Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Hoci v&nbsp;penzióne pri rušnej dopravnej tepne je plno a&nbsp;autá na parkovisku sa ledva pomestia, stačí doslova niekoľko krokov a&nbsp;ocitnete sa v&nbsp;úplne inom svete. Turistický chodník lemujúci rieku Hron vás zavedie priamo do príjemnej obce čipkárov, poľnohospodárov a&nbsp;spracovávateľov dreva, ktorá sa snaží uchovať si to najcennejšie zo svojej histórie a&nbsp;zároveň udržať krok s&nbsp;dobou.

Poloha:&nbsp; Banskobystrický kraj, okres Banská Bystrica, región Horehronie
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1424
&nbsp;
Rozloha:&nbsp; 10,88 km2
&nbsp;
Nadmorská výška: 388 m n. m.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 687 (k&nbsp;31. 12. 2022)
&nbsp;
Vývoj nezamestnanosti v&nbsp;okrese (vždy ku koncu roka):
&nbsp;
2012 - 9,82 %
&nbsp;
2013&nbsp; - 9,22 %
&nbsp;
2014&nbsp; - 8,90 %
&nbsp;
2015 -&nbsp; 8,00 %
&nbsp;
2016 -&nbsp; 6,25 %
&nbsp;
2017&nbsp; - 4,28 %
&nbsp;
2018 - 3,38 %
&nbsp;
2019 - 3,30 %
&nbsp;
2020 - 4,90 %
&nbsp;
2021 - 4,57 %
&nbsp;
2022 - 3,94 %
&nbsp;
2023 (júl)&nbsp; - 3,31 %

Lučatín

Starosta Pavel Kováč, ktorý sa do Lučatína prisťahoval pred dvadsiatimi rokmi a&nbsp;následne sa tu aj oženil, absolvuje druhé volebné obdobie na čele obce. „Vždy som sa o&nbsp;jej chod zaujímal, hrával som futbal, pohyboval sa medzi stolnými tenistami a&nbsp;zúčastňoval som sa aj na kultúrnych podujatiach. Po mojom nástupe do funkcie starostu došlo ku generačnej výmene prakticky celého vedenia obce. Chopili sme sa šance urobiť pre ňu všetko, čo bude v&nbsp;našich silách, aby sa v&nbsp;nej žilo čo najlepšie,“ hovorí Pavel Kováč. Niektoré projekty prevzal od bývalého vedenia, pričom jedným z&nbsp;najdôležitejších bola rekonštrukcia kultúrneho domu. „Museli sme sa s&nbsp;ňou trošku viac popasovať vzhľadom na to, že sa projekt stiahol a&nbsp;následne nanovo podával kvôli neaktuálnemu rozpočtu. Nakoniec sa to však podarilo a&nbsp;myslím, že s&nbsp;výsledkom môžeme byť spokojní,“ dodáva.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE S PRÍRODNÝM RAJOM NÁJDETE V GALÉRII

V&nbsp;snahe zvyšovania internetovej gramotnosti zrealizovala obec projekt Wifi pre teba, vďaka ktorému je na viacerých miestach prístup k&nbsp;internetu zdarma. Z&nbsp;dotácie takmer 16 000 eur bol úspešne dokončený projekt na podporu biodiverzity s&nbsp;prvkami zelenej infraštruktúry. Išlo o&nbsp;výsadbu zelených pásov popri hlavnej ceste, kde sa vysadila borievka, na cintoríne pribudli javory. Vďaka grantu sa zrealizovala pasportizácia dopravného značenia v&nbsp;každej časti obce, čo dopomohlo k&nbsp;bezpečnejšej a&nbsp;prehľadnejšej situácii na miestnych komunikáciách. „Nadácia EPH nám prostredníctvom Grantového programu prispela na vybudovanie altánkov v&nbsp;Sypáku a&nbsp;na Bukovienke. Potešila nás aj Nadácia SPP, ktorá nám po pomerne náročnej prekládke plynového potrubia v&nbsp;starom lome darovala príspevok 10 000 eur. Tie použijeme na dobudovanie detského ihriska a&nbsp;oázy oddychu v&nbsp;priestoroch ZŠ a&nbsp;MŠ. V&nbsp;roku 2019 sa obci v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Banskobystrickým samosprávnym krajom podarilo potiahnuť povrch hlavnej cesty cez obec novým asfaltom.“

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Medzi najbližšie plány patrí realizácia projektu výstavby detského ihriska v&nbsp;priestoroch materskej a&nbsp;základnej školy či rekonštrukcia miestnych komunikácií, ktorých zimnú údržbu zabezpečuje obec svojpomocne s&nbsp;použitím vlastnej techniky. „Momentálne prebieha prvá etapa rekonštrukcie vodovodného potrubia, pracujeme na projektoch zberného dvora a&nbsp;malej kompostárne. Čo nám zatiaľ chýba, je multifunkčné ihrisko, takisto sa budeme snažiť o&nbsp;zveľadenie priestoru bývalého kúpaliska, momentálne využívaného ako protipožiarna nádrž,“ plánuje starosta. Vie si predstaviť, že by sa tento areál mohol pri vhodnom projekte premeniť na moderné športovisko aj s&nbsp;malým amfiteátrom.

Aj z&nbsp;pohľadu nedávnych výročí zlomových dejinných udalostí na našom území stojí za to poobhliadnuť sa do lučatínskej histórie. Len pred pár dňami si tu (ako aj na stretnutí generácií na Kališti) pripomenuli výročie SNP, ktoré malo pre obec tragické následky. Fašisti ju podpálili hneď na dvoch miestach a&nbsp;zhorelo pritom 24 rodinných domov. Nemalú traumu s&nbsp;nešťastným príbehom priniesli pre obec aj udalosti z&nbsp;21. augusta 1968. Jedného z&nbsp;miestnych občanov, vtedy 19-ročného mladíka Milana Lampera, zastihol vpád okupačných vojsk v&nbsp;Prahe, kde vtedy pracoval. Sediac na blatníku nákladného auta s&nbsp;národnou zástavou v&nbsp;ruke bol jedným z&nbsp;obrancov Československého rozhlasu, keď dostal smrteľnú dávku zo samopalu. 

Rozhorčení obyvatelia Lučatína potom na protest prelepili názov obce a&nbsp;nakrátko ju „premenovali“ na Dubčekovo. Jej úplne prvé oficiálne pomenovanie Luchatheu pochádza z&nbsp;prvej písomnej zmienky zo dňa 24. mája 1424, čo znamená, že už o&nbsp;rok oslávia v&nbsp;Lučatíne (podobne ako v&nbsp;ďalších okolitých obciach niekdajšieho Ľupčianskeho panstva) 600. výročie. Z&nbsp;miestnych historických osobností spomína starosta aj ľudového umelca Jána Plieštika, ktorý vyrábal píšťalky – takzvané kosáčiky a&nbsp;ďalšie ľudové hudobné nástroje. Bol aj dobrým gajdošom. Toho si dokonca zahral v&nbsp;známom filme režiséra Josefa Macha Rodná zem z&nbsp;roku 1953.

Keď sme už pri významných jubileách, jedno z&nbsp;nich aktuálne oslavuje aj miestna základná škola. Tá funguje nepretržite už 150 rokov! Momentálne navštevuje malotriedku rodinného typu pre žiakov 1. - 4. ročníka 12 detí, čo robí starostovi vrásky na čele. „Detí je čoraz menej a&nbsp;bojíme sa, že ak nepríde k&nbsp;ďalšej individuálnej bytovej výstavbe, budúcnosť školy to môže ohroziť. V&nbsp;každom prípade sa snažíme robiť všetko pre to, aby sa tak nestalo,“ ubezpečuje Pavel Kováč.

Aj keď obec nedisponuje vhodnými pozemkami, už za bývalého vedenia boli za týmto účelom dané do územného plánu dve lokality – na Hriadkach pri ihrisku a&nbsp;Pod skalou smerom na Hiadeľ. „V&nbsp;jednej lokalite môže stáť 28 a&nbsp;v&nbsp;druhej 8 domov. Výstavba je v&nbsp;plnom prúde, niektoré domy sú už aj skolaudované, momentálne sa pracuje na ďalšej urbanizácii územia. Obec je v&nbsp;tomto procese súčinná, keďže má záujem, aby sem prišli mladí ľudia,“ dodáva starosta. K&nbsp;dispozícii pre potenciálnych prisťahovalcov s&nbsp;malými deťmi je materská škola so 14 deťmi. Funguje školská jedáleň, kde varia aj pre miestnych seniorov.

Ponuka spolkov a&nbsp;klubov, kde sa môžu miestni pravidelne stretávať a&nbsp;aktivizovať, je na obec s&nbsp;necelými 700 obyvateľmi mimoriadne pestrá. Na športovom poli účinkujú okrem miestneho futbalového tímu (momentálne ako B mužstvo Podkoníc) tri družstvá stolných tenistov, pričom jedno z&nbsp;nich účinkuje veľmi úspešne v&nbsp;3. lige. Samozrejmosťou je Dobrovoľný hasičský zbor, aktívny je Klub slovenských turistov, Klub seniorov Lučina, Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v&nbsp;Lučatíne a&nbsp;dokonca aj mariášový klub. 

Starosta sa nám nezabudol pochváliť, že už v&nbsp;septembri bude obec spolu so Slovenskou Ľupčou a&nbsp;Mestskou organizáciou Slovenského rybárskeho zväzu v&nbsp;Banskej Bystrici organizovať majstrovstvá sveta v&nbsp;muškárení. Zúčastní sa na ňom rybárska špička z&nbsp;28 krajín a&nbsp;chýbať nebudú ani reprezentanti z&nbsp;Austrálie či z&nbsp;Kanady. Aby dejisko zodpovedalo úrovni podujatia, organizujú v&nbsp;obidvoch obciach brigády spojené s&nbsp;čistením brehov Hrona a&nbsp;vstupov do rieky.

Lučatínsky rodák Ján Kubiš prežil v&nbsp;obci detstvo, aby z&nbsp;nej neskôr na dlhé roky odišiel a&nbsp;vrátil sa sem až v&nbsp;dôchodkovom veku, keď sa musel postarať o&nbsp;svoju mamu. Rodnú hrudu už viac neopustil. Často chodil do prírody na staré známe miesta a&nbsp;spomínal, ako vyzerali v&nbsp;časoch jeho mladosti. Vtedy začal rozmýšľať, ako ich priblížiť turistom. „Dal som sa dokopy s&nbsp;kamarátom profesorom Júliusom Kasom a&nbsp;založili sme Klub priateľov lučatínskej prírody. Náplňou práce nášho združenia je obnova pôvodných chodníkov, výstavba nových oddychových miest a&nbsp;spájanie ľudí, aby sa pravidelne stretávali v&nbsp;prírode,“ objasňuje aktivity združenia, ktoré spolupracuje a&nbsp;navzájom si vypomáha aj s&nbsp;Klubom slovenských turistov v&nbsp;Lučatíne.

Okruhy v&nbsp;okolí obce nazvali Horský a&nbsp;Hronský chodník. Počas prechádzky, ktorú si môžu vychutnať aj rodičia s&nbsp;deťmi, tu nájdete mnoho krásnych zákutí. Zoznámite sa s&nbsp;Medveďou skalou, Skalnou vežou, plážou Bukovienka, lezeckou skalou a&nbsp;oddýchnuť si môžete v&nbsp;nových altánkoch. Z&nbsp;chodníka je veľmi dobrý prístup k&nbsp;Hronu a&nbsp;výborné zázemie tu majú vodáci počas splavovania. 

Aj vďaka aktivitám Klubu priateľov lučatínskej prírody okolie obce opeknelo, z&nbsp;čoho má Ján Kubiš dobrý pocit. „Za posledné roky sa v&nbsp;dedine veľa zmenilo. Vystavalo sa či zrekonštruovalo mnoho rodinných domov, upravili sa verejné priestory, prišli noví ľudia. Jednu z&nbsp;najlepších ciest, ako ich spoznať a&nbsp;zapojiť do komunity, sú brigády, ktoré tiež pravidelne organizujeme. Hoci je to väčšinou o&nbsp;„tvrdom jadre“, zakaždým pribudne niekto nový. Mladých veľa nemáme, ale verím, že sa časom zapoja. Niekto po nás predsa musí prebrať štafetu,“ zaželá si Ján Kubiš.

Akýmsi centrom a&nbsp;zároveň križovatkou turistického ruchu v&nbsp;extraviláne obce v&nbsp;časti Predľubietová je už dlhé roky penzión Grajciar. Väčšina motoristov prechádzajúcich po ceste I. triedy 66 túto obľúbenú gastronomickú zastávku veľmi dobre pozná a&nbsp;teší sa na miestne špeciality ako horehronská pochúťka s&nbsp;haruľou, lopár a&nbsp;mnoho ďalších.

Ešte pred štvrťstoročím stála na tomto mieste opustená a&nbsp;chátrajúca budova štátnych lesov, ktorú si všimol Banskobystričan Radoslav Riečan a&nbsp;ocitol sa v&nbsp;skupine záujemcov o&nbsp;jej kúpu. „Zúčastnili sme sa na verejnej súťaži, kde sa písala suma do obálok. Spomedzi troch účastníkov bola tá naša najvyššia a&nbsp;po desiatich mesiacoch sme sa dopracovali k&nbsp;listu vlastníctva. Mohla sa začať prerábka,“ spomína majiteľ na obdobie z&nbsp;prelomu tisícročí. Peniaze potrebné na rekonštrukciu zarobil s&nbsp;priateľkou Zdenkou Schvarzbacherovou počas pätnástich rokov v&nbsp;Taliansku, kde pracovali v&nbsp;gastronómii a&nbsp;v&nbsp;roku 2005 tak mohli otvoriť vlastnú reštauráciu v&nbsp;gazdovskom štýle.

Začiatky boli – ako inak – náročné. „Chodilo k&nbsp;nám možno 20-30 zákazníkov denne a&nbsp;len cez víkendy bolo veselšie, keď prišli chlapi z&nbsp;Lučatína na pivo,“ opisuje Radoslav Riečan pomalý rozbeh. Zrejme najhorším obdobím však bola pre majiteľov pandémia. „Túto skúšku ohňom sme však prežili a&nbsp;situácia sa našťastie vrátila do normálu. Ak nám dnes niečo robí starosť, tak je to nedostatok kvalifikovaného personálu. Na ten náš sa však nemôžeme sťažovať. Všetci vrátane mladých brigádnikov sú veľmi snaživí,“ chváli šéf podniku tých, čo sa každodenne starajú o&nbsp;nasýtenie hladných zákazníkov.

Priamo v&nbsp;objekte nájdete päť izieb s&nbsp;kapacitou pätnástich ľudí. Kým cez týždeň sa v&nbsp;nich striedajú v&nbsp;rámci pracovných pobytov najmä robotníci či zástupcovia firiem, víkendy patria predovšetkým turistom. Tí majú krásne prírodné zákutia doslova niekoľko krokov od penziónu. Radoslav Riečan, ktorý sa taktiež podieľal na vybudovaní Horského a&nbsp;Hronského chodníka, svoju doteraz 18-ročnú podnikateľskú misiu v&nbsp;penzióne napriek všetkým strastiam neľutuje. Cíti sa nielen pevnou súčasťou obce, ale aj slovenskej Route 66. 