Nacista až do smrti

Joachima Peipera sa na slobode hneď ujali bývalí esesáci. S ich pomocou si našiel prácu v automobilovom koncerne Porsche. No na svoju nacistickú minulosť nemienil zabudnúť. Postupne sa snažil vylepšovať povesť bojovej skupiny Peiper a o esesákoch tvrdil, že to boli úplne obyčajní vojaci, tak ako ostatní. Vyzdvihoval úspechy skupiny a zamlčiaval zločiny. Nepriznal sa ani s tým, že Kampfgruppe Peiper, ktorej velil, patrila do ozbrojených oddielov Waffen SS (Zbrane SS), čo malo byť elitné vojsko ríšskeho vodcu SS Heinricha Himmlera. Počas Norimberského procesu boli oddiely pre krutosť a vojnové zločiny vyhlásené za zločineckú organizáciu.

Proti Peiperovým nacistickým názorom protestovali odbory automobilky a donútili firmu Porsche, aby ho v roku 1960 prepustila. Odišiel s tučným odškodným. Ďalšie zamestnanie našiel opäť v automobilke, tentoraz ako predajca spoločnosti Volkswagen. Minulosť ho však prenasledovala, najmä preto, že sa netajil svojimi nacistickými názormi, ktoré prekážali nielen kolegom, ale napríklad aj jeho susedom. V rámci Nemecka sa preto často sťahoval a ťažkal si aj na život v povojnovom Nemecku, nepáčil sa mu.

V roku 1964 sa ho pokúsili dostať pred súd Taliani za vypálenie obce Boves v roku 1943, kde podpálili 350 domov, za zabitie 21 obyvateľov a ďalších dvoch civilných vyjednávačov a deportovanie Židov zo severu Talianska. Nepochodili, pre nedostatok dôkazov bolo stíhanie proti nemu zastavené. Nakoniec v roku 1970 opustil Nemecko a presťahoval sa aj s manželkou do malej francúzskej dediny Traves. Zmenu krajiny odôvodnil takto: „Bol som nacista a zostal som ním. Dnešné Nemecko už nie je veľký národ, stalo sa provinciou Európy. Preto som sa presťahoval do Francúzska.“

Peiperovcom vydali úrady povolenie na pobyt do roku 1977. Usadili sa v dome, ktorý im prenajal bývalý dôstojník Waffen SS Erwin Ketelhut. Peiper pracoval ako prekladateľ a pustil sa aj do písania pamätí. Dlho si však pokojný dedinský život neužil, pretože ani na francúzskej pôde ho nacistické presvedčenie neopustilo. Vyjadrenia v tomto duchu upozornili na jeho osobu francúzskych komunistov. Tí odhalili jeho identitu a obrátili sa aj na denník L’Humanité. V ňom vyšiel článok o nacistickej minulosti Joachima Peipera aj to, že žije v obci Travers.

JOACHIM PEIPER bol presvedčený nacista až do svojej smrti v70. rokoch minulého storočia.
Zdroj: Getty Images

Na základe informácií z L’Humanité sa proti Peiperovi rozpútala nenávistná kampaň, ktorú viedli najmä komunisti. Po dedine kreslili hákové kríže a vedľa znaku SS písali jeho meno. Rozdávali ľuďom letáky, ktoré ho ukazovali ako nacistu s upozornením: „Ľudia z Travers, vojnový zločinec Peiper žije medzi nami.“ Dostával aj veľa anonymných listov, v ktorých sa mu pisatelia vyhrážali smrťou a podpálením domu. Na pouličnom múre sa objavil nápis: „Peiper, prídeme si po teba 14. júla,“ čo je dátum štátneho sviatku. Polícia mu ponúkla ochranu, no iba počas dňa, čo odmietol.

Nemecké veľvyslanectvo mu odporúčalo, aby na nejaký čas odišiel z Francúzska. Ani túto radu neakceptoval. Bol presvedčený, že ľudia, ktorí sa mu vyhrážajú, sú zbabelci a na nič sa neodvážia. Keď mu 13. júla neznámy hlas v telefóne oznámil, že do rána zhorí jeho dom, manželku posadil na najbližší vlak do Nemecka, na pošte podal niekoľko listov a aj nedokončený rukopis svojej knihy, ktorú adresoval bývalým spolubojovníkom z Waffen SS. Potom zašiel za Ketelhutom, aby zvážili situáciu. Bol presvedčený, že ak aj nejakí ľudia k jeho domu prídu, streľbou z pištole a malokalibrovky, ktoré vlastnil, ich odoženie. Ketelhut mu požičal ešte brokovnicu a prisľúbil, že bude sledovať okolie Peiperovho domu zo svojho obydlia. Vydržal asi do pol jedenástej v noci, potom šiel spať. Okolo jednej po polnoci sa zobudil na hasičské sirény. Horel Peiperov dom.

Keď sa nadránom podarilo požiar zlikvidovať, vnútri objavili hasiči obhorené nacistovo telo. V okolí domu našli vyšetrovatelia nábojnice zo všetkých troch zbraní, ktoré mal Peiper k dispozícii. Je evidentné, že sa pred útočníkmi bránil a tí, po založení požiaru na troch miestach, utiekli. Peiper sa ešte snažil zachrániť nejaké osobné veci a pri ich vynášaní z horiaceho domu sa udusil dymom. Páchateľov tohto činu nikdy neodhalili. Joachim Peiper zomrel ako 61-ročný, rodina ho pochovala v Bavorsku.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII
Diskusia