stoja aj dnes a volajú sa jetty. Najznámejšia časť Chow Jetty je taká unikátna, že je podobne ako koloniálne dedičstvo pod ochranou UNESCO.

Chow Jetty tvorí niekoľko drevených cestičiek, ktoré dnes objavili turisti. Kráčate po drevených latách, ktoré sa občas nečakane ohnú. Natiahnete ruky a dotýkate sa drevených chatrčí, kde stále žijú potomkovia rybárov. Tí si stavali tieto štvrte po tom, ako prišli do Penangu a nemali peniaze na kamenné domy. Napokon tu zostali, pretože hneď pri dome mali more, a tak tu mohli kotviť svoje drevené člny.

Chow Jetty a jeho drevená architektúra pod ochranou UNESCO.
Chow Jetty a jeho drevená architektúra pod ochranou UNESCO.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Niektorí domáci sa chytili príležitosti a predávajú magnetky, tričká, durianovú zmrzlinu, banánové čipsy či dokonca kandizovaný muškátový oriešok. Tí druhí len ticho sedia vo svojich domoch a nechávajú život plynúť okolo seba.

Dvere zatvorené nemajú, vďaka čomu pri prechádzke občas zahliadnete, ako celá rodinka sedí pred televízorom alebo žena perie či vešia bielizeň a deti skrčené v prítmí izby robia domáce úlohy.

Kým tu sa stále žije v polorozpadnutých chatrčiach na drevených koloch, niekoľko kilometrov odtiaľto leží miestne Silicon Valley, kde sa mrakodrapy prebiehajú v počte poschodí.

Pozoruhodné diela na stenách

Na okraji ulice Lebuh Armenia stojí Yusúf so svojím stánkom, kde každý deň pripravuje dokonalý street food v podobe jedla mee goreng. Stánok je tu už 38 rokov a dnes mu pomáha malý syn, ktorého vzal so sebou. Ten pripravuje banánové listy, triedi príbor či paličky a zbiera špinavý riad, aby ho položil do vaničky s napustenou vodou.

Yusúf má prípravu rezancov v malíčku. Pár rýchlych pohybov, premiešať, prihodiť čili, cukor, čerstvé výhonky, vziať panvicu, šikovne ňou trhnúť, aby jedlo na chvíľku vyletelo a napokon zase padlo nazad, a je to. Kúsok penanského raja za jeden a pol eura.

Tu na ulici Lebuh Armenia nájdete aj najslávnejšie street art umenie celého ostrova. Penang je totiž nielen mestom street foodu, ale aj pouličného umenia, ktoré sem prichádzajú hľadať a obdivovať ľudia takmer z celého sveta. Zoženiete tu mapy s umiestnením obrázkov, ktoré si môžete vyškrtnúť a môžete spoznať mesto prostredníctvom umenia.

Na jeho počiatku stál litovský umelec Ernest Zacharevič, ktorého maľby sa pomaličky, ale isto dostávali do pozornosti turistov a domácich. Najkultovejším obrázkom je dvojica detí s bicyklom, no okrem neho natrafíte na obrovskú mačku, deti na hojdačke, chlapca sediaceho na skutočnej motorke, bitkárov či súboj muža a lietajúcej mačky.

Street art je magnetom pre mnohých ľudí. Najslávnejší obrázok Penangu sú deti s bicyklom.
Street art je magnetom pre mnohých ľudí. Najslávnejší obrázok Penangu sú deti s bicyklom.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Hlavné mesto street foodu

Napriek tomu, že Penang a jeho hlavné mesto Georgetown sú nabité pamiatkami, kultúrou, históriou či náboženstvami, pri jeho mene sa najčastejšie skloňuje slovíčko street food. Pouličné jedlo naberá na popularite a takmer vždy, keď sa zhotovuje rebríček najlepších street food destinácií sveta, tam Penang nesmie chýbať.

Prečo práve tu má tento fenomén takú magickú silu a o 20 či 50 kilometrov ďalej je to len jedna z možností, ako sa najesť? Vysvetlenie je priamo v tom, ako Penang vznikal.

Mix kultúr sa prejavil nielen na architektúre, ale aj v unikátnom jedle. Každá štvrť má vlastné uličky, vlastné recepty, každá rodina vie dokonale pripravovať pokrmy, ktoré ich doma učili. Tak vznikli stovky podnikov, ktoré nedokážete obehnúť, ani keby ste strávili v Penangu pol roka.

Šesť večerov v týždni sa koniec ulice Jalan Macallister mení na trhovisko s prehliadkou pouličného jedla. Sledujte domácich, lebo tí vždy presne vedia, kde sa najedia najlepšie.

Za zmienku určite stojí Char Kway Toew. Tieto rezance sa na prvý pohľad podobajú na thajské pad thai, ale vďaka ingredienciám ho ešte o kúsok prekonajú. Jedna z rodín ho tu pripravuje niekoľko hodín denne a keď zbadáte zástup ľudí čakajúcich na jedlo, je to dobré znamenie. Pod obrovským wokom lietajú iskry vždy, keď sa rezance prehadzujú. Po ich ochutnávke sa automaticky znovu zaradíte do radu, pretože budete chcieť viac.

Grilovaná raja na karí je miestnou špecialitou.
Grilovaná raja na karí je miestnou špecialitou.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Vedľa sa na drevnom uhlí griluje satay – paličky s napichnutými kúskami mäsa doladeného arašidovou omáčkou. Nájdete tu aj pochúťky zo žabacieho mäsa či špecialitku v podobe grilovanej raje na pikantnom karí servírovanú na banánovom liste.

Aspoň raz za život...

Medzi polievkami dominuje laksa, najznámejšia na celom ostrove, ak nie v Malajzii. CNN ju zaradilo do rebríčka „50 jedál, ktoré by ste mali počas života ochutnať“, a tak nie je o čom.

Laksa je neskutočná zmes chutí, ktorá pomaličky exploduje v ústach a s každou zjedenou lyžicou objavujete nový svet. Má v sebe totiž výraznú rybaciu chuť, kyslý tamarind, citrónovú trávu, cibuľku, mätové lístky, ananás a nechýba ani krevetová pasta či nastrúhaný zázvor.

Nasadnite na cyklorikšu a dajte sa odviezť do srdca starého Georgetownu. Ani ten nezaostáva a kult jedla je tu životným štýlom. Malé pouličné podniky praskajú vo švíkoch. Tie lepšie servírujú na stoloch, pouličné len na podnose a plastovej stoličke, no jedlo tu nemá chybu. Indovia sedia pri nasi kandar, rukou si miešajú kúsky kuraťa so šošovicovým dhálom a s ryžou.

Číňania lovia paličkami rezance zo svojej polievky hokkien mee či sa zahryznú do bravčového lor bak. Turisti ochutnávajú čerstvé jarné rolky popiah a napokon sa po jedle podávajú bláznivé dezerty ako kacang či cendol, kde sa mieša chuť kokosového mlieka s fazuľou. Toto miesto je neskutočné a jedlo tu vyjadruje dušu ostrova.

Pokojná atmosféra na nábreží v Penangu.
Pokojná atmosféra na nábreží v Penangu.
Zdroj: Tomáš Kubuš

Penang

Ostrov Penang (respektíve Pinang) leží na severozápadnom pobreží Malajského polostrova. Okrem hlavného ostrova zahŕňa ďalšie menšie ostrovy a územie na pevnine. Kým hlavný ostrov sa rozkladá na ploche 293 km2, celá oblasť zaberá až 1 048 km2 a žije v nej takmer 1,767 milióna obyvateľov. Najväčšie etnické skupiny, Číňania a Malajzijčania, sa približne v rovnakom pomere delia o takmer 90-percentné populačné zastúpenie, Indov je okolo 10 percent, necelá polovica percenta patrí zvyšným menšinám. O tom, že je Penang obľúbenou dovolenkovou destináciou, svedčí fakt, že už počas roku 2009 ho navštívilo takmer 6 miliónov turistov. Menou je tak ako v celej Malajzii ringgit.

Poslať emailom
Diskusia ()
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia