Elegantné pohyby, noblesné piruety a fenomenálne skoky jej vyniesli prezývku Ľadová kráľovná. HANA MAŠKOVÁ (1949 – 1972) patrila k najobdivovanejším krasokorčuliarkam, jej krátky život vyzeral ako z hollywoodskeho filmu, v ktorom sa snúbili úspech, láska, peniaze. Jej súkromie však také hviezdne nebolo.
Jej život sprevádzala tragédia, ktorá sa odohrala pred jej narodením. Prvý manžel jej matky Marie Jan Kubata bol psychicky chorý nešťastník s nádorom na mozgu. V roku 1946 počas manželkinej neprítomnosti kladivom usmrtil ich dve malé deti, šesťročnú Marušku a šesťtýždňového Honzíka, a následne spáchal samovraždu obesením. Hrôza, ktorú zažila Marie Mašková, ju navždy poznamenala, po celý život trpela psychickými problémami.
Až nezdravo sa citovo upla na dcéru Hanku, ktorá sa narodila v jej druhom manželstve s Josefom Maškom. Dávala na ňu pozor na každom kroku, trávila s ňou všetok čas. Keď u nej objavila krasokorčuliarsky talent, bola ešte prísnejšia. Často ju vodila na zimný štadión na pražskej Štvanici, kde si drobné, ale pohybovo mimoriadne nadané dievčatko všimol tréner a hľadač talentov Karel Glogar. Namiesto škôlky bola štvorročná Hanka od rána na tréningoch, vodil ju tam otec, popoludní po ňu chodila matka. Mala skutočne talent, tréner Glogar preto oslovil Mílu Novákovú, aby sa nadaného dievčatka ujala, a s touto trénerkou dosiahla tie najvyššie méty.
VIAC FOTIEK TALENTOVANEJ KRASOKORČULIARKY NÁJDETE V GALÉRIITalent od Boha
Matka nechcela, aby Hanka „iba“ dobre korčuľovala, vyžadovala od nej aj vynikajúce výsledky v škole. S tým jej dcéra nemala problém, nosila samé jednotky. Okrem vyučovania navštevovala balet, učila sa nemčinu, hru na klavíri. Deň mala rozrátaný na minúty. Začínal sa pre ňu naozaj skoro. Vstávala o štvrtej hodine, aby bola na prvom tréningu už o šiestej, kam s ňou naďalej dochádzal otec, potom šla do školy, nasledovali mimoškolské aktivity. Matkine vysoké nároky zvládala, talentu mala na rozdávanie. Po kom zdedila ten športový, nevedno.
Otec bol hlavný čašník v hoteli Paríž, mama krajčírka. Obaja však vedeli, že dcéra je mimoriadne nadaná, a chceli, aby v živote zúročila svoj talent. Hanka tak nepoznala nič iné, len školu a krasokorčuľovanie. To bol celý jej styk s každodenným svetom. Keď chodila na strednú školu, do kina mohla ísť len popoludní a v tanečnej bola raz. „Hanka bola skvelá, nikomu nezávidela,“ opisovala svoju zverenkyňu Míla Nováková. Podobne sa o nej vyjadril jej krasokorčuliarsky vrstovník František Pechar: „Bola veľmi priateľská, trpezlivá a pokorná v živote i športe, skrátka dobrý človek. Mala výnimočný pohybový talent, bola bystrá, učenlivá.“
Pokračovanie na ďalšej strane...
