Pre cyklistov ide o absolútny vrchol roka a to isté platí o fanúšikoch, ktorí bojujú o najlukratívnejšie miesta pri trati, obliekajú sa do šialených kostýmov a rovnako šialene behajú popri ceste, aby v najťažších kopcoch povzbudili svojich favoritov. Aj televízni diváci si počas prenosov z jednotlivých etáp prídu na svoje. Môžu obdivovať dokonalé zábery krajiny, taktiku tímov riadenú cez vysielačky, špičkový servis pre jazdcov profesionálnych stajní, ale aj zákulisie pretkané mnohými fascinujúcimi príbehmi. Hoci za viac ako storočie existencie pretekov Tour de France, prezývaných aj Stará dáma, sa mnohé zmenilo a priekopníkov nemožno porovnávať so súčasnými hviezdami, prekonávanie hraníc ľudských síl je fenomén, ktorý pretrváva dodnes.

Nezabudnuteľní

Počas doterajších 109 ročníkov najslávnejších cyklistických pretekov sme spoznali množstvo cyklistov, ktorí zanechali na Tour de France nezmazateľnú stopu či už v pozitívnom, alebo aj negatívnom zmysle. Portál biker.sk okrem Mauricea Garina označil ďalších šesť jazdcov, ktorí najviac utkveli v pamäti cyklistickej verejnosti.

Roger Walkowiak (1927 - 2017)

Tento francúzsky pretekár vyhral Tour celkom senzačne v roku 1956, keďže štartoval len za regionálnu stajňu. V krajine sa potom na základe jeho šokujúceho triumfu udomácnila fráza „urobiť niečo ako Walk“. Tour už však nikdy viac nevyhral a úcty sa nedočkal, Francúzi si z neho robili žarty aj pre jeho poľské korene, a tak sa vrátil k sústruhu v automobilke, kde pracoval. Napokon sa predsa len (aspoň dočasne), dočkal ešte jedného prvenstva. Stal sa najdlhšie žijúcim víťazom Tour de France, keď sa dožil 89 rokov.

 

Eddy Mercks (nar. 1945)

Tento Belgičan je považovaný za najlepšieho cyklistu všetkých čias. Pre suverenitu, s akou ničil súperov, ho prezývali Kanibal. Celkovo na Tour vybojoval päť titulov a dres pre najlepšieho šprintéra i vrchára, čo sa odvtedy už nikomu nepodarilo. Aj po skončení kariéry bol v cyklistike aktívny a dostalo sa mu viacero významných ocenení. Belgický kráľ Albert II. mu udelil titul barón, vo Francúzsku získal Rad Čestnej légie.

 

Bernard Hinault (nar. 1954)

Aj tomuto Francúzovi sa podarilo päťkrát vyhrať slávnu Tour de France a zároveň zvíťazil na všetkých troch pretekoch Grand Tour. Mal prezývku Jazvec, lebo ide o zviera, ktoré korisť chytí a viac ju nepustí. O jeho šľachetnosti svedčí aj to, že počas kovidovej pandémie venoval do dražby jeden zo svojich žltých dresov, aby pomohol v boji s koronavírusom.

Lance Armstrong (nar. 1971)

Tento Američan najskôr žal slávu ako sedemnásobný víťaz Tour de France, ktorý sa navyše dokázal vyliečiť z rakoviny, ale potom sa prevalil jeho obrovský dopingový škandál a z hrdinu s inšpirujúcim príbehom sa stal zatratenec. Prišiel o všetky tituly a čelil odsúdeniu verejnosti. Špekuluje sa dokonca o tom, že k víťazstvám mu okrem dopingu pomáhal motorček skrytý v bicykli.

 

Chris Froome (nar. 1985)

Medzi cyklistami je tento Brit unikátom. Narodil sa v kenskom Nairobi, vyrastal v divokej africkej prírode. Pohyboval sa medzi slonmi, levmi, hrochmi. Napriek tomu sa vlastnou húževnatosťou dostal medzi absolútnu cyklistickú špičku a Tour de France vyhral štyrikrát.

 

Peter Sagan (nar. 1990)

Medzi legendy právom patrí aj slovenský Tourminátor Peter Sagan, hoci žltý dres na Starej dáme nikdy nezískal. Stal sa však prvým pretekárom v histórii pretekov, ktorý vybojoval zelený dres pre najlepšieho šprintéra vo svojich prvých piatich účastiach po sebe (2012 – 2016). Trojnásobný majster sveta má na konte dokopy sedem zelených dresov a tento rok na sklonku kariéry absolvuje svoju poslednú Tour.

Extrémne podmienky, extrémne výkony

Na začiatku to mali byť len propagačné preteky francúzskeho športového denníka L’Auto. Jeho šéfredaktor Henri Desgrange bol cyklista, a keďže noviny v tom čase riešili problém s nízkym predajom, vedúci cyklistickej sekcie Géo Lefèvre prišiel s nápadom zorganizovať preteky naprieč Francúzskom. A tak sa v roku 1903 za štartovné desať frankov postavili na trať prví cyklisti. Boli to naozaj extrémne „pionierske“ začiatky, keď najväčším víťazstvom bolo už len dôjsť v zdraví do cieľa. Vzhľadom na dĺžku etáp sa jazdilo aj v noci, pretekári si opravovali bicykle sami. V kontexte vtedajších podmienok boli ich výkony skutočne impozantné. Maurice Garin, o ktorom ešte bude reč, vyhral prvú Tour de France na 18-kilovom bicykli s jedným prevodom a dosiahol priemernú rýchlosť 25,679 kilometra za hodinu. Na porovnanie, dnes vážia pretekárske bicykle od 6,8 kila do sedem kíl. Najdlhšie preteky Starej dámy sa konali v roku 1926, keď pretekári museli absolvovať dokopy 5 745 kilometrov. Viete si to predstaviť na vtedajších bicykloch?

Z kominára hrdina

Hoci aj jeho zaraďujú medzi kontroverzné postavy cyklistickej histórie, honor prvého víťaza Tour de France Mauriceovi Garinovi už nikto nezoberie. Narodil sa 3. marca 1871 v dedinke Arvier vo frankofónnej časti severozápadného Talianska, neskôr sa jeho rodina presťahovala do Francúzska. Maurice sa vyučil za kominára a v roku 1895 si s bratmi otvoril cyklistický obchodík v Roubaix. Popritom šťúply mladík (meral 1,62 metra a vážil 60 kilogramov) začal pretekársku cyklistickú kariéru. Keď prišiel na preteky v Avesnes-sur-Helpe, nechceli ho pustiť na štart, lebo išlo o profesionálnu súťaž a on bol amatér. Na trať teda vyrazil „len tak“ s odstupom za pelotónom, aby si ju prešiel. Postupne sa na všeobecný údiv dostal až na čelo a vyhral! Organizátori mu odmietli vyplatiť finančnú odmenu 150 frankov, ale fanúšikovia, pre ktorých sa stal hrdinom, sa poskladali a odovzdali mu dvojnásobnú sumu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.