Najdlhšie mesto Európy

Zo stavby nového ťažobno-úpravarenského kombinátu neboli obyvatelia Krivého Rogu nadšení. Ako som sa presvedčil na vlastné oči a uši, dávali to aj dosť často najavo. Ale len tak opatrne, medzi svojimi, medzi ľuďmi, ktorým dôverovali. Lebo pre agentov KGB bolo také medzinárodne obsadené stavenisko hotovým rajom a kritické slová o ospevovanej, až ikonickej stavbe socializmu sa ich autorom mohli vypomstiť. V meste, ktoré v tom čase bolo s veľkou pravdepodobnosťou najväčšou priemyselnou zónou v celej Európe, nikto po ďalšej bani ani železiarni netúžil. Splodín, zdevastovanej prírody a nedýchateľného vzduchu mali aj bez ďalšieho kombinátu viac, než bolo zdravé.

Obyvatelia Krivého Rogu si fotkami pripomenuli ukrajinských vojakov, ktorípadli v Afganistane i teraz pri obrane vlasti.
Zdroj: Shutterstock

V priemyselnom areáli Pervomajsk bola najhlbšia železná baňa v Európe, v celej železnorudnej panve sa dodnes ťažia páskované železné rudy, ich ložiská sú staré dve až štyri miliardy rokov. Podobné druhy rúd sa dnes ťažia okrem okolia Krivého Rogu iba v Nórsku, vo Švédsku a v Grónsku. Vďaka baniam a železiarňam, ktoré zvierajú mesto, je Krivoj Rog najdlhšie mesto Európy. Vyskúšal som si jazdu naprieč mestom v električke, ktorej trať od severného po južné predmestie meria sto kilometrov. Niekoľkohodinový nezabudnuteľný zážitok za pár sovietskych kopejok. Ale druhýkrát by som sa na to už nedal.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia