Mária Mišovičová

Jej život sprevádzala tragédia, ktorá sa odohrala pred jej narodením. Prvý manžel jej matky Marie Jan Kubata bol psychicky chorý nešťastník s&nbsp;nádorom na mozgu. V&nbsp;roku 1946 počas manželkinej neprítomnosti kladivom usmrtil ich dve malé deti, šesťročnú Marušku a&nbsp;šesťtýždňového Honzíka, a&nbsp;následne spáchal samovraždu obesením. Hrôza, ktorú zažila Marie Mašková, ju navždy poznamenala, po celý život trpela psychickými problémami.

Až nezdravo sa citovo upla na dcéru Hanku, ktorá sa narodila v&nbsp;jej druhom manželstve s&nbsp;Josefom Maškom. Dávala na ňu pozor na každom kroku, trávila s&nbsp;ňou všetok čas. Keď u&nbsp;nej objavila krasokorčuliarsky talent, bola ešte prísnejšia. Často ju vodila na zimný štadión na pražskej Štvanici, kde si drobné, ale pohybovo mimoriadne nadané dievčatko všimol tréner a&nbsp;hľadač talentov Karel Glogar. Namiesto škôlky bola štvorročná Hanka od rána na tréningoch, vodil ju tam otec, popoludní po ňu chodila matka. Mala skutočne talent, tréner Glogar preto oslovil Mílu Novákovú, aby sa nadaného dievčatka ujala, a&nbsp;s&nbsp;touto trénerkou dosiahla tie najvyššie méty.

Matka nechcela, aby Hanka „iba“ dobre korčuľovala, vyžadovala od nej aj vynikajúce výsledky v&nbsp;škole. S&nbsp;tým jej dcéra nemala problém, nosila samé jednotky. Okrem vyučovania navštevovala balet, učila sa nemčinu, hru na klavíri. Deň mala rozrátaný na minúty. Začínal sa pre ňu naozaj skoro. Vstávala o&nbsp;štvrtej hodine, aby bola na prvom tréningu už o&nbsp;šiestej, kam s&nbsp;ňou naďalej dochádzal otec, potom šla do školy, nasledovali mimoškolské aktivity. Matkine vysoké nároky zvládala, talentu mala na rozdávanie. Po kom zdedila ten športový, nevedno.

Otec bol hlavný čašník v&nbsp;hoteli Paríž, mama krajčírka. Obaja však vedeli, že dcéra je mimoriadne nadaná, a&nbsp;chceli, aby v&nbsp;živote zúročila svoj talent. Hanka tak nepoznala nič iné, len školu a&nbsp;krasokorčuľovanie. To bol celý jej styk s&nbsp;každodenným svetom. Keď chodila na strednú školu, do kina mohla ísť len popoludní a&nbsp;v&nbsp;tanečnej bola raz. „Hanka bola skvelá, nikomu nezávidela,“ opisovala svoju zverenkyňu Míla Nováková. Podobne sa o&nbsp;nej vyjadril jej krasokorčuliarsky vrstovník František Pechar: „Bola veľmi priateľská, trpezlivá a&nbsp;pokorná v&nbsp;živote i&nbsp;športe, skrátka dobrý človek. Mala výnimočný pohybový talent, bola bystrá, učenlivá.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Úspechy sa zakrátko dostavili. V&nbsp;štrnástich sa stala majsterkou Československa, toto prvenstvo získala v&nbsp;rokoch 1965 – 1969 spolu päťkrát, úspechy slávila ako 17-ročná na majstrovstvách Európy, kde si šla na stupienok po striebornú medailu. Jej hviezda stúpala ďalej a&nbsp;rok 1968 bol rokom triumfov. Na európskom šampionáte vyhrala zlato, z&nbsp;majstrovstiev sveta a&nbsp;olympijských hier si odniesla bronz. Stala sa miláčikom národa, no jej súkromie bolo ochudobnené o&nbsp;niečo, čo nedokázala nahradiť žiadna medaila. Chýbala jej láska. Aj to sa v&nbsp;tomto magickom roku zmenilo. Stretla osudového muža.

Na koncerte Karla Gotta sa zoznámila s&nbsp;textárom Jiřím Štaidlom. Okamžite sa do seba zamilovali a&nbsp;jej život nabral iný smer – ľudský. Život videla v&nbsp;iných farbách, zabudla na drinu na ľade. Bohém Štaidl ju však nevodil len na kultúru, ale aj do nočných barov. Netrvalo dlho a&nbsp;návštevy nočných podnikov si vybrali svoju daň. Bývala nevyspatá, na tréningoch unavená, nesústredená, čo sa podpísalo pod jej výsledky. Hankine výkony na ľade sa dramaticky zhoršovali. Ona bola šťastná, jej matka však nie. Dcéra si nelámala hlavu nad ďalšími úspechmi, matka, naopak, chcela, aby víťazne odchádzala zo všetkých šampionátov. Prekážalo jej tiež, že dcéra sa dostáva spod jej vplyvu. Trvala na tom, aby sa s&nbsp;Jiřím Štaidlom rozišla, a&nbsp;začala jej vo vzťahu brániť. Hanka spočiatku odolávala, no matkin psychický tlak nevydržala a&nbsp;predávkovala sa barbiturátmi. Skončila v&nbsp;nemocnici s&nbsp;výplachom žalúdka.

Mladá žena chcela Jiřího, no v roku 1969 ju čakali majstrovstvá Európy a následne aj sveta. Zaľúbenci spolu trávili minimum času. Na európskej súťaži získala poslednú medailu vo svojej úspešnej kariére, z Garmisch-Partenkirchenu priviezla domov strieborný kov. Siahala na zlato, ale matka jej pred súťažou vnútila lieky na upokojenie a počas voľnej jazdy spomalila, takmer zastala, pretože si necítila nohy. Pársekundové zaváhanie ju pripravilo o najvyššiu priečku. O štrnásť dní už súťažila na majstrovstvách sveta v americkom Colorado Springs.

Zradili ju nervy, spadla a preteky nedokončila. Oficiálna verzia znela, že si krátko predtým na exhibícii vo švajčiarskom Winterthure narazila kostrč. „Nie, nie, toto bola verzia pre médiá, Hanka bola psychicky na dne. Plakala, že už nechce súťažiť, že driny na ľade má už od detstva dosť. Po boku Jiřího sa jej otvoril iný, dovtedy nepoznaný svet, ale na cestách nemohli byť spolu a to ju ničilo,“ spomínala trénerka. Mladá žena sa dozvedala sa aj o&nbsp;Štaidlových avantúrach, Hanku vymenil za lyžiarku Ivanu Zelníčkovú, neskôr Trumpovú. Zobralo ju to, našla si iného partnera, ale v&nbsp;jej vnútri zostal navždy bohémsky textár. Možno aj rozpad vzťahu urýchlil jej rozhodnutie ukončiť súťaženie na krasokorčuliarskych šampionátoch.

Do Colorado Springs si vzala dva páry korčúľ – jedny na povinné cviky, tie druhé na voľnú jazdu. Keď s&nbsp;trénerkou odchádzali zo štadióna, prechádzali cez park okolo malého jazera. Hanka doň hodila jednu korčuľu na povinnú jazdu, trénerka druhú a&nbsp;takto sa symbolicky rozlúčila so športovou kariérou. „Nevyhovárala som jej to, chápala som ju,“ vrátila sa k&nbsp;významnej chvíli Míla Nováková. „Hanka už odmietala tréningový dril, matkin psychický tlak na neustály úspech, naozaj toho mala dosť. Načas jej pomohla Jiřího láska, ale keď sa pominula, nevidela dôvod na každodenný tvrdý tréning na ľade. Byť stále najlepšia, plniť výkonnostné ciele a&nbsp;to všetko pod drobnohľadom eštebákov pri každej súťaži na Západe, ktorí si mysleli, že sú neviditeľní, to jej naozaj na pokoji nepridalo.“

Počas majstrovstiev sveta v&nbsp;Amerike v&nbsp;roku 1969 Hana Mašková podpísala prestup do profesionálnej ľadovej revue Holiday on Ice. Navonok režim športovcom prial, ale pred odchodom z&nbsp;republiky im to ešte osladil. „Hanka dostávala množstvo anonymov, v&nbsp;ktorých na ňu útočili, že za robotnícke peniaze sa naučila korčuľovať a&nbsp;teraz ide zarábať k&nbsp;špinavým kapitalistom. Čítala som tie listy a&nbsp;nemusím hádam hovoriť, z&nbsp;ktorej inštitúcie chodili. Hanku to veľmi ranilo a&nbsp;zakaždým rozplakalo,“ spomínala Míla Nováková.

Vystúpenia s&nbsp;ľadovou revue Hanku veľmi bavili, užívala si ich, mala pozíciu prvej sólistky, so súborom precestovala mnohé štáty. Ľadová revue hosťovala aj v&nbsp;Prahe a&nbsp;33 predstavení videlo vyše milióna divákov. A&nbsp;bolo sa na čo pozerať. Vystúpenia Hany Maškovej boli úchvatné, vystriedala v&nbsp;nich viacero rôznych kostýmov, ktoré vyrážali dych, či už boli zo saténu, z&nbsp;čipiek, farebné s&nbsp;flitrami alebo s&nbsp;pštrosími perami. Odchod do Holiday on Ice priniesol aj jedno veľké plus do jej súkromného života: matka nad ňou konečne stratila moc, zhovárali sa len telefonicky, už nemohla dcére riadiť život. Hana si mohla užívať slobodu a&nbsp;začala si plniť sny. Milovala rýchlu jazdu, túžila vlastniť silné auto. Kúpila si športový Opel GT a&nbsp;za volantom sa neraz správala až bláznivo.

Odpovede na otázky o&nbsp;budúcnosti Hana Mašková neraz hľadala vo hviezdach. Zaujímala sa o&nbsp;astrológiu a&nbsp;často si dávala zostavovať osobný horoskop. Spravila to aj krátko pred smrťou. Horoskop ju upozorňoval, že okolo Veľkej noci jej hrozí nebezpečenstvo, aby preto poslednú marcovú noc nikam nechodila. Signály „strážnych anjelov“ nepočúvala a&nbsp;na stretnutí s&nbsp;priateľmi si robila z&nbsp;tejto predpovede žarty. Údajne vyhlásila: „Vtedy sa zabijem.“

Na Veľkonočný pondelok 31. marca 1972 bola s&nbsp;priateľkou a&nbsp;kolegyňou z&nbsp;ľadovej revue Květou Celflovou na večierku v&nbsp;Paríži a&nbsp;vracali sa autom do Nantes. Cestou vzali ešte neznámeho stopára, vojaka. Hanka šoférovala ako na pretekoch a&nbsp;v&nbsp;obci Vouvray sa oproti nim v&nbsp;zákrute objavil kamión. Chcela sa mu vyhnúť, ale nezvládla riadenie a&nbsp;zrazili sa. Stopár zomrel namieste, Hanka Mašková v&nbsp;sanitke cestou do nemocnice. Prežila iba jej priateľka Květa. Podrobnosti o&nbsp;nehode nikto z&nbsp;blízkych nepoznal.

Viac svetla do smrti slávnej krasokorčuliarky vniesla jej trénerka Míla Nováková: „Začiatkom 80.&nbsp;rokov som vo Viedni stretla Květu Celflovú. Žila v&nbsp;Holandsku a&nbsp;v&nbsp;spomienkach sme sa vrátili aj k&nbsp;Hanke a&nbsp;k&nbsp;nehode. Posledné slová pred zrážkou vyriekla v&nbsp;aute práve Květa. Stihla len povedať: ,Bože, ten kamión sa rúti na nás.‘ Hanka mala zlomené nohy a&nbsp;ťažké zranenie na hrudi. Polámané končatiny ju boleli, veľmi plakala. Květa podstúpila šesť operácií a&nbsp;niekoľko plastík.“ Smútočný obrad sa konal v&nbsp;krematóriu v&nbsp;Motole a&nbsp;zúčastniť sa na ňom bolo možné len na pozvánky. Čestnú stráž držali športovci. Pochovaná je na pražskom Vyšehradskom cintoríne. Jej veľká láska Jiří Štaidl zahynul o&nbsp;rok a&nbsp;pol neskôr rovnako tragicky pri automobilovej nehode. Ich osudy boli prekvapivo podobné. Marie Mašková sa zo smrti jedinej dcéry nikdy nespamätala, celý život ju trápili psychické diagnózy a&nbsp;na ťažké duševné ochorenie aj v&nbsp;roku 2001 zomrela.