Michal Hertlík

Zvyky a&nbsp;tradície zo Slovenska pozná väčšina z&nbsp;nás. Jednou z&nbsp;nich sú populárne fašiangy. Toto trojtýždňové obdobie sa začína sviatkom Troch kráľov a&nbsp;končí sa Popolcovou stredou, teda v&nbsp;deň, keď sa začína 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. Preto sa fašiangy považujú za sviatok jedla a&nbsp;veselosti s&nbsp;hlavným účelom dosýta sa najesť. Podobnú tradíciu majú v&nbsp;iných európskych krajinách, hlavne na Balkáne, pretože ide o&nbsp;slovanské krajiny so spoločným základom v&nbsp;kultúre, tradíciách a&nbsp;sviatkoch.

Surva, medzinárodný festival maškarných hier, ktorý sa koná v&nbsp;meste Pernik, je najväčšou udalosťou svojho druhu nielen v&nbsp;Bulharsku a&nbsp;na Balkánskom polostrove, ale v&nbsp;celej Európe. Podporuje a&nbsp;propaguje rôzne staroveké bulharské zvyky, ktoré sú aj v&nbsp;súčasnosti stále živé. Predstavujú dôležitú súčasť bulharskej folklórnej tradície a&nbsp;sú určené na to, aby ich vykonávali a&nbsp;predvádzali jednotliví muži a&nbsp;ženy. Svojou konkurenčnou povahou festival nie je len obyčajným miestom konania, ale aj výnimočnou súťažou pre živé zhmotnenia tejto tradície, konkrétne kukerov a&nbsp;survakarov.

Mesto Pernik organizuje festival Surva od 16.&nbsp;januára 1966. Po devätnástich rokoch získal status medzinárodného podujatia a&nbsp;o&nbsp;ďalších desať rokov neskôr Federácia európskych karnevalových miest prijala Pernik za svojho právoplatného člena, čím nadobudol plné členstvo v&nbsp;najdôležitejšej organizácii svojho druhu. V&nbsp;júni 2009 Pernik vyhlásili za Európske hlavné mesto tradícií maškarných hier.

Maškara je akákoľvek osoba prezlečená do kostýmu, ktorý niečo znázorňuje, vyjadruje či prezentuje. V&nbsp;bulharskom ponímaní má každá takáto osoba na hlave masku znázorňujúcu buď zviera, alebo nejakú mysterióznu postavu. Maska spolu s&nbsp;celým kostýmom, doplnená o&nbsp;špeciálne tance kukerov na uliciach, má za cieľ odohnať všetko zlo od ľudí a,&nbsp;naopak, privodiť im len to dobré. V&nbsp;roku 2015 UNESCO vyhlásilo Survu za dôležité nehmotné kultúrne dedičstvo a&nbsp;zapísalo ju na zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva, čím festival posunulo na úplne najvyššiu priečku.

Pernik sa nachádza v západnom Bulharsku neďaleko hraníc so Srbskom, niekoľko kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Sofia. Napriek tomu, že má okolo 80-tisíc obyvateľov, nie je vyhľadávanou turistickou destináciou, pretože turistom nemá čo ponúknuť. To sa však mení každoročne v posledný januárový víkend, keď sa v meste od piatka do nedele organizuje medzinárodný festival Surva. Práve vtedy sa Pernik mení na najnavštevovanejšie mesto v Bulharsku, do ktorého prichádzajú turisti, cestovatelia, fotografi, ale najmä samotní Bulhari, aby si na vlastné oči pozreli najväčšie nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré ich krajina ľuďom ponúka.

Pernik

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Najväčšou atrakciou medzinárodného festivalu maškarných hier Surva je trojdňový nepretržitý sprievod maškarných skupín a&nbsp;folklórnych súborov zo všetkých oblastí Bulharska, ale aj zo zahraničia. Priemerne okolo šesťtisíc účastníkov z&nbsp;viac ako sto skupín z&nbsp;každého folklórneho regiónu Bulharska, ale aj iných európskych krajín (najmä z&nbsp;okolitých balkánskych krajín ako Rumunsko, Srbsko, Severné Macedónsko, Albánsko) či z&nbsp;Ázie a&nbsp;Afriky sa zúčastňuje na tejto nezabudnuteľnej akcii, ktorá je zároveň súťažou o&nbsp;najkrajšie a&nbsp;najlepšie skupiny.

Účastníci sa vo svojich skupinách postupne posúvajú v&nbsp;sprievode po uliciach mesta až do samotného centra Pernika, kde ich na najväčšom námestí čaká burácajúci dav nadšených ľudí spolu s&nbsp;odbornou porotou festivalu, ktorá nielenže všetky skupiny verejnosti predstaví, ale zároveň ich hodnotí. Na námestí pred zrakom tisícok ľudí predvedie každá skupina jedinečné autentické vystúpenie, ktorého posolstvo je vždy veľmi hlboké.

Súvisí s&nbsp;bulharskými zvykmi, tradíciami a&nbsp;obyčajmi a&nbsp;jeho odkaz má byť citeľný v&nbsp;mysliach a&nbsp;srdciach všetkých prítomných ľudí. Väčšinou znázorňuje bežný život na dedine od orania poľa až po sejbu a&nbsp;zber úrody, ako aj obvyklý každodenný život bulharských rodín v&nbsp;ich domácnostiach. Takisto zobrazuje chov dobytka na rozsiahlych statkoch, o&nbsp;ktoré musia ľudia celoročne dbať, aby mali nakoniec kvalitnú domácu stravu.

Väčšina účastníkov má na hlave masku, naopak, niektorí členovia vystupujú aj bez masiek, čím vidno ľudské emócie priamo pri predstavení na námestí. Prezradím vám jeden zaujímavý paradox: na konci januára počas festivalu je v&nbsp;Perniku taká treskúca zima, že tisíce divákov, ktorí sa prišli na sprievod pozrieť, sa musia udržiavať v&nbsp;pohybe alebo minimálne popíjať niečo domáce, aby vydržali celý deň v&nbsp;mínusových teplotách. Účastníci odetí do ťažkých kostýmov a&nbsp;s&nbsp;maskami na hlavách nepretržite oduševnene tancujú kukerské tance a&nbsp;široko-ďaleko zvonia zvoncami, ktoré majú okolo pása, takže sú, naopak, úplne zaliati potom.

Je im tak teplo, že keď si počas defilé dajú na chvíľu dole masku, nevládzu dýchať. Aj ja som mal raz možnosť obliecť si v&nbsp;jednej bulharskej dedinke celý zvierací kostým kukera so zvoncami a&nbsp;s&nbsp;dvojmetrovou maskou a&nbsp;musím len potvrdiť, že hýbať sa v&nbsp;ňom je naozaj ťažké a&nbsp;náročné. Súťažiaci prichádzajú, aby sa pokúsili vyhrať, aby zažili nefalšovanú atmosféru, poriadne sa zabavili, ale najmä preto, aby získali pocit, že sú súčasťou tejto akcie.

Návštevníci si chodia pozrieť kukerov a&nbsp;ich vystúpenia, jedinečné masky chcú vidieť zblízka, dotknúť sa ich, aby im priniesli šťastie a&nbsp;zdravie. Odchádzajú omladení, vybúrení, ale najmä plní pozitívnej energie. Presne ako ja. Už od roku 2015, keď som Bulharsko navštívil prvýkrát a&nbsp;dozvedel som sa o&nbsp;tomto festivale, som ako zberateľ tradičných masiek nerozmýšľal nad ničím iným, len že chcem jeho atmosféru zažiť na vlastnej koži. Všetko sa mi splnilo pred dvomi rokmi, keď som do Pernika vycestoval.

Počas prvej návštevy v&nbsp;rámci dlhodobého pobytu v&nbsp;Bulharsku som Pernik vnímal ako tiché priemyselné a&nbsp;banské mesto, ktoré by som určite nenavštívil, keby som bol v&nbsp;krajine len pár dní. Nemá totiž turistom čo ponúknuť, je to úplne obyčajné mesto bez turistických atrakcií. Prešiel som sa po hlavnej pešej zóne vedúcej k&nbsp;hlavnému námestiu. Nesie meno Krakru Pernického, významného feudálneho pána prvej bulharskej ríše v&nbsp;11. storočí, ktorého panstvo zahŕňalo tridsaťšesť pevností dnešného juhozápadného Bulharska s&nbsp;hlavným mestom Pernik.

Práve v&nbsp;týchto centrálnych priestoroch sa koná gro celého festivalu, keďže ulice sú široké a&nbsp;kamenné námestie je rozľahlé ako letisková plocha. V&nbsp;miestnych obchodíkoch, z&nbsp;ktorých väčšina bola vtedy zavretá, lebo bol víkend, som vo výkladoch videl kukerské masky a&nbsp;rôzne sošky k&nbsp;tejto tematike. Postupne som pochopil, že mesto je rodiskom tohto festivalu masiek. Prostredie v&nbsp;takmer vyľudnenom meste duchov v&nbsp;tom čase sa nedá porovnať s&nbsp;burácajúcou atmosférou tisícov nadšených ľudí počas festivalu.

Súčasťou bolo fotenie masiek počas defilé. Behal som medzi strašidelnými maskovanými tanečníkmi a&nbsp;nastavoval som ich do póz, objektív ani nestíhal zaznamenávať toľko pohybov a&nbsp;predstavení tanečníkov. Doteraz mi v&nbsp;ušiach rezonuje ohlušujúci zvuk zvoncov, ktoré mal každý účastník pripevnené okolo pása a&nbsp;tancoval s&nbsp;nimi do rytmu. Veď čím odstrašujúcejšia maska a&nbsp;čím hlučnejší tanec, tým rýchlejšie odoženú všetko zlé a&nbsp;prinesú ľuďom len to dobré.

Maškarné rituály pochádzajú z&nbsp;pohanských čias a&nbsp;sú stále súčasťou bulharskej folklórnej tradície. V&nbsp;rôznych regiónoch krajiny ľudia nosia masky počas dvanástich dní vianočných sviatkov (od Vianoc cez Nový rok až do sviatku Epifánie), počas dňa Sirni zagovezni (nedeľa pred pôstom) a&nbsp;počas Todorovej nedele (nedeľa pred začiatkom Veľkej noci). V&nbsp;západnom Bulharsku sú ľudia, ktorí vykonávajú tieto rituály okolo Nového roka, známi ako survakari, zatiaľ čo tí, ktorí sa zúčastňujú na maškarných hrách pred začiatkom jari, sa nazývajú kukeri.

Symbolický význam decembrových a&nbsp;januárových rituálov súvisí s&nbsp;koncom starého roka a&nbsp;príchodom nového, ktorý prináša prebudenie prírody do nového života. Tieto rituály majú za cieľ poslať prírode zvesť, aby Bulharov odmenila v&nbsp;podobe bohatej úrody, zdravia, šťastia, plodnosti pre ľudí aj zvieratá. Sú určené na vyháňanie zlých duchov a&nbsp;prípravu ľudí na nový začiatok v&nbsp;akomkoľvek zmysle. Tanec maskovaných mužov je mystická jednota rytmu, zvuku a&nbsp;farby.

Pohybujú sa v&nbsp;špeciálnom rytmickom kroku. Nosením pôsobivých masiek a&nbsp;jedinečných kostýmov naplnia ovzdušie každej dediny alebo mestečka zvukom stoviek zvoncov a&nbsp;šepkaných žehnajúcich želaní. Maska podľa ľudového presvedčenia chráni pred škodlivým vplyvom nečistých síl. Každá skupina maskovaných mužov znázorňuje rozličné typy ľudí či povolaní.

Podľa tradície sa na kukerských tancoch nemôžu zúčastňovať ženy, pretože je to výhradne mužská záležitosť bez ohľadu na vek muža či chlapca. V&nbsp;posledných rokoch sa však aj ženy pomaly, ale isto zapájajú do tejto činnosti a&nbsp;na festivale čoraz častejšie vidno dlhé vlasy vytŕčajúce spod strašidelných masiek.

Dnešné maškarné hry majú duálnu povahu. Na jednej strane sa stále v&nbsp;súlade s&nbsp;tradíciou vykonávajú v&nbsp;tradičný deň a&nbsp;v&nbsp;tradičnej lokalite, ale na druhej strane prebrali prvok výstavy a&nbsp;súťaže a&nbsp;takisto sa prispôsobili javisku. Na festivale sa teda zúčastňuje čoraz viac ľudí a&nbsp;rok čo rok rastie počet návštevníkov nielen z&nbsp;Bulharska, ale aj zo zahraničia.

Kostýmy kukerov a&nbsp;survakarov sú rozdelené na dva druhy: kožušinové a&nbsp;látkové. Masky predstavujú hlavy zvierat alebo zvláštnych tvorov so strašidelnými tvárami. Majú veľké čeľuste, rohy, chvosty alebo zuby. Komplikovaná dekorácia z&nbsp;peria je upevnená na drevenom ráme. Niekedy však maska môže byť taká jasná ako ľudská tvár rozmazaná uhoľným prachom a&nbsp;zamaskovaná falošnými fúzmi alebo vlnenou bradou.

Typické masky sú vyrobené z&nbsp;kozích alebo ovčích koží, krídel a&nbsp;peria z&nbsp;hydiny, z&nbsp;rohov, dreva či kukuričných listov. Ďalšie masky obsahujú textílie, vlnu, koráliky, zrkadielka, suché rastliny či papierové doplnky.

Účastníci si masky vyrábajú buď sami, alebo s&nbsp;pomocou skúsených remeselníkov. Ich veľkosť sa pohybuje od rozmerov ľudskej hlavy až po niekoľko metrov, keď už pripomínajú chodiace stromy. Na festivale som videl dve skupiny ľudí s&nbsp;takýmto typom masky. Jedni ich mali vyrobené z&nbsp;bieleho plechu, druhí obmotané farebnými kvetmi. Keď som sa pozrel na ulicu, len tak vytŕčali z&nbsp;davu. Samotný proces výroby kukerskej masky je tajomný rituál. Väčšinou platí, že čo maska, to jedinečný artikel v&nbsp;počte kusov jeden, lebo účastník si ju vyrobí priamo na festival a&nbsp;neexistuje viacero kópií a&nbsp;kusov.

Keby ste si počas festivalu vybrali nejakú masku, ktorá sa vám veľmi páči, a mali by ste o ňu záujem, som presvedčený, že by ste ju nezohnali. Prešiel som bezmála celé Bulharsko a v miestnych obchodoch s tradičným a ručne vyrobeným tovarom majú na predaj len kde-tu nejakú kukerskú masku, ktorá patrí medzi tie obyčajnejšie. Tie najlepšie, najkrajšie a najzdobenejšie majú svojich majiteľov a je takmer nemožné, že by vám masku predali, pretože ju používajú a majú k nej osobný vzťah.

Slováci a Bulhari sa od seba až tak veľmi nelíšia a v našich tradíciách cítiť spoločný základ. V Bulharsku sú pridanou hodnotou rôznorodé masky, farebné kostýmy a väčší balkánsky temperament, bez ktorého by sa neobišla žiadna poriadna zábava ani v jednej krajine na Balkáne. Dokonca – verte či neverte – som našiel prepojenie medzi festivalom Surva a festivalom Inti Raymi, ktorý sa počas leta koná v andských krajinách Južnej Ameriky.

Osobne som ho zažil v Ekvádore, v tradičnom meste Otavalo. Masky a kostýmy, ktoré mali tamojší účastníci na sebe, ale aj pohyby, rytmus a celkový odkaz festivalu, boli veľmi podobné týmto bulharským tradíciám. Svetové kultúry sú skrátka prepojené.

Masky ako kult. V bulharskom Perniku ožívajú strašidelné rituály

Michal Hertlík

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Masky ako kult. V bulharskom Perniku ožívajú strašidelné rituály

Michal Hertlík

Súvisiace články

Z luxusu na popravisko: Nenávidená kráľovná nemala priateľov, skončila pod gilotínou

Orient Express bol kráľom medzi vlakmi. Inšpiroval aj Agathu Christie

Aj Antarktída bola kedysi dávno domovom dinosaurov: V ľadovom trezore ukrýva poklady minulosti

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás