Mária Mišovičová

Jej otec Tomáš Garrigue Masaryk získal v&nbsp;Prahe v&nbsp;roku 1882 miesto mimoriadneho profesora na univerzite. Keď vystúpil proti falošným rukopisom – zelenohorskému a&nbsp;královodvorskému, ktoré viacerí odborníci pokladali za najstaršie diela českej stredovekej poézie –, mal problémy nielen on, ale aj jeho rodina. Dochádzalo k&nbsp;slovným útokom aj k&nbsp;fyzickým napadnutiam.

Ďalšia búrka negatívnych emócií zasiahla Masarykovcov, keď hlava rodiny verejne obhajovala mladého Žida Leopolda Hilsnera. Toho v&nbsp;roku 1899 obvinili z&nbsp;rituálnej vraždy a&nbsp;postavili pred súd. Údajne zabil 19-ročnú Anežku Hrůzovú, pretože podľa legendy vraj Židia potrebujú krv kresťanského dievčaťa na náboženské obrady. Masaryk označil poveru za šialený výmysel a&nbsp;neprávom obvineného Hilsnera sa zastával. Celá vykonštruovaná aféra bola o&nbsp;to nebezpečnejšia, že národ rituálnej vražde uveril.

Prívrženci antisemitizmu Masaryka na ulici takmer zlynčovali. Na univerzite mu zasa protižidovsky orientovaní študenti lomozom a&nbsp;hlukom znemožňovali prednášať, niektorí ho pred katedrou dokonca bili palicami, zatiaľ čo jeho spriaznení poslucháči ho chránili vlastnými telami. Pre otcove postoje sa stala terčom posmechu aj Alica.

Spolužiaci ju zasiahli na najcitlivejšom mieste: od detstva mala poškodený zrak a&nbsp;musela nosiť okuliare so silnými dioptriami. Rovesníci ju pokladali za škaredú, čo jej patrične dávali najavo. Nepekná dcéra ochrancu a&nbsp;zapredanca Židov – tak sa končievali osobné útoky proti nej. Dospievať v&nbsp;rodine Masarykovcov nebolo ľahké...

Alicini rodičia Charlotta Garrigue a&nbsp;Tomáš Masaryk sa zoznámili v&nbsp;Lipsku, kam prišla 17-ročná Američanka Charlotta študovať na konzervatórium hru na klavíri. V&nbsp;tom čase tam žil aj&nbsp;mladý filozof Tomáš Masaryk. Mal čerstvý doktorát z&nbsp;filozofie a&nbsp;záujem oboch o&nbsp;túto vedu ich spojil. O&nbsp;manžela však musela Charlotta zabojovať.

Jej otec bol proti sobášu a&nbsp;dcéru varoval: „V&nbsp;Amerike je demokracia a&nbsp;náboženská sloboda. V&nbsp;Rakúsko-Uhorsku vládne aristokracia a&nbsp;rímskokatolícka cirkev.“ Charlotta neustúpila a&nbsp;svadba sa konala 15. marca 1878 v&nbsp;New Yorku. Usadili sa vo Viedni, kde si Masaryk na univerzite dokončoval docentúru. Tam sa im 3.&nbsp;mája 1879 narodila dcéra Alice, najstaršia z&nbsp;piatich detí. Rok po nej, ešte vo Viedni, pribudol do rodiny brat Herbert.

V&nbsp;roku 1882, po presťahovaní do Prahy, dostal Masaryk na novej Univerzite Karlovej stále miesto. Ich rodina sa rozrástla ešte o&nbsp;tri deti. Pribudli do nej syn Jan a&nbsp;dcéry Olga a&nbsp;Hanka, ktorá žila len niekoľko mesiacov. Pražanov rodina univerzitného profesora udivovala modernosťou a&nbsp;praktickosťou. Masaryk s&nbsp;manželkou boli presvedčení, že na rodičovstve sa musia podieľať obaja partneri. Deťom navaril, nakŕmil ich, ak bolo treba, prebalil. Keď ich chcel ako väčšie potrestať, poslal ich stáť do&nbsp;kúta. No ak spravil chybu on, deťom sa ospravedlnil a&nbsp;takisto sa šiel postaviť do rohu miestnosti.

Výchove potomkov sa venovala najmä matka, otec na ne nemal veľa času. Ale obaja sa snažili, aby im poskytli hudobné vzdelanie, viedli ich k&nbsp;športovaniu, k&nbsp;osvojeniu cudzích jazykov, starali sa o&nbsp;ich&nbsp;psychickú hygienu. A&nbsp;nešetrili láskou. V&nbsp;ich domácnosti sa nepil alkohol ani sa nefajčilo, zato Masaryk v&nbsp;byte usporadúval odborné prednášky z&nbsp;oblasti filozofie a&nbsp;sociológie. Debatovalo sa na nich aj o&nbsp;alkoholizme a&nbsp;na všetkých sa mohli zúčastňovať dcéry i&nbsp;syn. Alice tieto učené debaty milovala.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Doma Alicu oslovovali Elis alebo Eliska. „Ľutovala som, že nemám české meno, prekážalo mi, že to moje sa inak píše a&nbsp;inak vyslovuje,“ napísala v memoároch. V&nbsp;rodine hovorili po anglicky a&nbsp;po nemecky, až keď mala Alice tri roky, začala sa s&nbsp;mamou učiť češtinu. Obe to zvládli dokonale. Masaryk, po otcovi Slovák, chcel, aby jeho ratolesti spoznali ďalšiu slovanskú reč. A&nbsp;tak po návrate z&nbsp;ciest po Rusku začal svoje deti učiť ruštinu.

„Zvládli sme ju za tri roky,“ spomínala neskôr Alice. Okrem výučby jazykov chodila na hodiny klavíra, cvičila v&nbsp;Sokole a&nbsp;veľmi veľa čítala. Po získaní základného vzdelania a&nbsp;ukončení vyššej dievčenskej školy pokračovala na 6-ročnom gymnáziu Minerva, prvom pre dievčatá. Jej snom bolo stať sa lekárkou. Ako jediná zo súrodencov nakoniec získala vysokoškolské vzdelanie. Na medicínu sa zapísala v&nbsp;roku 1898 a&nbsp;medzi päťdesiatimi študentmi bola jediné dievča. Paralelne sa prihlásila na filozofickú fakultu. Medicínu po dvoch semestroch na veľký údiv rodičov opustila. Neodradili ju pitvy ako niektorých citlivejších poslucháčov.

Dôvodom boli zrejme zdravotné problémy s&nbsp;očami a&nbsp;komplex z&nbsp;nosenia okuliarov. Posmešky študentov vyriešila tak, že si ich na laboratórnych cvičeniach zložila z&nbsp;očí. Lenže potom takmer nič nevidela. O&nbsp;probléme s&nbsp;dioptriami sa vyjadrila: „Nemala som odvahu nosiť okuliare. Ak ich v&nbsp;Prahe dievča malo na nose, akoby sa samo vyradilo zo spoločnosti mladých, nepokladali ju za peknú. Táto moja samoľúbosť bola jednou z&nbsp;príčin, prečo som odišla z&nbsp;lekárskej fakulty.“

Následne sa vrhla na štúdium filozofie, ku ktorej pribrala históriu a sociológiu, akoby chcela ísť v otcových šľapajach. Okrem Prahy študovala na univerzite v Berlíne a Londýne. Doktorát obhájila na pražskej alma mater v roku 1903 a nasledujúce dva roky strávila v Chicagu ako učiteľka a sociálna pracovníčka v komunite českých imigrantov. Tvorili ju najmä robotníci s rodinami, ktorým sa maximálne venovala, a práve oni jej dali láskavé prezývky „Lady Bohemia“ a „Lady nazdar“ – podľa sokolského pozdravu.

Po návrate domov začala učiť na dievčenskom lýceu v Českých Budějoviciach, odtiaľ prešla na podobnú školu do Prahy. Ťažká životná skúška čakala Masarykovcov počas prvej svetovej vojny. V roku 1915 zomrel na týfus syn Herbert a o dve deti, ktoré po ňom zostali, sa starala Alice. Druhý syn Jan narukoval do armády, profesor Masaryk s dcérou Olgou odišli do exilu a zapojili sa do boja za vznik samostatného česko-slovenského štátu. Vtedajší režim ho označil za vlastizradcu a odsúdil ho na trest smrti v neprítomnosti.

Alice nečakane skončila vo väzení, pretože po otcovom odchode ukryla jeho spisy. Prvé týždne za mrežami strávila v Prahe, čo sa dalo vydržať. V cele mala vraj akvárium s rybičkami a obed jej nosili z reštaurácie. Potom ju však preložili do väznice vo Viedni a to už bolo omnoho horšie. Zavreli ju s prostitútkami, na výsluchoch sa k nej správali surovo, nakoniec ju obvinili z vlastizrady a hrozil jej najvyšší trest. Nad vodou ju držali matkine povzbudzujúce listy. Kampaň za Alicino prepustenie spustili české spolky v Amerike, ktoré zaangažovali aj americkú tlač.

Na vplyvných priateľov v zahraničí sa obrátil i jej otec. Mohutná podpora z Ameriky donútila rakúsky režim zmeniť stanovisko a Alicu po ôsmich mesiacoch v roku 1916 z väzenia prepustili. Sloboda však mala trpkú príchuť. Prišla o prácu a nové miesto učiteľky si nemohla nájsť. Našla by, keby sa zriekla otcovho priezviska, čo odmietla. Zarábala si doučovaním jazykov a starala sa o matku. Charlottu Garrigue Masarykovú už niekoľko rokov trápila melanchólia, často celé dni preležala.

Jej stav sa zhoršil po manželovej emigrácii, synovej smrti a dcérinom uväznení. To všetko sa negatívne podpísalo na jej psychike. Ku koncu prvej svetovej vojny trpela ťažkými depresiami, hospitalizovali ju v sanatóriu a nakoniec ju zbavili svojprávnosti. Alice bola neustále pri nej.

Najväčšie zmeny v&nbsp;Alicinom živote sa udiali v&nbsp;roku 1918. Jej otec sa vrátil z&nbsp;exilu ako prezident novovzniknutej Československej republiky. A&nbsp;z&nbsp;nej sa pre matkin zlý zdravotný stav stala prvá dáma štátu. Bola ňou počas celého Masarykovho prezidentovania. Na Pražskom hrade sa veľmi rázne ujala aktivít patriacich prezidentovej manželke. Zúčastňovala sa aj na oficiálnych prijatiach diplomatov, čo pokladali nielen oni, ale aj hlavný hradný ceremoniál Jiří Guth Jarkovský, znalec etiky a&nbsp;spisovateľ, za neprípustné. A&nbsp;tým si ju pohneval. Na hrade ju volali „pani doktor“ a&nbsp;mnohí sa jej báli.

Trpela záchvatmi, ktoré sa prejavovali až chorobným nadšením. Veľmi dôrazne vyžadovala, aby jej otcovi prejavovali maximálnu úctu, vyzdvihovala jeho zásluhy o&nbsp;vznik štátu. Matka Charlotta jej zomrela v&nbsp;roku 1923, a&nbsp;tak sa Alice ujala aj vedenia otcovej domácnosti. Dôsledne strážila jeho súkromie a&nbsp;určovala, koho prijme. O&nbsp;charizmatického prezidenta vdovca prejavili záujem viaceré ženy.

Priatelil sa so sochárkou Helenou Železnou, zblížil sa s&nbsp;markízou Giulianou Benzoniovou, bývalou partnerkou Milana Rastislava Štefánika, románik prežil so spisovateľkou Oldrou Sedlmayerovou. Alice mu však do všetkých citových vzťahov zasahovala a&nbsp;dámy, ktoré sa okolo otca krútili, neznášala. Miešala sa aj do mediálnych výstupov o&nbsp;prezidentovi. Škrtala pasáže v&nbsp;rukopise knihy Karla Čapka Hovory s&nbsp;TGM. Toho to pobúrilo natoľko, že vzťah medzi štátnikom a&nbsp;spisovateľom ochladol.

Alice Masaryková mala aj vlastné ambície. V&nbsp;roku 1918 sa stala poslankyňou Revolučného národného zhromaždenia a&nbsp;ako prvá žena politička v&nbsp;ňom predniesla prejav. O&nbsp;rok neskôr bola pri založení Československého Červeného kríža a&nbsp;stala sa jeho predsedníčkou až do roku 1938. Zanechala po sebe obrovský kus záslužnej práce. Iniciovala zakladanie sanatórií a&nbsp;nemocníc, propagovala očkovanie, zriaďovala vývarovne a&nbsp;detské letné tábory pre chudobných, organizovala pomoc pri epidémiách. Kľúčovú úlohu zohrala pri vzniku záchraniek, sanitiek s&nbsp;červeným krížom.

Financie na aktivity dostávala najmä zo zahraničia, napríklad z&nbsp;Rockefellerovej nadácie. Jej spolupracovník Vladimír Haering odhadol, že získala okolo 830 miliónov korún. Alice našla životné naplnenie vo filantropii. Hoci nemala vlastnú rodinu, v&nbsp;jej živote sa zablysla i&nbsp;láska. Najprv sa zaľúbila do rakúskeho očného lekára Richarda Fröhlicha. City mu prejavovala veľmi nesmelo, takže Fröhlich ju vnímal skôr ako priateľku.

Niekoľkokrát sa s&nbsp;ním rozišla. Po poslednom rozchode do vzťahu zasiahla Charlotta Masaryková a&nbsp;listom lekára požiadala, aby sa s&nbsp;jej dcérou oženil. Keď sa to Alica dozvedela, takmer sa zrútila a&nbsp;kontakty s&nbsp;Richardom okamžite prerušila. Druhýkrát sa zamilovala do slovinského architekta Josipa Plečnika. V&nbsp;čase Masarykovho prezidentovania pracoval na úpravách Pražského hradu. Hoci sa neskôr vyjadrila, že to bol prvý a&nbsp;posledný muž, ktorého pobozkala, jej láska uňho žiadny ohlas nenašla. V&nbsp;roku 1937 jej zomrel otec a&nbsp;to ju zlomilo.

Nasledujúci rok, po mníchovskej zrade, odišla do Ameriky a&nbsp;tam prežila celú druhú svetovú vojnu. Stýkala sa s&nbsp;krajanmi, prednášala, no bez rodinného zázemia sa cítila veľmi opustená. Smútok za domovom u&nbsp;nej vyvolával depresie, až skončila v&nbsp;sanatóriu. V&nbsp;roku 1945 sa s&nbsp;bratom Janom vrátili do vlasti. Na verejnom živote sa nezúčastňovala, hoci v&nbsp;ich pražskom byte Jan obnovil učené debaty. Chcela sa venovať otcovej vedeckej a&nbsp;politickej pozostalosti, vydávať jeho diela.

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa po smrti brata Jana prikláňala k&nbsp;samovražde, pretože mal psychické problémy. Mala obavy z&nbsp;nového režimu, a&nbsp;tak odišla k&nbsp;sestre Olge do Švajčiarska. Keď Olga ovdovela, rozhodla sa odísť do USA a&nbsp;zobrala aj Alicu. Alice odišla bez financií, nechala v&nbsp;Československu státisícový majetok, vilu pri Martine a&nbsp;byt v&nbsp;centre Prahy, do ktorého sa neskôr nasťahoval herec Emil František Burian.

V&nbsp;Amerike sa natrvalo usadila v&nbsp;roku 1950. Písala memoáre, schádzala sa s&nbsp;krajanmi. Rovnako ako u&nbsp;matky a&nbsp;brata Jana, aj u&nbsp;nej prepukla maniodepresia. Pridala sa mozgová príhoda, po ktorej úplne prišla o&nbsp;zrak. Utiahla sa do domova pre seniorov v&nbsp;Chicagu, v&nbsp;ktorom v&nbsp;roku 1966 ako 87-ročná zomrela. Pochovali ju v&nbsp;Masarykovom mauzóleu v&nbsp;Chicagu, v&nbsp;roku 1994 urnu s&nbsp;jej ostatkami previezli do Prahy a&nbsp;následne uložili v&nbsp;rodinnej hrobke v&nbsp;Lánoch.

Masaryk ju kŕmil aj prebaľoval. Prezidentova dcéra sa s otcom porovnávala, no obdivovala ho

Mária Mišovičová

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Masaryk ju kŕmil aj prebaľoval. Prezidentova dcéra sa s otcom porovnávala, no obdivovala ho

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Krajina slávnej whiskey, odkiaľ vyplával legendárny Titanic: Drsné a krásne Severné Írsko

Orient Express bol kráľom medzi vlakmi. Inšpiroval aj Agathu Christie

Nápoj, ktorý si podmanil svet: História kávy je plná zaujímavostí. Na začiatku boli kozy

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás